Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja

Braňo Jobus v spolupráci s vydavateľstvom Slovart sa o priazeň detského čitateľa úspešne uchádzajú už roky. Sám je veľmi špecifický, má svojrázny druh humoru a nie je to len obchodná záležitosť. Jeho vystupovanie, aktivity a vtipy si vedia nájsť prirodzenú cestu k rodičovi. Ak mu je sympatický, môže hľadať v knihách pre svoje deti úplne rovnakého Jobusa, akého stihol spoznať svojimi očami. Vždy je 2 centimetre nad zemou a ak sa javí seriózne pridlho, je to len ticho pred búrkou.

Rozosmiať dieťa nepatrí k najľahším úlohám. Stačí si to skúsiť. Na prvom stupni základnej školy sa vytvárajú prvé kamarátstva a skupiny s čím sú spojené aj časté zmeny nálad a prístup k srande. Tá býva špecifická a jej zmeny prichádzajú rýchlo. Treba to dobre vystihnúť, je to ako s varením. Ak človek zaváha, v priebehu pár sekúnd je jedlo nepoužiteľné. Do tohto procesu spadá viacero premenných. Dieťa vie vycítiť, ak sa niekto snaží umelo napodobniť jeho jazyk a bleskovo stráca záujem. Nemá rado, ak sa ho niekto snaží poučovať a zároveň mu popri tom ukáže nejaké obrázky. Obrázky, ktoré sa páčia rodičovi sa ešte zďaleka nemusia aj deťom. V knihe Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja (Slovart, 2020) sa ale prístup k učeniu o správnosti vydaril.

Vďaka čomu? V prvom rade vďaka schopnosti vyberať správne slová. Marha, Drco, Fifinbrus, Mirnix a Dirnix, mnoho ďalších. Dieťa si takéto mená musí zapamätať. Celý čas mu myká kútikmi a je v očakávaní, čo sa s takýmito cvokmi bude diať? Zápletka je trochu nenormálna a to, myslím, presne vystihuje záujem detí na prvom stupni, hoci nie som učiteľ, mám to vďaka rodine z prvej ruky. Všetko je zatiaľ sranda, netreba brať veci príliš vážne, ale zároveň, tiež netreba provokovať k absolútnej letargii a voľnosti. Ak sa podarí získať si pozornosť, dieťa má ochotu vyberať si aj medzi “cnosťou” a “hriechom”. Presne na takéto časti je príbeh Štefana Drca, veľmi nerozhodného farmára, rozdelený.

Asi nebude prekvapením, ak sa mladý čitateľ rozhodne práve pre negatívny začiatok príbehu. Nech je sranda. Základ je rovnaký. Štefan Drco vyhr v tombole kopu hnoja. No, čo s ňou? Mať kopu hnoja ale nie je všetko. Ako zisťuje, získal ju viac pre ostatných ako pre seba. Stala sa tŕňom v oku jeho manželky Marhy, ale taktiež sídlom mnohých obyvateľov zo zvieracej ríše. Tí žijú svoje životy a ich nový domov sa stáva predmetom skúmania. Kopa hnoja je ako nová štvrť. Ich osudy sú rozdelené na dva priebehy ovplyvnené buď dobrými, alebo zlými skutkami. Ilustrácia Martina Ondruška je navyše konkrétna, ladí s príbehom a dotvára predstavy o tejto komunite v hnoji.

Štefan Drco má potenciál ako obľúbená séria Muflón Ancijáš (Slovart, 2010 - 2018). Nie sú rovnakí, ale jeho postoj k okoliu a večná nerozhodnosť dokážu vytvoriť zmes problémov a zápletiek, aké si detského čitateľa získajú.

Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja
Braňo Jobus

Ilustrácie: Martin Ondruška
Slovart, 2020


Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Slovart

Zobraziť diskusiu (0)

Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja

Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja

Braňo Jobus

Štefan Drco bol nevídaný zjav z malej obce, pred ktorou sa aj vrany otáčali. V kolektíve nebol príliš obľúbený, pretože bol mimoriadne nerozhodný.Na dedinskej zábave vyhral v tombole kopu hnoja. A keďže sa nevedel rozhodnúť, či ju má obísť sprava alebo zľava, sadol si na stoličku a pozoroval, čo sa v tej kope hnoja deje. Zrazu vidí, že nie je sám, čo sa nevie rozhodnúť. Kohút Fifinbrus sa rozhoduje medzi pýchou a pokorou, pavúk Motaj medzi lakomstvom a štedrosťou, komári Mirnix a Dirnix medzi zradou a vernosťou. Ak chceš vedieť, ako to dopadne, keď sa rozhodnú pre cnosť, čítaj knihu z jednej strany, ak chceš vedieť, čo sa stane, ak zvíťazí neresť, knihu otoč a čítaj z druhej strany.

Kúpiť za 14,20 €

Podobný obsah

Transport do Samarkandu

Recenzie

Transport do Samarkandu

Popredná súčasná ruská spisovateľka Guzeľ Jachinová si s mimoriadne náročnými témami veľmi rada tyká. Často sa dotýka skutočne boľavých problémov, ktorými história jej domoviny v každom smere doslova prekypuje. Podobné motívy preto masívne rezonujú i v jej najnovšom opuse. Je ním výborný historický román Transport do Samarkandu, ktorý u nás vydal Slovart. V prekladateľskej réžii osvedčeného Jána Štrassera tak vítane rozšíril rady utešene sa rozrastajúcej šperkovnice v edícii MM.

O tele duše

Recenzie

O tele duše

Akou akosťou môžu disponovať vaše krátke texty, ak ste prvou dámou súčasnej ruskej literatúry a pevne vyrastáte z neotrasiteľných základov čechovovskej tradície? Pokiaľ tipujete extratriednu kvalitu, robíte dobre. Presne takú radno hľadať v poviedkovej zbierke s názvom O tele duše od vskutku výnimočnej spisovateľky Ľudmily Ulickej, ktorej prekladu sa s veľkou chuťou ujal stále potešujúco činný Ján Štrasser, pričom knižka už pred istým časom vyšla v známej edícii MM Vydavateľstva Slovart.

Úzkosť

Úzkosť

Denisa Fulmeková

Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ‒ je matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, keď sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity. Priznáva si, že rovnako ako je rôznymi situáciami zraňovaná, v iných zasa zraňuje ona. Pomaly v nej rastie odhodlanie odložiť všetky masky, pretože chce spoznať pravdu. Čo na tom, že tá má napokon podobu čoraz nápadnejších trhlín? Teraz je Arletinou úlohou nájsť odvahu prestať ich skrývať. Novela Denisy Fulmekovej je odvážnym čítaním o veciach, ktoré nikoho z nás neminú.