Binyavanga Wainaina sa narodil 18. januára 1971 v meste Nakuru na stredozápade Kene. Študoval obchod na juhoafrickej Transkeiskej univerzite v Umtate, magisterský titul z tvorivého písania získal na Východoanglickej univerzite v Norwichi. Prispieval do viacerých afrických, amerických a britských periodík, pozbieral okolo 13 tisíc receptov z celej Afriky a bol uznávaným expertom na tradičnú a modernú africkú kuchyňu. Pôsobil a prednášal na viacerých amerických univerzitách, bol o.i. riaditeľom Centra Chinuu Achebeho pre africkú literatúru a jazyky na Bard College v Annandale-on-Hudson v štáte New York. Verejne deklaroval svoju homosexualitu, 1. decembra 2016, na Svetový deň boja proti AIDS, oznámil, že je HIV-pozitívny. Jeho zdravie bolo podlomené po mŕtvici v r. 2015. Zomrel po krátkej chorobe 21. mája 2019 večer v nemocnici v hlavnom meste Kene Nairobi.

Triumfálnym vstupom nového hlasu do africkej literatúry bola Wainainova poviedka Discovering Home (Objavovanie domova), ktorá bola v r. 2002 ocenená Cainovou cenou za africkú literatúru (Caine Prize for African Writing). V r. 2003 založil literárny časopis Kwani?, ktorý nazývajú „nepochybne najvplyvnejším časopisom, ktorý vznikol v subsaharskej Afrike“. Veľký ohlas mala aj jeho satirická esej How to Write About Africa (Ako písať o Afrike), ktorá vyšla v časopise Granta. Vysmial sa v nej z klišé, ku ktorým sa uchyľujú novinári a spisovatelia pri písaní o Afrike:

„Nezabudnite spomenúť, ako majú Afričania hudbu a rytmus v krvi a že jedia veci, ktoré nikto iný neje. Nespomínajte ryžu a hovädzie a pšenicu; opičí mozog je africkou lahôdkou, spolu s kozím mäsom, hadmi, červíkmi, húsenicami a hocakým mäsom divej zveri. (...) Vyhýbajte sa tabu témam: scénam z každodenného života, láske medzi Afričanmi (ak v nej nehrá úlohu aj smrť), zmienkam o afrických spisovateľoch alebo intelektuáloch, deťoch, ktoré chodia do normálnej školy a nie sú pritom postihnuté krivicou, ebolou alebo zmrzačením ženských pohlavných orgánov.“

V r. 2014, po tom, čo boli vo viacerých afrických krajinách prijaté drakonické homofóbne zákony namierené hlavne proti homosexuálom, uverejnil esej I am a homosexual, mum (Som homosexuál, mami), coming-out o vlastnej homosexualite. V máji 2018 ohlásil zasnúbenie so svojím partnerom a v tomto roku sa plánovali zosobášiť.

Najvýznamnejším – a jediným knižne publikovaným – Wainainovým dielom sú memoáre One Day I Will Write About This Place z r. 2011 (slov. Raz o tomto mieste napíšem, Absynt 2017, prel. Kristína Karabová). Vydavateľstvo Absynt ju charakterizuje takto:

„Takúto knihu o Afrike ste ešte nečítali! Nie je to pohľad na čierny kontinent z letiaceho vrtuľníka, ani cez prírodopisný seriál o slonoch a antilopách. V podaní Binyavangu Wainainu je to silné a pestré rozprávanie o jednom živote prežitom na vlastnej koži, presiaknuté nádhernou poéziou.

Naše predstavy o Afrike stále ovládajú viac predsudky a ošúchané klišé ako reálne skúsenosti. Binyavanga Wainaina nám jednu takúto skúsenosť sprostredkuje. Kenský prozaik Binyavanga Wainaina podáva v románe Raz o tomto mieste napíšem sugestívne svedectvo o svojom živote na čiernom kontinente. Ponúka nám výbušný kokteil namiešaný z prvkov memoárovej literatúry, reportáže, rodinnej ságy i eseje. Wainaina píše o svojom detstve v Keni, o štúdiách v Juhoafrickej republike i o tom, ako sa stal medzinárodne rešpektovaným spisovateľom. So svojím kontinentom však kontakt nestratil a dokáže sa naň pozerať aj kriticky. Z prvej ruky nám podáva svedectvo o tom, aká je Keňa a africký kontinent na počiatku 21. storočia. Kniha je napísaná mimoriadne silným a krásnym jazykom, ktorý mení bežné čítanie doslova na explóziu farieb, chutí a vnemov.“

V r. 2007 nominovalo Svetové ekonomické fórum Wainainu za „mladého globálneho lídra“ (Young Global Leader) s „potenciálom prispieť k formovaniu budúcnosti sveta“. Toto ocenenie odmietol s odôvodnením:

„Vec, ktorú si najviac cením vo svojom povolaní spisovateľa, je snažiť sa za každých okolností ostať slobodným, nezávislým a tvorivým... Bolo by odo mňa veľkým podvodom opájať sa predstavou, že dokážem ,významne ovplyvniť svetové záležitosti.‘ “

V roku 2014 zaradil časopis TIME Wainainu do každoročného zoznamu stovky najvplyvnejších osobností sveta. Nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie o ňom vtedy napísala:

„Už vo veku desiatich rokov Binyavanga Wainaina vedel, že je gej. Žil však v Keni, krajine, kde je homosexualita démonizovaná. A tak po celé roky predstieral, že ním nie je. V decembri 2012 ochorel jeho priateľ, tiež gej, čo život prežil v pretvárke. Ani na smrteľnej posteli sa nedokázal rodine zdôveriť. Jeho smrť Binyavangom otriasla.

Ako najznámejší spisovateľ svojej generácie považoval za povinnosť vymedziť sa voči pocitu hanby, ktorá nútila ľudí, ako bol jeho priateľ, mlčky umierať.

Verejným a odvážnym vyhlásením, že je gejom v Afrike, Binyavanga demystifikoval a poľudštil homosexualitu a zahájil dôležitý diskurz, ktorý už nie je o ,iných ľuďoch bez tváre.‘ “

Aj keď dielo Binyavangu Wainainu nie je rozsiahle, výrazným a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil africkú kultúrnu scénu. Mal výraznú charizmu a mnohí spisovatelia tohto kontinentu ho považovali za takmer otcovskú postavu – priateľa, vodcu a učiteľa. Archív jeho diela je dostupný na adrese https://planetbinya.org/.

Binyavanga Wainaina zomrel iba niekoľko dní pred dlho očakávaným verdiktom kenského súdu, ktorý by mal rozhodnúť o zrušení zákonov postihujúcich homosexuálne vzťahy. Súd zasadne 24. mája 2019.

Štefan Olejník

(Zdroje ilustračných fotografií: Wikimedia Commons, brittlepaper.com.)

Zobraziť diskusiu (0)