Každému človeku so záujmom o povahu vývoja spoločnosti sa dá odporučiť myšlienkový experiment, ktorý nájdeme na začiatku životopisnej knihy Ako som sa naučil rozumieť svetu. Jej autor, švédsky lekár a dátový analytik Hans Rosling (1948 – 2017), tu sleduje zmeny kvality života vlastnej rodiny za posledných sto rokov. Spomienkami, rozhovormi so svojimi predkami, porovnávaním fotografií alebo návštevou miest, kde naši rodičia a starí rodičia žili, môžeme aj my vidieť, aký zásadný vývoj nastal vo všetkých oblastiach. Chudoba, choroby bez možnosti liečby, obmedzené príležitosti vrátane prístupu k vzdelaniu sociálnemu vzostupu, vojny – zatiaľ čo tieto javy boli v minulosti bežné, v súčasnosti sa týkajú čoraz menšieho počtu ľudí. Príbeh vlastnej rodiny nám, rovnako ako Roslingovi, môže pomôcť „pochopiť rozvoj vo svete“, pričom ako kľúčové faktory rozvoja švédskej spoločnosti vníma „spojené úsilie súkromného trhu, občianskej spoločnosti a vlády“.

Myslenie je plné omylov a nevyhol sa im ani autor. Jeho túžba porozumieť svetu a pomôcť druhým ho priviedla k štúdiu štatistiky a medicíny. Prvou vážnou zrážkou s vlastnými nesprávnymi predpokladmi bol pre neho študijný pobyt v Indii, kde bol konfrontovaný s rozsiahlymi znalosťami indických študentov presahujúcimi vedomosti štúdia vo Švédsku. Sebareflexia sa spojila s medicínskou praxou a výsledkom bol odchod do Mozambiku, kde Rosling pôsobil niekoľko rokov v miestnej nemocnici v Nacale. Tu sa zoznámil nielen so širokou škálou chorôb, ale pozorne si všímal prejavy sociálneho prostredia, vplyvu komunity na šírenie medicínskej osvety, neskôr sa pričinil o výskum nezvyčajnej choroby paralyzujúcej dolné končatiny a významnou mierou prispel k výskumu epidémie eboly v roku 2014.

Rozprávačský štýl Hansa Roslinga je pútavý, ale zároveň aj istým spôsobom stručný, akoby komprimovaný. Je to určite spôsobené aj tým, že počas koncipovania vedel, že zomiera a času je málo. V knihe samotnej sa nachádza niekoľko tém, ku ktorým sa opakovane vracia: na jednej strane spoločenský rozvoj, ale na druhej chudoba, v ktorej naďalej musia ľudia žiť a nedarí sa im z nej uniknúť: „ľudia prichádzajú o tú najzákladnejšiu dôstojnosť len preto, že nemajú peniaze“. V premenách vlastného pôsobenia od lekára k výskumníkovi a neskôr prednášajúcemu (vrátane účasti v Davose alebo na TED) sa vynorila tiež téma odolnosti publika proti faktom. Jeho schopnosť vysvetľovať populačné javy zrozumiteľným a vizuálne atraktívnym spôsobom ho priviedla do kontaktu so svetovou elitou a zároveň k spolupráci so synom a s jeho manželkou, ktorí programovali prezentačné pomôcky v podobe pohybujúcich sa grafov.

Máme veľké šťastie, že je do slovenčiny preložená Roslingova zásadná kniha Moc faktov (Tatran, 2019). Kto ju nečítal, mal by tak urobiť čo najskôr, pretože v nej úplne jasne vidieť, aké môžu byť rozšírené predstavy o spoločenských javoch úplne mylné vo svetle dát. Hans Rosling prežil množstvo drám, ťažkých až existenčných situácií, no vždy bude nasledovania hodným príkladom, ako sa nevzdať a vytrvať v úsilí porozumieť svetu, nech je už akokoľvek komplikovaný.

Hans Rosling, Fanny Härgestam: Ako som sa naučil rozumieť svetu

Preklad: Veronika Maťúšová

Tatran, 2021

240 strán

Zobraziť diskusiu (0)