Biedne írske katolícke detstvo
McCourtovo spomínanie na detstvo v Limericku je extrémne smutné, ale autor tento ubíjajúci pocit dokáže kompenzovať humorom s absurdnou dochuťou. „Horšie než obyčajné biedne detstvo je biedne írske detstvo, a ešte horšie je biedne írske katolícke detstvo.“
Návrat do ešte väčšej biedy
Autobiografický román ocenený Pulitzerovou cenou je v istom zmysle klasikou. McCourt šokoval knižný svet týmto debutom vo veku 66 rokov. Román bol aj sfilmovaný, a tak je dnes ťažké hľadať vo vzťahu k nemu prekvapenia. Jediné, čo môže byť nové, je spôsob čítania a emocionálne dofarbenie čitateľskej odozvy.
Frank ako 4-ročný chlapec zažil „spätný“ emigračný chod. Narodil sa v Spojených štátoch, ale rodičia sa vrátili za lepším životom do Írska. Lepší život sa nekonal. Je až neuveriteľné, v akých najrozličnejších podobách sa môže prejavovať chudoba, hlad a nedostatok.
Frankov otec Malachy je nešťastným mixom závislostí a póz: nevie sa zaobísť bez pijatiky a rád sa hrá na zbožného írskeho vlastenca. Chvíľami je nežný a zábavný, rozpráva príbehy a modlí sa, ale v kritických chvíľach ohromuje nezodpovednosťou a sebectvom. Vrcholom jeho odvahy je odchod za prácou do Anglicka brániaceho sa Hitlerovým útokom. Ani to nezvládne, všetky zarobené peniaze spláchne po večeroch pivom.
Angela, Frankova matka, prejavuje obdivuhodnú húževnatosť. Je odvážna realistka i vynaliezavá bojovníčka. Doráňaná smrťou mladších Frankových súrodencov, oslabená biedou aj chorobami balansuje na hrane medzi životom a zánikom, ale v najkritickejších chvíľach zostáva na strane prežitia.
Živorenie v limerickom slume je úbohé. Deti nemajú čo do úst. Jediným príjmom je podpora z úradu. Všetci žijú pohromade v malých, smradľavých, vlhkých a chladných bytoch so spoločnou toaletou na ulici. Frankovi je paradoxne najlepšie, keď sa so zápalom spojiviek a týfusom ocitne na čistom nemocničnom lôžku.
Ako nestornovať detstvo
V tomto rozprávaní sú stopy ľudskosti takmer nebadateľné. Len výnimočne niekto z učiteľov ukáže veľkorysosť (inak je zakázané pýtať sa) a Frankova stará matka sa o hladné deti postará, keď už iná možnosť neexistuje. Záchranné sociálne siete existujú, ale najviac slúžia tým, ktorí sú ochotní hrať sa na svätuškárov. Istotou je iba podozrievavosť voči Frankovmu otcovi, pretože zo severu predsa nemôže pochádzať nič dobré…
Chudoba je írečito írska a to je najintenzívnejší zdroj absurdít. Limerickí kňazi chránia mravnosť i zbožnosť chudobného ľudu. Najdôležitejšie je udržiavať pocit viny, rešpekt pred trestajúcim Bohom a strach pred peklom. Frank je ako-tak oblečený iba v deň prvého svätého prijímania, a nakoniec ešte aj svätá hostia na jazyku končí katastrofou.
„V našom meste môžete hovoriť, že milujete Boha, svoju rodinu a kone, ktoré vyhrávajú, ale lásku k čomukoľvek inému tu považujú za prejav duševnej choroby.“
Dospievajúci Frank – doráňaný, a hádam aj preto odolný – sa napriek zúfalo smutnému detstvu rozbehol. Autor poznamenáva, že o šťastnom detstve nestojí za to písať. Bez ohľadu na jeho sarkazmus je najdôležitejšie oživiť v sebe formujúce príbehy, ktorými človek začal kresliť mozaiku vlastného života.
Frank McCourt: Angelin popol
Preklad: Jana Seichertová
Ikar, 2026