Správu približne každé dva roky vydáva ZVKS. Poslednú, ktorá mapuje rok 2016, vypracovali V. Malíková, D. Kollár, J. Heger a M. Gajdoš.

Čísla správy ZVKS sú na prvý pohľad lichotivé, no neodrážajú skutočný vzťah Slovákov k čítaniu, schopnosť porozumieť čítanému, množstvo nečítajúcich vysokoškolákov či množstvo domácností, ktoré nevlastnia žiadnu knihu. O tomto hovorí staršia štúdia, ktorú si dalo ZVKS vypracovať v roku 2016.

Podklady

pre správu o knižnom trhu pochádzajú nielen od vydavateľstiev pôsobiacich na slovenskom trhu, ale napr. aj od štátnych inštitúcií, obcí, mimovládnych organizácií a aj fyzických osôb - a podľa našich skúseností samovydavatelia pribúdajú. V roku 2016 tak aspoň jednu knihu vydalo a do prieskumu ZVKS sa zapojilo 1417 vydavateľov (plus niekoľko desiatok ďalších, ktorí sa do zberu dát nezapojili). Pre porovnanie, v roku 2004 bolo na Slovensku 820 evidovaných vydavateľov. Prekvapivo najviac titulov nevydal ani Ikar, ani Slovart, ale Slovenská knižnica pre nevidiacich M. Hrebendu z Levoče.

10 736 titulov

vyšlo celkovo v roku 2016, z toho 8 575 kníh a 2 161 brožúr. Z tohto počtu predstavuje prvé vydanie 8 084 titulov. V porovnaní s rokom 2015 je to pokles o 712 titulov.

Zo všetkých vydaných titulov predstavuje beletria 27,1 % a percento beletrie každoročne stúpa. Pre porovnanie v roku 2010 to bolo len 15,5%. Dlhodobo klesá politika a ekonómia, školské a pedagogické publikácie a prírodné vedy.

Aké percento z celkového počtu tvoria detské knihy sme zo štatistík nezistili, len celkový počet vydaných titulov – 971 titulov, čo je približne rovnaké množstvo ako v poslednom sledovanom roku 2015.

Približne štvrtinu vydaných kníh tvoria cudzojazyčné preklady, zďaleka najpočetnejšie sú preklady z anglického jazyka, potom z nemeckého, francúzskeho, talianskeho a ruského jazyka a stále sa prekladá aj z češtiny (90 titulov).

Predaj kníh sa na internete

presúva len pomaly, našťastie sa utlmuje predaj kníh v supermarketoch a na pumpách a aj naďalej zostávajú najväčším kanálom predaja kníh kamenné kníhkupectvá. Najväčšie siete Panta Rhei aj Martinus otvorili v roku 2016 nové pobočky, v Panta Rhei sa jednalo vo viacerých prípadoch o prevádzky zaniknutej siete Libri. V súčasnosti na Slovensku pôsobia už len tri kníhkupecké siete - okrem dvoch vyššie spomínaných je to ešte sieť Knihy pre každého.

Menšie nezávislé kníhkupectvá

predstavujú približne 30% obratu a zostávajú teda významnou časťou trhu, čo je dobrá správa pre tých, čo radšej zájdu za starým známym lokálnym kníhkupcom ako do nákupnej galérie. Občas nejaké zaniknú, no stále sa objavujú nové. Časť trhu tvoria aj malé lokálne siete, ktoré majú 2-4 predajne – napríklad Aloha na Záhorí, Knihy Molnár s ponukou kníh v maďarskom jazyku v južných okresoch západného Slovenska a vo veľkých mestách je to aj čiastočne prepojená sieť Artforum.

100 miliónov eur bez DPH

je celkový obrat slovenského trhu s knihami. 55-60 mil. eur z toho tvorí obrat kamenných kníhkupectiev. Pre porovnanie, obrat slovenských kín je približne 30 miliónov eur a obrat IKEA 500 miliónov. Ak by aj slovenské domácnosti strádali nedostatkom kníh, nedostatkom poličiek a knižníc rozhodne trpieť nebudú.

Internetový predaj kníh rastie, zvyšuje sa dlhodobo vysoký podiel Martinusu, ale rýchlym tempom rastie aj predaj pantarhei.sk, bux.sk (Ikar) a aj druhý najväčší predajca na internete gorila.sk – ktorý však medzitým kúpil Martinus.sk. Súčasne postupne klesá podiel dalších špecializovaných e-kníhkupectiev.

DPH na knihy

je u nás od roku 1993 znížená na 10% oproti základnej 20% DPH, pričom v okolitých krajinách sa DPH pohybuje vo všetkých úrovniach medzi najvyššou 25% v Dánsku (25% základná DPH) a 0% v Írsku (23%) a Veľkej Británii (20%).

Na základe Správy o slovenskom knižnom trhu za rok 2016 spracovala Monika Kompaníková.

Foto: Diera do sveta Liptovský Mikuláš

Zobraziť diskusiu (0)