Manželstvo – legenda a realita

Hoci je to (aj) literatúra, predsa pôsobí pravdepodobnejšie než košická legenda o ich manželstve, podľa ktorej Sándor Márai uniesol Lolu z Maléterovho paláca, keď sa z okna bytu spustila po zviazaných plachtách. Barna Balázs, spolužiak a rovesník Sándora Máraia, spomína na ich lásku vo svojich pamätiach takto: „(…) voči plánovanej svadbe nemali výhrady Grosschmidovci, (…) ale Lolin otec, ktorý nechcel ani len počuť o tom, aby jeho jediná dcéra spojila svoj život s takouto »pochybnou existenciou«. Zdá sa, že otec – majiteľ novín – nemal vysokú mienku o »škribléroch«, ktorých poznal z vlastnej branže.“ Márai dostal košom, no keďže už vtedy „nezodpovedal kritériám priemerného človeka“, vraj najstaršiu dcéru Matznerovcov uniesol. Otcovi potom poslali telegram, že ak im nedá súhlas na svadbu, tak budú spolunažívať v nezákonnom vzťahu, „zúrivý otec sa preto vydal na cestu a mladému páru osobne doručil otcovské požehnanie“. Zsazsa Kertész svoje spomienky rozpovedala takto: „S menom Márai som sa stretla až vtedy, keď už bol v Nemecku, a ako novinár na seba upozornil svojimi článkami. V tom čase žil v Berlíne. Moja sestra – neviem, či o tom mám hovoriť, lebo je to veľmi diskrétne –, nuž, Lola mala veľmi seriózneho ctiteľa, ktorý si ju chcel vziať, no ona o tom nechcela ani počuť. Zamilovala sa do novinára, s ktorým odišla do Berlína… Tam spoznala Máraia a z tejto známosti vznikla veľká láska! Našim rodičom sa to však nepáčilo. Povedala by som to tak, že nebol pre nich dobrá partia. Lebo kto bol vtedy Márai? V podstate študent. No milovali sa, Lola sa vrátila z Berlína do Košíc. Odtiaľto ju zasa novinár, ktorý si ju chcel vziať, odprevadil do Pešti. V Pešti však čakala Máraia a vydala sa za neho. Keď sa otec dozvedel, že je tam aj Márai, rýchlo odcestoval do Pešti a práve dorazil ako svedok na svadbu. Odtiaľ odišli do Viedne. Únos je len výmysel.“ Aj Ivan Kertész počul v detstve o tejto rodinnej legende: „Rozprávka o únose mojej tety sa mi nezdá pravdepodobná. Ja som počul, že to bolo takto: Lola a Sanyi sa priatelili ako mladí ľudia, ale moja babička sa z toho netešila, pretože »žurnalistika nie je povolanie poriadneho človeka«. Márai bol spravodajcom niektorých novín v Berlíne. Lola nebola ochotná poslúchnuť svojich rodičov, a preto moji starí rodičia najali privátneho detektíva, aby im referoval o Máraiovej činnosti v Berlíne. (Pokiaľ Lola bola v Košiciach a Márai v Berlíne, nebolo nijaké nebezpečie.) Niekedy v tej dobe Lola odišla do Budapešti »nechať si ušiť šaty«. Tri dni po Lolinom odcestovaní došla správa z Berlína, že Márai odcestoval do Budapešti. Môj starý otec bol okamžite vyslaný do Budapešti priniesť Lolu domov. Keď prišiel do Budapešti, Lola neprišla domov, ale pozvala svojho otca na svoju svadbu. Nie je to také dramatické ako únos, ale myslím, že je to celkom dobrá »story«.“ Zaujímavé je, že denník Kassai Napló 19. apríla 1923 nesprávne uviedol dátum svadby: „Manželstvo. Spisovateľ Sándor Márai 18. tohto mesiaca v Budapešti uzavrel manželstvo s Lolou Matzner.“ Snúbenci však zložili manželský sľub o deň skôr, 17. apríla.

Sándor Márai a berlínske sesternice Suse a Paula na morskom pobreží

Vo výpise z matriky sú uvedené tieto údaje: ženích Sándor Károly Henrik Grosschmid, univerzitný študent, rímsko-katolík, narodil sa 11. apríla 1900 v Košiciach. Bydlisko Budapešť IV., Univerzitná ulica 7. Rodičia dr. Géza Grosschmid a Margit Ratkovzsky. Nevesta, Ilona Matzner, izraelitka, narodila sa 13. júla 1899 v Košiciach. Bydlisko Košice. Rodičia: Sámuel Matzner a Irén Moskovics. Svedkovia sobáša: Sámuel Matzner, Košice, Mlynská ulica 27 a dr. István Szegedi, Budapešť IV., Ulica Ferenca Deáka 17.

Lolin portrét

Rodičia na základe Máraiových spomienok nebrali manželstvo napriek „úradnému“ papieru veľmi vážne, zrejme tak vyjadrovali svoje nádeje o budúcnosti vzťahu.

Od prvej minúty nášho manželstva sme nemali ani halier; je pravda, že v Berlíne v tom čase nemali peniaze nijakú cenu, a z času na čas sa nám vrecká vydúvali od papierov potlačených miliónovými číslicami. »Starosti života« sa akosi zjednodušili na ich ozajstný význam; ráno som odišiel z domu a ako nejaký praveký roľník, poľovník či rybár som si lámal hlavu nad tým, kde by sa dal v kamennej púšti zohnať funt masla alebo zopár zákuskov. Naše rodiny nebrali naše manželstvo vážne, ponechali na nás, kde chceme žiť a akú podobu dáme nášmu životu. Čakali, kedy sa naše smiešne detské manželstvo skončí, a nepochybovali, že o niekoľko mesiacov naozaj skrachuje.(Spoveď mešťana)

Anna Ötvös

Lolina kniha

Artforum 2018

Zobraziť diskusiu (0)