Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Anglické jednohubky, leto 2020: Tucet noviniek plus Booker

O zaujímavých anglických knihách, ktoré vyjdú v tomto polroku: Trikrát beletria od známych mien – Tri knihy esejí nemenej známych autoriek – Tri zbierky poézie – Tri druhé romány nových hlasov Afriky – Na dôvažok: longlist Bookerovej ceny 2020.

Podobne ako vlani, aj v tomto roku prinášame v letných jednohubkách niekoľko informácií o zopár anglických knihách, na ktoré sa môžeme tešiť v druhom polroku 2020 (niektoré sú dnes už na trhu). Oveľa bohatší a kompletnejší zoznam najočakávanejších noviniek druhého polroka v angličtine priniesol portál Literary Hub.

Na konci príspevku sa ešte nachádza zoznam širšieho výberu kníh, ktoré sú nominované na Bookerovu cenu za rok 2020.


Trikrát beletria od známych mien

Charlie Kaufman: Antkind [vyd. Random House (USA)/Fourth Estate (UK), vyšlo 7. resp. 9. júla 2020]

Američana Charlieho Kaufmana zatiaľ nepoznáme ako spisovateľa, rozsiahly, vyše 700-stranový román Antkind je jeho prvotinou. Milovníkom filmu je však Kaufman určite známy ako scenárista originálnych filmov V koži Johna Malkovicha, Adaptácia a Večný svit nepoškvrnenej mysle, ako scenárista a režisér filmov Synekdocha: New York a Anomalisa. Štyrikrát bol nominovaný na Oscara, raz ho aj získal (za scenár k Večnému svitu…). Jeho prvý román patrí k najočakávanejším titulom tohto roka.

Hrdina Kaufmanovho románu, B. Rosenberger Rosenberg, neurotický a nedocenený filmový kritik, natrafil na doteraz neznámy film, ktorý vytvoril záhadný outsider – film, o ktorom je B. presvedčený, že zmení trajektóriu jeho kariéry a otrasie samotným jadrom sveta filmu. Vie, že to je azda najväčší film, aký kedy vznikol; jeho poslaním je zoznámiť s ním zvyšok ľudstva. Jediným problémom je, že film je zničený a B. je tak jediným svedkom jeho neodvratne stratenej geniality.


David Mitchell: Utopia Avenue [Random House/Sceptre, 14. júla 2020]

U Angličana Davida Mitchella je to naopak ako u Kaufmana – je všeobecne známy ako autor viacerých úspešných románov (v češtine ich vyšlo sedem: Třináct měsíců, sencislo9, Atlas mraků, Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, Hybatelé, Dům za zdí a Hodiny z kostí), menej už ako scenárista, hoci sa podieľal sa na scenári filmovej adaptácie Atlasu mrakov a na ďalších projektoch režisériek Lany a Lilly Wachowskich.

Nový autorov román Utopia Avenue je príbehom fiktívnej britskej rockovej formácie, ktorá vyrástla na londýnskej psychedelickej scéne konca 60. rokov, vytvorila svojský, zvláštny, charakteristický zvuk a vo svojich textoch zachytila ducha turbulentnej doby. Dej sleduje cestu skupiny od klubov a tančiarní v štvrti Soho až po vysnenú Ameriku, kam dorazili na sklonku „leta lásky“, ktoré sa však už menilo v čosi oveľa-oveľa temnejšie.


Nicole Krauss: To Be a Man – Stories [Harper/Bloomsburry, 3. novembra 2020]

Vďaka vydavateľstvu Artforum poznáme všetky doterajšie romány Newyorčanky Nicole Krauss (Dejiny lásky, Veľký dom a Temný priestor lesný) okrem prvotiny, ktorá vyšla zatiaľ iba po česky (Muž vejde do pokoje). Po relatívne slabšom románe Temný priestor lesný, v ktorom sa nepriamo vyrovnávala s rozpadom manželstva so spisovateľom Jonathanom Safranom Foerom, prichádza opäť v skvelej forme so zbierkou desiatich poviedok To Be a Man.

Dobré poviedky sa v mojom chápaní nekončia poslednou stránkou, ale v človeku ešte nejaký čas doznievajú. Poviedky z Kraussovej zbierky také sú. Aj keď sa odohrávajú na rôznych miestach (samozrejme v New Yorku, ale aj v Tel Avive, vo Švajčiarsku, v Japonsku, v Los Angeles a počas diktatúry v nemenovanej krajine v Južnej Amerike), lokality a príbehy nie sú najdôležitejšie. To podstatné sú pradivá ľudských vzťahov: stretnutia a spomienky na ne; vyrovnávanie sa so vzťahmi rozpadnutými, prerušenými i nadväzovanie nových; straty a nálezy; nové, niekedy nečakané a prekvapujúco sa otvárajúce možnosti; výzvy, ktoré prinášajú partnerstvo, rodina a rodičovstvo, dospievanie a starnutie; aké to je byť ženou, aké to je byť mužom a aké to je byť spolu. Do značnej miery témy poviedok reflektujú Kraussovej pozadie: je intelektuálka, Židovka, rozvedená, matka dvoch detí. Žiadna z poviedok však nie je takpovediac jednostrunná, v každej sa splieta alebo rozplieta niekoľko rovín, hlavne vzťahových.


Tri knihy esejí nemenej známych autoriek

Anne Applebaum: The Twilight of Democracy – The Seductive Allure of Authoritarianism [Doubleday/Allen Lane, 21. júla 2020]

Anne Applebaum, americká novinárka, politická komentátorka a historička, nositeľka Pulitzerovej ceny za dielo o dejinách sovietskych gulagov, žije od roku 1988 prevažne vo východnej Európe, jej manželom je Radosław Sikorski, bývalý poľský minister zahraničných vecí. Vo väčšine svojich diel sa vyhýbala reáliám poľského politického života, v jej poslednej knihe-eseji sa tomu však už neubránila.

Kniha The Twilight of Democracy, ktorá je už týždeň na trhu, má odlišný podtitul v americkom a britskom vydaní, The Seductive Allure of Authoritarianism (USA) resp. The Failure of Politics and the Parting of Friends (UK). V úvodnej kapitole autorka opisuje silvestrovskú oslavu na poľskom vidieku, ktorú zorganizovali s manželom v dome, ktorý kúpili „za cenu tehál“ a následne renovovali. Na oslave sa zúčastnili desiatky priateľov naprieč politickým spektrom, aby oslávili nové milénium a novú Európu. Začínala sa nová doba.

Po 20 rokoch stoja mnohí ľudia, ktorí sa zišli vtedy v dome manželov Sikorskeho a Applebaum, na protipóloch politického spektra; dnes by spolu neprehovorili ani pol vety. Poľsko je jednou z najrozštiepenejších krajín Európy.

Čo sa to stalo? Prečo napríklad mnohí architekti posunu Európy extrémne doprava sú vzdelaní ľudia – žiadni nezamestnaní, marginalizovaní alebo nevzdelaní ľudia z okraja spoločnosti? Je možné, že svoju xenofóbiu predtým iba dlho tajili?

Applebaum preskakuje medzi Európou a Amerikou a presvedčivo argumentuje, že to, čoho sme svedkami dnes, môže predznamenávať koniec demokracie. Nie je to predstava sľubná; ak si hrozbu uvedomíme, máme ešte hádam možnosť ju odvrátiť.


Zadie Smith: Intimations [Penguin Press, 28. júla (USA) resp. 6. augusta 2020 (UK)]

Zadie Smith, ktorú pred dvadsiatimim rokmi preslávil román Biele zuby (jej dva posledné romány, NW a Swing Time, vyšli po slovensky vo vydavateľstve Artforum resp. Inaque), v období koronakrízy nezaháľala. Za púhe tri mesiace pripravila do tlače súbor esejí, jeho názov si vypožičala zo súboru poviedok Alexandry Kleeman.

Intimations sa venuje otázkam a konceptom, ktoré sa viažu k bezprecedentnej situácii, v ktorej sa dnes nachádzame. Čo znamená vyrovnať sa s novou realitou – alebo sa jej postaviť na odpor? Ako porovnávať relatívne utrpenie rôznych ľudí? Aký je vzťah medzi časom a prácou? Postrehy Zadie Smith sú vždy hodné pozornosti a nový súbor esejí nebude iste výnimkou.


Arundhati Roy: Azadi – Freedom, Fascism, Fiction [Haymarket/Hamish Hamilton, 1. resp. 3. septembra 2020)

Arundhati Roy získala za román Boh maličkostí v r. 2007 Bookerovu cenu, na rovnaké ocenenie bol nominovaný aj jej druhý román Vláda blaženosti. Je však aj autorkou literatúry faktu, napr. The Algebra of Infinite Justice, Listening to Grasshoppers a Broken Republic. V nej sa výrazne profiluje ako politická aktivistka, kritizuje postupujúcu globalizáciu, zasadzuje sa za ľudské práva a odsudzuje hinduistický nacionalizmus vlády indického premiéra Narendru Modiho.

Slovo Azadi v názve Royovej zbierky esejí znamená v urdskom jazyku „sloboda“ a je heslom obyvateľov Kašmíru v boji proti indickej okupácii. Ironicky, slovo sa stalo aj heslom miliónov obyvateľov Indie proti hinduistickému nacionalizmu. Keď Roy začala skúmať, či medzi oboma volaniami po slobode zíva priepasť alebo sú prepojené mostom, ulice Indie a celého sveta zmĺkli – koronavírus pridal slovu azadi ďalší význam, keď sa zatvorili hranice medzi krajinami a celé obrovské skupiny obyvateľstva ostali uväznené. Moderný svet zastal ako nikdy predtým.

V sérii elektrizujúcich esejí nás Arundhati Roy pobáda zamyslieť sa nad zmyslom slobody v čase rastúceho autoritarianizmu. Pandémia, v jej chápaní, je bránou medzi svetom včerajška a svetom budúcnosti. Popri škodách, ktoré nepochybne prinesie, je aj príležitosťou pre ľudstvo zamyslieť sa nad tým, ako by sa dal svet zmeniť.


Tri knihy poézie

V poézii sa autor týchto riadkov príliš neorientuje, ale zaujali ho tri nové tituly.


Joy Harjo (ed.): When the Light of the World Was Subdued, Our Songs Came Through – A Norton Anthology of Native Nations Poetry [Norton, 25. augusta (USA) resp. 18. septembra 2020 (UK)]

Joy Harjo, Indiánka z kmeňa Mvskoke, od minulého roka „honorárna poetka“ Spojených štátov, editovala kľúčovú antológiu poézie pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorá vyjde koncom tohto leta. Zahŕňa 160 básnikov a poetiek z vyše stovky kmeňov a dokumentuje nesmierny rozsah a silu poézie pôvodných obyvateľov, ktorá sa klenie stáročiami.

Antológia When the Light of the World Was Subdued, Our Songs Came Through sa skladá z piatich častí, ktoré reprezentujú päť geografických regiónov USA. Každú časť uvádza text spolueditorov zbierky, začína básňou z bohatej knižnice orálnej poézie Indiánov a končí ukážkou z tvorby mladších domorodých básnikov. Jednu časť napríklad uvádza báseň Eleazara, ktorý v sedemnástom storočí študoval na Harvardovej univerzite, zomrel pred koncom štúdia na kiahne a zanechal po sebe asi prvú písanú báseň amerického Indiána, a uzatvára ju poézia mladého básnika Jaka Skeetsa z kmeňa Navajov, ktorý sa narodil v roku 1991. Zbierka obsahuje aj verše známych indiánskych autorov, ako sú napr. Natalie Diaz, Tommy Pico, Layli Long Soldier a Ray Young Bear.


Yi Lei: My Name Will Grow Wide Like a Tree [preklad: Tracy K. Smith; Graywolf, 3. novembra 2020]

Yi Lei (1951–2018) patrila k najrevolučnejším básnikom súčasnej Číny. V období „kultúrnej revolúcie“ ju poslali na vidiek, pracovala v poľnospodárskom družstve, potom bola novinárkou. Vyštudovala tvorivé písanie, neskôr čínsku literatúru na Pekinskej univerzite. Od roku 1991 žila niekoľko rokov v Moskve. Vydala osem zbierok básní. Zomrela v roku 2018 počas návštevy Islandu.

Výber z jej básní My Name Will Grow Wide Like a Tree preložila Tracy K. Smith, laureátka Pulitzerovej ceny za poéziu v r. 2011, „honorárna poetka USA“ v rokoch 2017–2019, v spolupráci s Changtai Bi. Zbierka zahŕňa básne Yi Lei z obdobia posledných štyridsiatich rokov a presvedčivo dokumentuje krásu a precíznosť autorkinej poézie.


Margaret Atwood: Dearly – Poems [Ecco/Chatto & Windus, 10. novembra 2020]

Kto by už dnes nepoznal Kanaďanku Margaret Atwood? Okrem Príbehu služobníčky vyšli v slovenčine najmenej štyri jej ďalšie knihy, v češtine aspoň šesť. Ako poetku ju však, pokiaľ mi je známe, ešte nepoznáme, hoci je autorkou viac ako tucta zbierok poézie. Jej posledná vydaná zbierka básní, The Door, vyšla už pred trinástimi rokmi.

Pred koncom roka sa však môžeme tešiť na jej novú poetickú knihu, Dearly. Venuje sa viacerým jej obľúbeným témam – od až do podrobností presných opisov prírodného sveta po prekvapivo vtipné stretnutia s mimozemšťanmi, od naliehavých politických otázok po mýty a legendy.


Tri druhé romány nových hlasov Afriky

Vraví sa, že je ľahšie napísať výbornú prvotinu, ako svoj spisovateľský a rozprávačský talent potvrdiť ďalšími knihami a nesklamať vysoké očakávania čitateľov a literárnych kritikov. Poslednú trojicu letných jednohubiek preto venujeme africkým debutantkám, ktorých prvé knihy vyvolali mimoriadny ohlas a ktorým v tomto polroku vychádzajú netrpezlivo očakávané druhé romány.


Akwaeke Emezi: The Death of Vivek Oji [vyd. Riverhead/Faber & Faber, 4. resp. 20. augusta 2020]

Nigérijčan/ka Akwaeke Emezi sa považuje za osobu genderovo nebinárnu alebo neutrálnu.Ich románový debut Freshwater bol príbehom mladej ženy, ktorá verí, že ju obývajú duchovia a rôzne verzie jej bytosti, a vyniesol im viacero ocenení: dostal sa do finále Hemingwayovej ceny za prvý román amerického PEN klubu, Národná knižná nadácia ich vybrala medzi sľubných „5 pod 35“ spisovateľov, atď. Román vyjde po česky pod názvom Zřídlo na jeseň 2020 vo vydavateľstve Host. Priaznivý ohlas mala aj ich prvotina v kategórii literatúry pre mládež Pet, ktorá vyšla v septembri 2019.

Genderová identita a vyrovnávanie sa s ňou bude ústrednou témou aj v novom románe Emezi The Death of Vivek Oji. Ako prezrádza názov a prvé riadky knihy, je o živote Viveka Ojiho a o príčinách jeho smrti. Je zároveň o homosexualite a genderovej neurčitosti v krajine, kde byť gejom je stále zločinom. Kniha sa odohráva v Owerri, jednom z najväčších miest Nigérie. Jej zaujímavým aspektom je aj vhľad do života komunity tzv. Nigerwives, cudziniek, ktoré sa vydali za Nigérijčanov. (Emezi pochádza zo zmiešaného nigérijsko-tamilského manželstva.) Na začiatku románu sa Vivekovo mŕtve telo objaví na prahu domu jeho rodiny, zabalené do farebnej plachty. Potom sa dej vracia do minulosti, až na počiatok vzťahu jeho rodičov. Postupne sa čitateľ cez rozprávanie členov rodiny, iných ľudí a Viveka samého dozvedá o okolnostiach Vivekovho života, jeho/jej skrytej identity.


Jennifer Nansubuga Makumbi: A Girl Is a Body of Water [Tin House, 1. septembra 2020]

Ugandská spisovateľka Jennifer Nansubuga Makumbi debutovala mimoriadne ambicióznym dielom The Kintu Saga, ktoré bolo jej doktorskou prácou a získalo ocenenie prestížneho afrického literárneho časopisu Kwani?. Po prvýkrát román vyšiel pod názvom Kintu v r. 2014 v Keni. Zachytáva históriu vzniku modernej Ugandy na pohnutých osudoch prekliateho klanu Kintuov; jeho oblúk sa v šiestich častiach klenie od roku 1750 po súčasnosť. Nové vydanie z r. 2017 autorke vynieslo ďalšie ceny, napr. Windham-Campbell Prize a Commonwealth Short Story Prize.

Na sklonku leta vychádza A Girl Is a Body of Water, príbeh dospievania inteligentného mladého dievčaťa Kirabo v Ugande v 70. rokoch minulého storočia. Vyrastala bez matky, v dome starých rodičov z otcovej strany. Vychovávala ju komunita žien v dedinke Nattetta: stará mama, jej najlepšia priateľka, ďalšie ženy. Dvanásťročná Kirabo však túži po informáciách o svojej biologickej matke, ktorá žije, a snaží sa ich získať od Nsuuty, bývalej priateľky starej mamy, ktorú v dedine považujú za bosorku.Príbeh románu je hlboko zakorenený v ugandskej krajine, kultúre, spôsobe života a jazyku. Má pomerne jednoduchú štruktúru, je však naplnený pozoruhodnými detailami, farbistými opismi a komplikovanými vzťahmi. Román reflektuje aj mnohé otázky a problémy života žien v Ugande v 70. rokoch, z ktorých mnohé sa výsostne dotýkajú aj dneška.


Yaa Gyasi: Trancendent Kingdom [Penguin Random House (USA), 15. septembra 2020; Viking (UK), 4. marca 2021]

Ghansko-americká spisovateľka Yaa Gyasi sa narodila v r. 1989 v Mampongu (Ghana), no väčšiu časť detstva prežila v americkej Alabame a študovala o.i. na prestížnej Stanfordovej univerzite. Jej debut Homegoing (česky Návrat domů, Mladá fronta, 2016) sa zaradil v ankete britskej BBC do „stovky kníh, ktoré formovali náš svet“. Dej románu sa odvíja vo dvoch vetvách rodokmeňa potomkov Maame, príslušníčky kmeňa Ašantov, pričom sa pravidelne striedajú epizódy z osudov členov jednotlivých generácií. Autorke sa podarilo do nejakých 320 strán textu rodinnej ságy vtesnať vyše dvesto rokov – na jednej strane dejiny Ghany, na druhej osudy otrokov a ich potomkov na americkom kontinente.

Druhý román Gyasi Transcendent Kingdom vychádza z autorkinej americkej skúsenosti, je to psychologicky prepracovaný portrét ghanskej rodiny v Alabame. V centre stojí Gifty, ktorá sa ako jediná z rodiny narodila v USA a počas štúdia neurovied na Stanforde sa pokúša zistiť, či je možné zmeniť nervové dráhy, ktoré zapríčiňujú drogovú závislosť a depresiu. Zároveň však bojuje s tým, ako zosúladiť vedecké výskumy (ktorých motívom boli smrť brata na predávkovanie heroínom a matkine depresie) s hladom po viere z detstva, s rodinnou evanjelickou výchovou. Transcendent Kingdom je pôsobivý román o viere, vede, náboženstve a láske.


Na dôvažok: longlist Bookerovej ceny 2020

Dňa 28. júla 2020 bol zverejnený širší výber (longlist) trinástich kníh, spomedzi ktorých vyjde víťaz tohoročnej Bookerovej ceny. Opäť je v ňom Hilary Mantel s treťou, záverečnou časťou „cromwellovskej“ trilógie, medzi nominovanými je však aj viacero debutov. Podrobnejšie sa k niektorým finalistom vrátime v budúcich príspevkoch na našom webe, teraz prinášame iba ich zoznam:

Porotcovia Bookerovej ceny o tohoročnom výbere:

Štefan Olejník
(Ilustračné obrázky pochádzajú zo stránok pixabay.com; obálky kníh sú z amerického resp. britského Amazonu, pokiaľ sa líšia.)

Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Fedor Gál 70

Správy

Fedor Gál 70

Fedor Gál je pro mě jedním z lidí, kteří symbolizují moderní svobodné Slovensko. Navíc - jsem obdivovatel jeho přímé řeči.

Dva dojímavé príbehy

Správy

Dva dojímavé príbehy

Niekedy otvorím knihu a cítim, že teraz je ten správny čas, kedy si ju musím prečítať. Nedávno som prečítal 2 knihy, ktoré majú niečo spoločné. Hlavným hrdinom týchto kníh je muž, ktorému zomrela manželka a on sa nevie s jej stratou vyrovnať. A keďže život bez milovanej ženy pre týchto mužov nemá zmysel, hľadajú spôsob, ako ho ukončiť.

Zbrane Kornela Földváriho

Správy

Zbrane Kornela Földváriho

„No nie je ten život zlomyseľné prasa, ktoré sa vyžíva v detinských schválnostiach a dobre sa zabáva na našich reakciách?“ Napísal raz Kornel Földvári svoje milovanej sestre Irene Lifkovej. Roky jej spolu so svojou ženou Naďou písal každý týždeň jeden dva listy, písal ich na stroji a posielal poštou do Trenčína.