Prečo sa bijeme?

Už britský vojenský intelektuál sir Liddell Hart (s prižmúrenými očami by sme vedeli vytvoriť pekný kalk – malé srdiečko) konštatoval vo svojej knihe o prvej svetovej vojne, že opotrebovacia vojna je konina. Nepoužil tieto slová, ale kvôli úspore miesta nebudem uvádzať celú pasáž. Za revolúciu na bojiskách považoval vojenskú techniku. Prosto, nejakú formu zúrivého chrlenia nábojov, bômb a plameňov, čo celú dávku vyfľusne na čosi ďalšie, neživé a to sa rozsype na márne kúsky. Veľmi sa hneval, pretože osobne zažil vynaliezavosť v zabíjaní Veľkej vojny. Aj sa na ňom podpísala. Všetky svoje skúsenosti s poetickou dávkou rozčarovania vložil do publikácie Dějiny první světové války (Jota, 2020). Zaujímalo by ma, čo by si dnes myslel o autonómnych dronoch a robotických psoch.

Najpodstatnejšia vo vojnách bola vždy príprava. Pre rýchlu demonštráciu môžeme skusmo zabrdnúť do obdobia Napoleónskych vojen. Čulý, ale prehnane majetnícky rodák z Korziky rozzúril skoro všetky vojenské aj štátne elity v Európe, ale pri skutočných vojenských stretoch sa bitky „vybavili“ do pár hodín či dní. Prišlo sa, vyzabíjalo sa navzájom, pochovalo sa, čo sa nepohlo a išlo sa ďalej. Dôležitá bola kvalita streliva, stratégia, balistika, estetickosť a funkčnosť uniforiem (v tomto poradí), no a pekné obrázky, kde sú živé spúšťače koňmo, s vavrínmi, alebo len tak – s mŕtvolami. Albrecht Adam, Louis-François Lejeun, Jacques-Louis David, všetci nám plasticky uchovali, ako to tam vyzeralo. Ďakujeme. Pravdepodobne však bitky, o ktorých sa učia deti dodnes, boli podobné ako ich obrazy. Mali pôsobiť sebavedomo, odhodlane, giganticky a úzkostlivo strážiť, aby sa každá slabina obratom premenila na hrdinský akt. Ak nie doslovne, tak aspoň umelecky.

Ale teraz k veci

Christopher Phillips, akademický odborník na medzinárodné vzťahy na Queen Mary University of London, prináša v slovenskom preklade Matúša Pavlíka a Jozefa Hyrju dosť prehľadnú príručku politiky, náboženstva, geografie a spoločenstiev v oblastiach Levanty, Mašriku a Maghrebu. V knihe bude celkom často operovať so spojením „Blízky východ“, ale ako nás poučí, tento výraz je z čias britského kolonializmu. A viete prečo je blízky? Lebo po mape stačí od Londýna iba kúsok prštekom prejsť. Potom je stredný, to už aj slinka z prsta uschne, no a potom? Správne, ďaleký. Pochybujem, že to budem používať v bežnej konverzácii, ale som rád, že som poučený. A keďže to autor knihy Bojové zóny urobí hneď na prvých stránkach, môžete machrovať sami pred sebou, že ste rešpektujúci ku geografii, aj geopolitike.

Sme pozvaní, aby sme si knihu čítali pokojne aj hala bala. Má pevný rámec, mali by sme vedieť o čosi lepšie zaujímať postoje k tomu, čo sa teraz deje napríklad v Pásme Gazy. Snáď nevyzradím veľa ak poviem, že som v tejto otázke až tak nezmúdrel, ale hádam by bolo aj naivné myslieť si, že to nejakých tristo strán urobí za nás. Treba čítať noviny, doparoma, každý deň. Hej, ale aj tento výrok môže byť dnes trochu vratký. Ale dobre, keď som dočítal, povkladal som si do knihy zopár farebných záložiek a keď sa raz budem strácať, narýchlo zase načriem.

Sýria, Lýbia, Jemen, Palestína, Irak, Egypt, Libanon, Kurdistan, Perzský záliv, Africký roh. Nie málo, aj preto nás Christopher Phillips opatrne varuje, pretože takto vedľa seba to znie ako cibuľa, zemiaky, paprika, prosto – guľáš. Zopár ingrediencií môže chýbať, možno to bude na niekoho aj málo slané, ale ak by sa chcel ktosi dostať pod kožu nejakým kľúčovým osobnostiam z vyššie spomínaných lokalít, tak sa dá aj na iných adresách. Toto vie pekne otvoriť cestu. Ak by sa ma niekto pod silným svetlom lampy opýtal, že tak čo, už lepšie rozumieš konfliktu na blízkom východe? Asi by medzi moje posledné slová patrila Levanta či Mašrik, ale aj tak je dobré, že si viem aspoň v odrážkach povedať, že čo sa tam všetko domotalo tak veľmi, že dnes je geopolitika ako gordický uzol. Schválne nehovorím iba na východe.

Christopher Phillips: Bojové zóny. 10 konfliktov, ktoré vám pomôžu pochopiť súčasný Blízky východ.

Preložili Matúš Pavlík a Jozef Hyrja

mamaš, 2026

Zobraziť diskusiu (0)