Prvý polrok máme dávno za sebou, v angličtine priniesol rad pozoruhodných noviniek začínajúcich i známych spisovateľov. O niektorých už web Medzi knihami informoval, napr. o experimentálnej autobiografii storočného Lawrenca Ferlinghettiho, o retrofuturistickom románe Iana McEwana alebo o druhej zbierke sci-fi poviedok Teda Chianga.

Aj v druhom polroku na čitateľov čakajú viaceré lahôdky. Nové diela Colsona Whiteheada, Margaret Atwood, Howarda Jacobsona, Chrisa Wara, Zadie Smith a Johna Le Carré sme priblížili v článku na konci januára t.r.

Zo záľahy ďalších zaujímavých titulov, ktoré vychádzajú v tomto polroku, sme vybrali nasledujúci tucet. Nájdete v ňom romány, ale aj literatúru faktu, memoáre a biografiu, ako aj zbierky esejí.

(Oveľa obsiahlejší zoznam najočakávanejších noviniek druhého polroka v angličtine priniesol portál Literary Hub.)

Téa Obreht: Inland

(vyd. Random House, vyjde 13.8.2019)

Americká autorka srbského pôvodu Téa Obreht (*1985) zažiarila v r. 2011 debutovým románom The Tiger’s Wife, za ktorý získala britskú Orange Prize for Fiction (cenu pre ženy spisovateľky) a ktorý bol tiež nominovaný na americkú Národnú cenu za literatúru. Magicko-realistický príbeh z nemenovanej balkánskej krajiny zotavujúcej sa z útrap vojny kritici prirovnávajú k dielam Gabriela Garcíu Márqueza alebo Jorge Amada. Román bol preložený do mnohých jazykov, vyšiel aj po slovensky (Tigrova žena, Fortuna Libri 2012) a po česky (Tygrova žena, Argo 2013).

V druhom románe mladej spisovateľky Inland, ktorý sa odohráva v suchom postihnutej Arizone v roku 1893, sa pretnú cesty dvoch výnimočných postáv. Nora, nebojácna hraničiarka, čaká na návrat mužov svojho života – manžela, ktorý sa vydal zháňať vodu pre ich vyprahnutú domácnosť, a synov, ktorí domov opustili po búrlivej hádke. Lurie je bývalý bandita, muž, ktorého mátajú duchovia a ženú na osudovú cestu na Západ. Ich príbehy sa prekvapujúcim spôsobom preľnú. Napínavý román, miestami mýtický a lyrický, vychádza z reálnej, no málo známej histórie. Autorka svojským spôsobom podkopáva a zároveň znovu buduje mýty amerického (Divokého) Západu.

Salman Rushdie: Quichotte

(Jonathan Cape UK, 29.8.2019; Random House USA, 3.9.2019)

Zdá sa, že britský spisovateľ indického pôvodu Salman Rushdie (*1947) sa nachádza v mimoriadne plodnom období života. V r. 2015 vydal román Two Years Eight Months and Twenty-Eight Nights (slov. Dva roky, osem mesiacov a dvadsaťosem nocí, Slovart 2016), pred dvoma rokmi The Golden House (slov. Pán Zlatého domu, Slovart 2018) a teraz, po ďalších dvoch rokoch, prichádza s variáciou na cervatesovskú tému Quichotte.

Hrdina románu, Sam DuChamp, je priemerným autorom špionážnych románov a vymyslí si postavu Quichotta, ktorý sa zamiluje do televíznej hviezdy. Vydáva sa za ňou na cestu po Amerike, spolu s imaginárnym synom Sanchom. Životy spisovateľa a jeho hrdinu sa v príbehu postupne prepletajú.

Hoci sa nové Rushdieho dielo objaví na pultoch kníhkupectiev až koncom augusta (nemecký preklad vyjde v polovici októbra) stihol sa už dostať do širšieho výberu kandidátov na tohoročnú Bookerovu cenu. Ukážku z románu uverejnilo posledné júlové číslo časopisu The New Yorker.

Petina Gappah: Out of Darkness, Shining Light

(Scribner, 10.9.2019)

Tohoročný desiaty september očakávajú netrpezlivo priaznivci Príbehu služobníčky kanadskej autorky Margaret Atwood. Vtedy sa na trhu objaví jej román The Testaments, ktorý je pokračovaním Príbehu služobníčky.

V ten istý deň však vychádza aj nový román zimbabwianskej právničky a spisovateľky Petiny Gappah (*1971), o ktorej pozoruhodnom debute The Book of Memory sme už na webe Medzi knihami informovali pred dvoma rokmi.

Autorkin druhý román Out of Darkness, Shining Light čerpá z dejín dobrodružných objaviteľských ciest do Afriky v 19. storočí. Je príbehom odvážnych mužov a žien, ktorí sprevádzali misionára a cestovateľa dr. Davida Livingstona a po jeho smrti putovali vyše dvetisíc míľ Afrikou s jeho telom, dokumentami a mapami, aby ich dopravili späť do Británie a zachránili výsledky jeho objaviteľskej misie. Rozprávačmi sú Halima, Livingstonova kuchárka s ostrým jazykom, a oslobodený otrok Jacob Wainwright. Román odhaľuje pokrytectvo otrokárstva a kolonizácie a je zároveň oslavou vytrvalosti, lojality a lásky.

Jonathan Safran Foer: We Are the Weather

(Farrar, Strauss and Giroux USA, 17.9.2019; Hamish Hamilton UK, 10.10.2019)

Američan Jonathan Safran Foer je v našich končinách dobre známy, všetky jeho romány vyšli aj v slovenčine. Tí, čo sa už stihli prehrýzť posledným, objemným „špalkom“ Tu som z roku 2016 (Slovart ho vydal v r. 2018), možno siahnu aj po jeho novinke, ktorá je z iného súdka, z kategórie literatúry faktu.

Už v r. 2010 vydal Foer knihu Eating Animals, ktorá je morálnym pojednaním o vegetariánstve, priemyselnom chove hydiny a dobytka a rybolove a zamyslením sa nad tým, čím sa každodenne kŕmime.

V novom diele We Are the Weather s podtitulom Saving the Planet Begins At Breakfast na Eating Animals voľne nadväzuje. Témou je globálne otepľovanie, podáva hlboko osobný a nástojčívý pohľad na to, čo ľudia musia urobiť, aby planétu Zem, svoj jediný domov, ešte zachránili. Bude to veľký zápas s prirodzeným odporom ľudí obetovať vlastné pohodlie na prospech budúcnosti. Foer argumentuje, že ľudia planétu premenili na obrovskú farmu živočíšnej výroby a dôsledky tejto skutočnosti sú katastrofálne. Ak chceme z ťažkej situácie vybŕdnuť, je nevyhnutné kolektívne úsilie. A prvým krokom môže byť zamyslenie sa nad tým, čo jeme – trebárs – na raňajky.

Naomi Klein: On Fire

(Simon and Schuster USA / Allen Lane UK, 17.9.2019)

Bez loga, Šoková doktrína, Ne, nestačí a i. sú názvy kníh, ktoré preslávili kanadskú spisovateľku, aktivistku a filmárku Naomi Klein (*1970) a ktoré vyšli aj v češtine. Podobne ako Foerova nová kniha, ktorá príznačne vychádza v rovnaký deň, aj Klein sa vo svojom najnovšom diele, v poradí siedmom, venuje klimatickej kríze.

Zbierka esejí On Fire s podtitulom The (Burning) Case for a Green New Deal vášnivo argumentuje, že ľudstvo dokáže čeliť existenciálnej výzve klimatických zmien, iba ak bude ochotné transformovať systémy, ktoré krízu spôsobujú. Stavia sa na stranu politického hnutia Green New Deal (Zelený nový údel), ktoré sa odvoláva na New Deal prezidenta F. D. Roosevelta na oživenie, ozdravenie a reformu ekonomiky USA počas Veľkej hospodárskej krízy. Green New Deal má byť rozsiahlou, odvážnou premenou ekonomiky s cieľom vyriešiť iminentné krízy: sociálnu nerovnosť a klimatické zmeny.

Benjamin Moser: Sontag

(Ecco USA / Allen Lane UK, 17.9.2019)

A ešte tretia knižka, ktorá vyjde 17. septembra. Americký spisovateľ Benjamin Moser (*1976), ktorý žije v holandskom Utrechte, si urobil meno životopisnou knihou Why This World o brazílskej spisovateľke Clarice Lispector.

V novej knihe Sontag s podtitulom Her Life sa venuje životu významnej americkej spisovateľky, filmárky, filozofky a politickej aktivistky Susan Sontag (1933–2004). Jedná sa o jej prvú biografiu, ktorá vznikla na základe autorovho exkluzívneho prístupu k jej osobnému archívu a stoviek rozhovorov s mnohými ľuďmi, ktorí ju poznali a bez zábran o nej rozprávali, napr. s fotografkou Annie Leibovitz. Je to portrét mimoriadnej ženy, ktorá prežila fascinujúci život a radí sa k najväčším mysliteľom 20. storočia.

Patti Smith: Year of the Monkey

(Knopf USA / Bloomsbury UK, 24.9.2019)

Rockerka Patti Smith (*1946) preukázala literárny talent najprv textami piesní a početnými zbierkami poézie. Mimoriadny úspech mali jej memoáre Just Kids (čes. Just Kids – Jsou to jen děti, Dokořán 2011), za ktoré jej bola udelená americká Národná cena za literatúru, a M Train (čes. Dokořán 2016). Nedávno vyšiel v češtine aj súbor jej esejí Oddanost (Dokořán 2018). Autobiografický príbeh Just Kids o spisovateľkinom vzťahu s fotografom Robertom Mapplethorpom vybrali čitatelia za tohoročnú „knihu pre všetkých Newyorčanov“.

V druhej polovici septembra sa priaznivci Smithovej podmanivého štýlu rozprávania môžu tešiť na jej novú memoárovú knižku Year of the Monkey, kroniku jedného roka v živote autorky, v ktorej sa prepletajú sny i realita a vyrovnáva sa so životnými stratami, starnutím a dramatickými zmenami na politickom teréne Ameriky. Text ilustrujú autorkine polaroidové fotografie.

Elizabeth Strout: Olive, Again

(Random House USA, 15.10.2019; Viking UK, 31.10.2019)

V tomto roku vyšiel vo vydavateľstve Inaque román Olive Kitteridgeová od americkej spisovateľky Elizabeth Strout (*1956), za ktorý získala v r. 2009 Pulitzerovu cenu a ktorý sa stal aj predlohou úspešnej minisérie v produkcii HBO. Olive je učiteľka na dôchodku v malom pobrežnom mestečku Crosby v americkom štáte Maine, „niekedy prísna, inokedy trpezlivá, niekedy vnímavá, inokedy smutne popierajúca skutočnosť“ (Inaque).

Trinásť príbehov Olive Kitteridge rozšíri o ďalšie nový román Olive, Again, ktorý vychádza v októbri. A opäť to majú byť s humorom a empatiou vyrozprávané príbehy o starobe, stratách, samote a láske. Ukážku prinieslo prvé augustové číslo New Yorkera.

Elton John: Me

(Henry Holt and Co. USA / Macmillan UK, 15.10.2019)

Rok 2019 je nepochybne významný v živote speváka, klaviristu, skladateľa a textára Eltona Johna (*1947). V máji mal na filmovom festivale v Cannes premiéru film Rocketman, ktorý zobrazil cestu od Reginalda Dwighta, plachého zázračného dieťaťa za klavírom z malého mesta, až po svetovú superstar Eltona Johna. Obecenstvo a kritici sa výnimočne zhodujú v pozitívnom hodnotení filmu, server Rotten Tomatoes mu prisudzuje 89-percentný kladný ohlas u kritikov a iba o percento menší u divákov.

Tí, ktorí sa o spevákovi budú chcieť dozvedieť ešte viac, siahnu po jeho prvej a jedinej oficiálnej autobiografii Me, ktorá vyjde v polovici októbra. Vydavateľstvo avizuje, že v nej Elton John vrelým, skromným a otvoreným spôsobom rozpráva o svojej hudbe a vzťahoch, o svojich vášňach a chybách.

André Aciman: Find Me

(Farrar, Strauss and Giroux USA / Faber and Faber UK, 29.10.2019)

Mimoriadny úspech zaznamenal vlani vo svete aj u nás film talianskeho režiséra Lucu Guadagnina Daj mi tvoje meno, romantický príbeh letnej lásky sedemnásťročného Eliu s dvadsaťštyriročným študentom Oliverom, asistentom Eliovho otca Samuela, profesora archeológie. Scenár filmu, ocenený Oscarom, vznikol podľa rovnomenného románu amerického spisovateľa Andrého Acimana (*1951). Po slovensky ho vydal vlani Slovart.

Ako to dnes často býva (pozri napr. vyššie príklad Olive Kitteridge), úspech diela býva pre spisovateľov silným motívom vrátiť sa k jeho postavám. André Aciman tak zachytáva v novom románe Find Me Samuela, Eliu a Olivera po desiatich rokoch. Čo sa s nimi stalo a naozaj pr(a)vá láska neumiera?

Vladimir Nabokov: Think, Write, Speak

(Penguin Classics UK, 7.11.2019; Knopf USA, 12.11.2019)

Zdalo by sa, že z diela rusko-amerického spisovateľa Vladimira Nabokova (1899–1977), autora slávnej Lolity a mnohých ďalších skvelých románov, básnika, prekladateľa a dokonca entomológa, musí byť viac ako štyridsať rokov po jeho smrti všetko známe a zverejnené. Nie je to však pravda.

Editori Brian Boyd, profesor Aucklandskej univerzity, a Anastasia Tolstoy z Oxfordskej univerzity zostavili výber Nabokovových textov a rozhovorov Think, Write, Speak, ktoré sa doteraz neobjavili v súboroch jeho diel. Nadväzujú na výber autorových textov Strong Opinions, ktorý vyšiel v r. 1973. V ňom sa nachádzala aj Nabokovova veta, ktorá inšpirovala názov aktuálneho výberu: „Myslím ako génius, píšem ako významný autor a rozprávam ako dieťa.“ Chronologicky radené texty zahajuje spisovateľova esej o Cambridge z r. 1921 a uzatvárajú ich jeho dve posledné interview z r. 1977. Kniha tak umožňuje sledovať oblúk jeho života od študenta v Cambridge, začínajúceho literárneho kritika a básnika v Berlíne, uznávaného emigrantského spisovateľa v Paríži, ktorého ohlas mu vydláždil cestu k prednášaniu, vydávaniu kníh a životu v USA, až po autora Lolity, ktorej finančný úspech mu umožnil vrátiť sa do Európy s povesťou literárneho majstra a venovať sa naplno literatúre.

Wole Soyinka: Beyond Aesthetics

(Yale Univ. Press, 12.11.2019)

Nigérijský spisovateľ, dramatik, básnik a esejista Wole Soyinka (*1934) bol prvým Afričanom, ktorému bola udelená Nobelova cena za literatúru. V slovenskom preklade vyšiel jeho román Tlmočníci (Smena 1989), v češtine autobiografické Aké: Léta dětství (BB art 2003).

Soyinka je aj dlhoročným zberateľom umenia. V polovici novembra mu vyjde vo vydavateľstve Yalovej univerzity zbierka esejí Beyond Aesthetics s podtitulom Use, Abuse, and Dissonance in African Art Traditions. Ponúkne pohľad na pohnútky zberateľov, ako aj Soyinkove výsostne osobné názory na estetiku a zberateľstvo. Autor sa venuje aj prvým kontaktom s umeleckými artefaktami, ktoré ho zaujali a mnohé ho stále ovplyvňujú. Kniha je intímnym zamyslením o kultúre, tradíciách a tvorivosti.

Štefan Olejník

(Ilustračné fotografie pochádzajú z webu pixabay.com, fotografie autorov prevažne z Wikipedie, obálky kníh zo stránok Amazonu.)

Zobraziť diskusiu (0)