Arturo Bandini. Po prečítaní knihy Spýtaj sa prachu toto meno neprestáva mátať. Arturo Bandini, Arturo Bandini. Znie žalostne, akoby bol za ním ufúľaný chlapec so špinavými nechtami, ktorý sa márne snaží stať športovcom, no so svojou fučiacou loptou nedokáže prerásť staré ihrisko a svoju štvrť. Arturo Bandini znie ako fackovací panák, ktorého mučíte z pasie. Arturo Bandini, niekto, koho meno vám je tak ľahostajné, že si musíte odpľuť na chodník. Artuto Bandini je ako fatamorgána tuláka, akú pravidelne vídate mátožne sa flákať po okolí, až sa s ním začnete spontánne zdraviť. Arturo Bandini znie ako hanba a ľútosť, hoci to celou svojou existenciou odmieta. Až mu uveríte. Arturo Bandini je teda niekto.

Ten niekto nie je ani bohém, ani žobrák, ani otravný alkoholik, čo celý svet otravuje a straší svojimi deravými múzami. Zo svojich textov nedokáže utiahnuť mesačný nájom a každý deň oblieka staré handry, aby si za pár centov doprial niečo, čo ho spojí s Bunker Hillom. Hnusnú kávu alebo druhotriedne pomaranče. Chce si kamsi sadnúť a znamenať zákazníka. To je aspoň ktosi, koho nechcete bezdôvodne zdvihnúť za golier a vyšmariť ho na ulicu, aj keď na to máte chuť, pretože vyzerá ako smoliarsky naničhodník.

Dlhší pohľad z pozície sediaceho v reštaurácii ale prináša komplexnejší obraz všeobecnej únavy prameniacej z veľkej hospodárskej krízy spôsobenej aj pádom americkej burzy. Nie je jediný a nie je na tom ani najhoršie. So strechou nad hlavou má maximálny komfort pre svoje myšlienky. V čakaní na lepšie časy tak pociťuje spontánne návaly šťastia, väčšinou prichádzajú v pošte v podobe šeku, ktorého objem sa bleskurýchle utráca. Radosť spája so vzdialenou matkou, Bohom, vydavateľom, dievčatami, ale najmä s drzou Camillou Lopez, do akej sa protivne zadíval po “gastro incidente” so zlou kávou.

Camillina prítomnosť je spojená s miestom kolumbijského bufetu. Reprezentuje jej domov, útočisko, komunitu. Vytvára jej prirodzené prostredie a každý záhyb podniku je jej spojencom. Arturo je len sediacim so vzťahom objednám - zaplatím. Nevie, čo sa deje za plachtou do kuchyne, kam chodievajú zamestnanci. Za ňou môže byť z úst Camilly trhanom, čurákom, monštrom. Vulgárny tlak sa uvoľňuje až postupne, keď si je Camilla istá, že neriskuje prácu, že Arturo si na nej neprišiel vybrúsiť hrošiu kožu komplexov, ale že si k nej nešikovne hľadá cestu a snaží sa imitovať jej uličnícke a štipľavé správanie, aby na ňu zapôsobil. Nehľadá v nej hneď milenku, naliehavo potrebuje priateľa alebo lásku, sám nevie. Potrebuje niekomu čítať nahlas.

Keď je Arturo vonku, vo svojom meste, je ako hladný pes nad miskou so žrádlom. Akonáhle sa nad neho skloníte, začne zúrivo chrániť prídel, svoje málo. Tým málom je on sám. Nedokázal toho veľa, jednu vydarenú poviedku a vďaka nej získal dojem, že budúcnosť ešte existuje. V tej si chce hovoriť spisovateľ. Iba pre trpezlivú vieru v seba samého dnes nemusí byť vodič autobusu, kurič, predavač ani zlodej. Nevidí sa v trblete vecí, aké si môžu dovoliť mená veľkého formátu. Záleží mu predovšetkým na uznaní. Aby už nikoho nemusel nútiť do čítania svojich poviedok. Chce ľudí, ktorí si kupujú jeho knihy dobrovoľne, zastavia sa pred ním na ulici a pýtajú si podpis. Súhlasia s ním, alebo mu oponujú a kritizujú, čo napísal.

Román vznikol v roku 1939, kedy sa všetky médiá orientovali na problematiku rastúceho vojenského napätia v Európe. John Fante nevytvoril román, kde šuští novinový papier a ľudia si s krútiacimi hlavami šepkajú o možnom dopade takéhoto konfliktu. Vytvoril intímny priestor medzi nedoceneným spisovateľom a Bunker Hillom, ktorý prežíva, hladuje, žiarli vo všetkej svojej prirodzenosti.

John Fante ponúka autentický náhľad do deprimovaných ulíc Spojených štátov, kde žijú ľudia zmiešaných etník, prisťahovalci, migranti. Komunikujú medzi sebou a delia sa o chudobu. Neponúka žiadne riešenia, nefilozofuje nad krízou, neanalyzuje budúcnosť. Aj preto sa svojho času s románom Ask the dust (1939) dostáva do úzadia. Jeho dielo ustupuje spoločensky aktuálnejším, no čaro Artura Bandiniho spočíva v detailoch.

Tomáš Hučko urobil kvalitný a osobný preklad a ako uvádza v doslove, chcel si byť osobou Johna Fanteho istý. Chcel poznať jeho kompletnú tvorbu a vo výsledku spolu s Brakom priniesol dokonalý materiál, cez ktorý sa, okrem iného, dostanete aj hlbšie do duše Charlesa Bukowského. Ask the dust vyšlo na Slovensku prvý krát.

Preklad: Tomáš Hučko

Zobraziť diskusiu (0)