Antiutópia na hrane etiky
Štvorčlenná skupina naháňajúca strach, nočné ulice Londýna, vandalizmus, kriminalita a násilie. Britská klasika, ktorú do moderného sveta priniesol pred viac ako päťdesiatimi rokmi spisovateľ a scenárista Anthony Burgess. Knižné dielo nekompromisne nazerajúce do vnútra ľudskej podstaty. Prečo je Mechanický pomaranč stále aktuálnou knihou?
Spleť bizarností a temna
O Londýne kolujú zvesti, že sa po zotmení stáva nebezpečným mestom, čoho dôkazom je aj štvorčlenná skupina výtržníkov. Činy tzv. „gangu“ sledujeme najmä v úvode diela, pričom vrcholia dolapením ich vodcu. Dominantnou postavou je najmä Alex, ktorý sa pre zradu vlastnej skupiny dostáva do rúk autoritatívneho a dystopického režimu. Burgess v knihe hazarduje s kontrastnými situáciami a demaskuje bizarné aj reálne podoby ľudskej povahy, či už v prípade hlavného protagonistu, alebo pri vykresľovaní charakterov príslušníkov štátnej moci.
Alex je po dolapení nútený podstúpiť experimentálnu liečbu, ktorá ho nehumánnym spôsobom zmení, a prichádza o vlastnú podobu ľudskej podstaty. Hoci už pre strach z „mučenia“ neinklinuje k páchaniu rozdielnych násilností, prichádza aj o to najdôležitejšie, o seba samého, o možnosť rozhodovania, o možnosť voľby.
„Voľba. Veď nemá nijakú možnosť voľby, je tak? K tomu grotesknému aktu sebaponíženia ho priviedol vlastný záujem, strach z fyzickej bolesti. Jeho neúprimnosť bola očividná. Prestať konať zlo. Ale zároveň prestal byť tvorom schopným morálnej voľby.“
Vynútená zmena
Experimentálna liečba zmení Alexa natoľko, že jeho následné začlenenie do spoločnosti je mimoriadne náročné. Pre tieto nehumánne pokusy prichádza aj o bežné ľudské radosti, stráca pôžitok z hudby. Anthony Burgess vykresľuje kruté praktiky autoritatívnych vodcov skrz vynútenú morálnu zmenu hlavného protagonistu. Svojím rozprávaním len dokazuje, že ak sa moc dostane do rúk nesprávnemu človeku (nesprávnej skupine ľudí), najviac trpí spoločnosť obyčajných smrteľníkov.
Hoci kniha obsahuje aj zvláštny slang, ktorý môže mnohých odradiť, je príznačnou črtou pre dielo a pridáva mu na autenticite a originalite. Implementované rusizmy a anglicizmy robia postavy – a aj celé rozprávanie – mimoriadne jedinečným. Adekvátne dotvárajú celý príbeh, ktorý je aj v súčasnosti paradoxne aktuálny viac ako kedykoľvek predtým.
„Dobro pochádza zvnútra. Dobro je čosi, čo si vyvolíme. Keď si človek nemôže vybrať, prestáva byť človekom.“
Anthony Burgess: Mechanický pomaranč
Preklad: Otakar Kořínek
Odeon, 2024