Denis Mačor
3.12.2019
Biele nič.
Nič. Bezbrehé a studené biele nič. Pohľad okolo seba prináša veterné kúdole plné snehu, pod nohami praská mráz a v diaľke počuť zvuky divokých zvierat. Tie sú v tomto zradnom a nepriateľskom teréne doma. Ľudská noha sem vstupuje len výnimočne, nikdy nie za účelom hľadania nového domova. Táto zem nie je naklonená nikomu. Ponúka studené východy a západy slnka, kedy pár stupňov je vážnou otázkou prežitia a pocit vzdialeného, nami poznaného sveta, je ťažkou psychickou skúškou. Na takýchto miestach je návrat vždy otázny a človek sa identifikuje v obete a poznaní.
Jedná sa o Zem Františka Jozefa, na ktorú podnikli bádateľskú expedíciu skúsení námorníci a dobrodruhovia, medzi ktorými boli aj intelektuálne elity ako Julius von Payer, narodený na území dnešnej Českej republiky. Práve v rytme jeho skúsených strategických krokov sa ostatní podrobovali osudovým skúškam. Ťažko priechodný terén komplikovalo množstvo hladných mäsožravých zvierat so silnými loveckými inštinktami, pre ktoré bola ľudská prítomnosť nevídanou príležitosťou obživy. Práve pasáže popisujúce napínavé boje s medveďmi sa môžu u mnohých čitateľov stretnúť s hranicou znesiteľnosti. Lov na kolosálne biele medvede v sebe nenesie aktuálne odkazy ekologickej krízy. V 70. rokoch 19. storočia (1872 - 1874), sa materiálna výbava polárnej expedície, v porovnaní s moderným vybavením, rovnala detskej hre na pieskovisku s dozorom prísnych dospelých - akých v tejto knihe reprezentuje práve cestovateľ, typograf a vodca rakúsko-uhorskej polárnej expedície Julius Payer. Pre konkrétnejšiu predstavu kniha obsahuje aj početné ilustrácie vykresľujúce každodennosť takejto riskantnej výpravy. Problém s ostrými zbraňami sa dá odpustiť, ak si týchto ľudí oblečieme takto:
Skúste si na virtuálnych mapách Googlu pozrieť, kde sa táto zem nachádza. Pokúste sa otvoriť niektorú fotografiu. Nedá sa? Ak aj, strasie Vás od mrazu a strachu. Atmosféra Zeme Františka Jozefa, ale aj okolitých ostrovov, je nanajvýš necivilizovaná, aj ostrieľaný dobrodruh radšej dva krát mentálne meria svoje fyzické schopnosti, a to v starých mapách sa často vyskytovali nepoznané plochy prázdna, do ktorého treba vkročiť. Na to je nutná silná dávka odhodlania. Ale to je každému jasné, skrátka - nešiel by som ani za nič. Ani sám, ani s početnou výpravou, ani s rakúsko - uhorskou armádou, ani s Francom Jozefom.
V ľudnatejšej výprave môže zlyhanie jednej bunky znamenať komplikáciu pre celý kolektív. Keď človek zápasí s časom a prírodou, každý krok vedľa nie je otázkou hodín, ale dní, týždňov, mesiacov a rokov. Každým okamihom je člen výpravy bližšie k smrti. Nikto z nich nepomýšľa na hrdinstvo, aké sa občas v Payerových zápiskoch pyšne blysne. Tu vyčítame dominantnú povahu, pevný charakter, človeka ochotného riskovať za účelom splnenia vopred stanovených cieľov. Vedúcu osobu, ktorá má vnútorne nastavenú hierarchiu celej posádky, aj potravinového rebríčka.
Okrem faktografickej, majú tieto zápisky aj silnú literárnu hodnotu. Julius von Payer sa v niektorých miestach správa ako zodpovedný dokumentarista, oboznamuje čitateľa s prekvapivými detailmi nielen objavovanej zeme, ale aj priestorov, v ktorých dlhú dobu žili a znamenali pre všetkých útočisko. Petrolej a horúca polievka mali cenu zlata. Jaroslav Hošek pridáva vedecky poctivý a obsažný úvod, v akom fakty a vzťahy severných zemí dostanú komplexnejší historický aj geografický obraz.
Vďaka súčasnému vydaniu knihy Expedice na severní pól (Dauphin 2019), sa českému a slovenskému čitateľovi vytvorí úprimný záujem o zem, v akej majú prsty (lepšie povedané stopy) aj bádatelia z našich končín.
Dauphin 2019
Julius Payer
Expedice na Severní pól
Preklad a úvod: Jaroslav Hošek
