Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Antiutópia na hrane etiky

Štvorčlenná skupina naháňajúca strach, nočné ulice Londýna, vandalizmus, kriminalita a násilie. Britská klasika, ktorú do moderného sveta priniesol pred viac ako päťdesiatimi rokmi spisovateľ a scenárista Anthony Burgess. Knižné dielo nekompromisne nazerajúce do vnútra ľudskej podstaty. Prečo je Mechanický pomaranč stále aktuálnou knihou?

Spleť bizarností a temna

O Londýne kolujú zvesti, že sa po zotmení stáva nebezpečným mestom, čoho dôkazom je aj štvorčlenná skupina výtržníkov. Činy tzv. „gangu“ sledujeme najmä v úvode diela, pričom vrcholia dolapením ich vodcu. Dominantnou postavou je najmä Alex, ktorý sa pre zradu vlastnej skupiny dostáva do rúk autoritatívneho a dystopického režimu. Burgess v knihe hazarduje s kontrastnými situáciami a demaskuje bizarné aj reálne podoby ľudskej povahy, či už v prípade hlavného protagonistu, alebo pri vykresľovaní charakterov príslušníkov štátnej moci.

Alex je po dolapení nútený podstúpiť experimentálnu liečbu, ktorá ho nehumánnym spôsobom zmení, a prichádza o vlastnú podobu ľudskej podstaty. Hoci už pre strach z „mučenia“ neinklinuje k páchaniu rozdielnych násilností, prichádza aj o to najdôležitejšie, o seba samého, o možnosť rozhodovania, o možnosť voľby.

„Voľba. Veď nemá nijakú možnosť voľby, je tak? K tomu grotesknému aktu sebaponíženia ho priviedol vlastný záujem, strach z fyzickej bolesti. Jeho neúprimnosť bola očividná. Prestať konať zlo. Ale zároveň prestal byť tvorom schopným morálnej voľby.“

Vynútená zmena

Experimentálna liečba zmení Alexa natoľko, že jeho následné začlenenie do spoločnosti je mimoriadne náročné. Pre tieto nehumánne pokusy prichádza aj o bežné ľudské radosti, stráca pôžitok z hudby. Anthony Burgess vykresľuje kruté praktiky autoritatívnych vodcov skrz vynútenú morálnu zmenu hlavného protagonistu. Svojím rozprávaním len dokazuje, že ak sa moc dostane do rúk nesprávnemu človeku (nesprávnej skupine ľudí), najviac trpí spoločnosť obyčajných smrteľníkov.

Hoci kniha obsahuje aj zvláštny slang, ktorý môže mnohých odradiť, je príznačnou črtou pre dielo a pridáva mu na autenticite a originalite. Implementované rusizmy a anglicizmy robia postavy – a aj celé rozprávanie – mimoriadne jedinečným. Adekvátne dotvárajú celý príbeh, ktorý je aj v súčasnosti paradoxne aktuálny viac ako kedykoľvek predtým.

„Dobro pochádza zvnútra. Dobro je čosi, čo si vyvolíme. Keď si človek nemôže vybrať, prestáva byť človekom.“

Anthony Burgess: Mechanický pomaranč

Preklad: Otakar Kořínek

Odeon, 2024

Zobraziť diskusiu (0)

Mechanický pomaranč

Mechanický pomaranč

Burgess Anthony

Už pred viac ako polstoročím, keď Mechanický pomaranč vyšiel prvý raz, sa stal „klasikou“ a zaradil sa medzi to najlepšie, čo priniesla moderná literatúra. Rovnomenný film, ktorý podľa nej nakrútil Stanley Kubrick, sa rýchlo stal kultovým a dodnes má svojich verných fanúšikov.

Kúpiť za 13,41 €

Podobný obsah

Trošku o Štúrovi

Správy

Trošku o Štúrovi

Štúr, Štúr. Prečo si len Štúr? Veď lebo potrebujeme národných hrdinov. Čo, máme sa donekonečna oháňať tým terchovským zbojníkom Jánošíkom? Koniec koncov dlho ani nezbíjal. Ani nie dva roky. Ale je pevnou súčasťou dejín, náš národný outlaw, räuber, rapinatore, ladrón, bandyta – ako priamočiaro hovoria bratia Poliaci. Ináč v každom jazyku sa dosť blbo vysvetľuje, že prečo práve takáto osobnosť stmeľuje naše povedomie.

Príbeh o Nórsku

Recenzie

Príbeh o Nórsku

Prípad obludného monštra, ktorého vám je napokon silne ľúto. I takýto názor možno nadobudnúť z drvivej reportáže s názvom Jeden z nás: Příběh o Norsku. Napísala ju elitná nórska novinárka Åsne Seierstad. V preklade od Evy Dohnálkovej vyšla v známom Absynte v rámci konštantne kvalitnej edície Prokletí reportéři.

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Recenzie

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Opravdu nedokážeme zorganizovat jiný svět, než ten nenažraně konzumní, neobnovitelně růstový, klimaticky neudržitelný a vztahově vysušený? Opravdu je globální ekonomika a politika to jediné, co nám zbývá? A co když za sto let budeme nad současnou společenskou impotencí jen soucitně kroutit hlavami?