Zmena sa však netýka záberu podujatia - so svojou aktuálnou produkciou sa na ňom opäť predstavia takmer štyri desiatky malých vydavateľstiev zo Slovenska a okolitých krajín.

Programová časť sa bude niesť v znamení nosnej festivalovej témy ,,krajina” a jej spojenia s knižným umením. Na BRaK-u sa popri iných hosťoch predstavia islandský spisovateľ Jón Kalman Stefánsson, rakúsky novinár Martin Pollack, poľská reportérka Angelika Kuźniak či český autorsko-ilustrátorský tandem Jaroslav Rudiš - Jaromír 99.

Imaginárne krajiny a svety, známe výhradne zo stránok kníh, budú v centre záujmu prednášky, s ktorou na BRaK-u vystúpi taliansky spisovateľ Giuseppe Lupo, aj diskusie Michala Havrana o literárnej kartografii v dielach Itala Calvina a Umberta Eca. Na fiktívne svety v sci-fi literatúre sa zameria teoretik popkultúry Juraj Malíček. Intenzívne spojenia medzi krajinou a písaním budú predmetom nielen otváracej diskusie festivalu, ale aj programu, venovaného životu a dielu básnika Ivana Laučíka. Dotyk so súčasnými podobami (našej) krajiny bude možné zažiť na stretnutí s trojicou slovenských fotografov, ktorí programovo mapujú premeny slovenských miest prostredníctvom fotografických publikácií, ale aj priamo v teréne - počas ,,typografickej” prechádzky Bratislavou, ktorá festivalový program uzavrie.

Štvrtok

18.00 Miroslav Šašek: To je Rím

Vernisáž výstavy prác svetoznámeho českého exilového ilustrátora pod kuratelou ilustrátora Juraja Horvátha. Miroslav Šašek vytvoril počas svojho života takmer dve desiatky titulov, ktoré čitateľa hravou formou zoznamujú s reáliami slávnych miest. Vystavované práce sú ukážkou z cyklu, venovaného Rímu. Šaškovho výtvarného spracovania sa však dočkali aj Londýn, Paríž, New York, či Mníchov, v ktorom sa výtvarník usadil po februárových udalostiach v Československu v roku 1948. Vernisáž je zároveň oficiálnym otvorením tretieho ročníka Bratislavského knižného festivalu.

Piatok

17.00 Vnímať knihu, čítať krajinu

Ktosi raz povedal, že písanie sa zo všetkých činností najväčšmi podobá chôdzi: slová kladieme jedno pred druhé podobne ako nohy na ceste. Túto teóriu potvrdzuje aj tvorba spisovateľov, ktorí boli rovnako zdatnými autormi, ako chodcami: v textoch H. D. Thoreaua, Roberta Walsera, W. G. Sebalda či Paula Austera rozpoznávame nielen svojský ráz krajiny – prírodnej či mestskej – ale aj špecifický rytmus chôdze. Miesta sú naplnené významami podobne ako stránky kníh a tak ako pri literatúre, aj tu existuje množstvo spôsobov, ako ich „čítať“. Otváraciu diskusiu BRaK-u so spisovateľom Jurajom Briškárom, výtvarníkom Jurajom Gáborom a hudobníčkou Annou Nacher vedie programový riaditeľ festivalu Peter Michalík.

Diskusia je verejnou nahrávkou relácie Rádia Devín Večer na tému.

19.00 Letné svetlo a potom príde noc / Ryby nemajú nohy: stretnutie s Jónom Kalmanom Stefánssonom

Islandská literatúra patrí spolu s hudbou k fenomenálnym výdobytkom tejto malej ostrovnej krajiny. Pozornosť, ktorej sa vo svete čoraz viac teší, však s bezprecedentným pomerom počtu spisovateľov na obyvateľa súvisí len v malej miere. Podobne ako hudba, aj literárna tvorba sa na Islande často rodí v dotyku so špecifikami (a podľa niektorých až magickými danosťami) samotnej krajiny. Medzi najkrajšie dôkazy tohto vzťahu patrí kniha Jóna Kalmana Stefánssona Letné svetlo a potom príde noc, a nová kniha Ryby nemajú nohy, ktorú spisovateľ predstaví slovenskému publiku – teraz aj osobne.

foto© Mathias Svold Maagaard

21.00 Karpaty magiczne / Dunajská vlna (A4 – priestor súčasnej kultúry, sála)

Karpaty magiczne sa rozprestierajú medzi Krakovom a obcou Lechnica v slovensko – poľskom pohraničí, aspoň pokiaľ ide o najčastejšie miesta výskytu jeho zakladateľov, Marka Styczyńského a Anny Nacher. V ich tvorbe však cítiť inšpiráciu autentickou hudobnou kultúrou celého Karpatského regiónu, ktorú originálne spájajú s elektronikou a ďalšími progresívnymi hudobnými postupmi. Projekt Vladimíra Václavka Dunajská vlna nadväzuje na tradíciu kultovej brnenskej skupiny Dunaj, ktorou v minulosti prešli také hudobné osobnosti ako Iva Bittová či Pavel Fajt. Jej vznik bol odpoveďou na dlhodobé volanie fanúšikov, aby sa piesne skupiny po smrti kapelníka Jiřího Kolšovského v roku 1998 znovu vynorili ako Dunajská vlna.

Sobota

10.00 BRaKfast: Romana Romanyšyn & Andrij Lesiv

Romana a Andrij z ukrajinského Art Studia Agrafka patria medzi festivalové stálice. Ich obrázkovú knihu Vojna, ktorá zmenila Rondo sme minulý rok vydali ako vôbec prvý titul pod hlavičkou vydavateľstva BRaK. Úspešná ilustrátorská dvojica, dvojnásobne ocenená prestížnou cenou Ragazzi na Medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v Bologni, nám tento rok v rámci raňajkového formátu BRaKfast predstaví svoje tvorivé pozadie a plány v širšej perspektíve.

11.00 Skrytý život kníh

Aká je cesta diela od autora k čitateľovi? O čom všetkom autor rozhoduje a aké sú jeho práva pri výbere prekladateľa či zákaze publikovania vlastných diel? S akými špeciálnymi požiadavkami sa dá u autorov literárnych diel stretnúť a ako sa o nich môžu dozvedieť vydavatelia? Čo sa stane s právami k dielu po smrti autora a ako postupovať pri hľadaní dedičov autorských práv? Aj na tieto témy budú diskutovať autori a odborníci z oblasti autorského práva.

Diskusiu organizujeme v spolupráci s autorskou spoločnosťou LITA

13.00 Z polárnických denníkov

Krajina Ivana Laučíka, to je pojem, s ktorým si nevedia poradiť kartografi, speleológovia, astronómovia ani literárni historici. Neleží síce na bežných turistických mapách, márne by ste ju hľadali aj vo vychytených bedekroch, no predsa ju môžete celkom ľahko navštíviť. Pozývame vás na cestu okolo sveta, ktorá vás isto bude stáť zopár dioptrií. Podniknete ju spolu s Fridtjofom Nansenom, Robertom Falconom Scottom a Pjotrom Kuzmičom Kozlovom. Na čele výpravy stojí osamelý bežec Ivan Laučík. Poctu slovenskému básnikovi s hosťami Eugenom Gindlom, Ivanom Štrpkom a Petrom Laučíkom pripravil Ján Púček.

14.30 Miesto a čas

Na jednej strane stojí miesto, podliehajúce času, premenám a ľudským zásahom. Na strane druhej oko fotografa a moment, v ktorom spúšť fotoaparátu zachytí okamih tohto pohybu v podobe statickej snímky. Diskusiu výrazných osobností súčasnej slovenskej fotografie, dokumentujúcich stav a premeny (našej) krajiny s Borisom Némethom, Antonom Sládekom a Illah van Oijen moderuje Zuzana Duchová.

16.00 Písanie ako tvorba nových svetov

„Každá kniha je ako Noemova archa a nič, čo sa do nej povie, nikdy nezomrie. Rozprávaním spisovateľ chráni príbehy a keď archa ukončí svoju cestu, rozšíri svoj obsah z rozprávania do novej zeme.“ Giuseppe Lupo, úspešný taliansky spisovateľ, autor románu Atlas imaginárnych miest, vystúpi na BRaK-u s prednáškou, ktorá skúma možnosti a silu literatúry pri vytváraní nových svetov ako úlohy, ktorá sprevádza základné poslanie autora – rozpovedať príbeh.

17.00 Fantastické, imaginárne, neviditeľné

Sú miesta, ktoré sme mali možnosť osobne vidieť a navštíviť a miesta, ktoré ešte len túžime spoznať. A potom sú miesta, ktoré síce dobre poznáme, no nikdy nenavštívime, pretože existujú výhradne na stránkach kníh. Spomedzi množstva titulov, v ktorých nám okrem skvelých textov autori zanechali aj správu o nejestvujúcich, fiktívnych svetoch, majú v dejinách modernej literatúry špecifické miesto zvlášť dva: Neviditeľné mestá Itala Calvina a Dejiny imaginárnych krajín a miest Umberta Eca. Diskusia Michala Havrana s prekladateľom Stanislavom Vallom, filozofom Marekom Debnárom a ilustrátorkou Danielou Olejníkovou bude nielen výpravou do týchto fantazijných svetov, ale aj poctou dvom veľkým postavám svetovej literatúry.

Diskusia je verejnou nahrávkou relácie Rádia Devín Večer na tému.

19.00 Americký cisár: stretnutie s Martinom Pollackom

Rakúsky historik a spisovateľ Martin Pollack patrí k najväčším znalcom Strednej Európy. Vo svojej autentickej a štylisticky brilantnej literatúre faktu sa intenzívne vyrovnáva s nacistickou minulosťou svojej rodiny a krajiny. Skúma vysťahovalectvo, zabudnuté menšiny Rakúsko-uhorskej monarchie, sporné pohraničné územia a tragické ľudské osudy v kľúčových okamihoch dejín. V knihe Americký cisár, ktorá práve vychádza v slovenčine, sa zaujíma o masový exodus zo strednej Európy do bohatšieho, zdanlivo „lepšieho” sveta. Hoci hovorí o situácii z prelomu 19. a 20. storočia, dotyk s témami, ktoré intenzívne hýbu dnešnou Európou, je viac ako citeľný. Rozhovor s Martinom Pollackom vedie spisovateľ a prekladateľ diela Michal Hvorecký.

21.00 Kafka Band (A4 – priestor súčasnej kultúry, sála)

Jadro česko–nemeckého multimediálneho projektu tvoria spisovateľ Jaroslav Rudiš a ilustrátor Jaromír 99. Skupina čerpá z literárneho odkazu pražského nemeckého spisovateľa Franza Kafku, ktorého zhudobnené texty sprevádzajú počas koncertov sugestívne vizuály Jaromíra 99. Od septembra minulého roku je Kafka Band súčasťou scénického predstavenia Das Schloss – Zámok na motívy rovnomenného Kafkovho románu v mestskom divadle v nemeckých Brémach.

23.00 Sdružení rodičů a přátel RoPy (A4 – priestor súčasnej kultúry, bar)

,,Kým určitá hudba môže fungovať ako istý druh terapie na čierne myšlienky, táto je pre spomínaný účel úplne nevhodná”, napísal na margo tvorby českej skupiny Sdružení rodičů a přátel RoPy hudobný publicista Antonín Kocábek. Post-punková hudobná smršť zaznie v závere tretieho festivalového večera.

Nedeľa

10.00 BRaKfast: Michaela Kukovičová

V tvorbe oceňovanej českej ilustrátorky a autorky krátkych filmov znovuožíva poetistický a pop-artový spôsob narábania s materiálom. Jej knižkám je vlastná hravosť a nenásilná snaha o prekvapenie. Za titul To je Praha, ktorý nadväzuje na ilustrovaných sprievodcov po svetových metropolách Miroslava Šaška, si Michaela Kukovičová nedávno z Medzinárodného veľtrhu detskej knihy v Bologni odniesla ilustrátorského Oscara – prestížnu cenu Ragazzi Award.

10.00 Divočiny

Rozprávka bábkového divadla Odivo z Banskej Bystrice o obyčajnom Maxovi s neobyčajnou fantázou. A o jeho mačke. A o divočinách. A o množstve iných vecí, ktoré sa zmestia do jedného červeného vozíka. Pre deti od štyroch rokov.

11.00 Na trati: stretnutie s Jaroslavom Rudišom a Jaromírom 99

Česká spisovateľsko–ilustrátorská úderka má za sebou viacero úspešných spoluprác (za všetky spomeňme oceňovaný film Alois Nebel a rovnomennú komiksovú trilógiu), no obaja jej členovia úspešne fungujú aj v celom rade vlastných autorských projektov. V Berlíne žijúci spisovateľ Jaroslav Rudiš predstaví svoju najnovšiu prózu Národní třída, Jaromír 99 (vlastným menom Jaromír Švejdík) komiks Zátopek o legendárnom československom vytrvalostnom bežcovi.

12.30 Papuša: stretnutie s Angelikou Kuźniak

Predstavte si príbeh určený pre zabudnutie, o ktorom ste nikdy nemali počuť ani čítať. Príbeh presvetlený prírodou a slobodou, ktorú tak živelne zosobňuje. Príbeh v plnej obraznosti, aká fascinuje a provokuje predstavy umelcov. Poľská reportérka Angelika Kuźniak priniesla vo svojej knihe fascinujúci portrét Bronisławy „Papuše“ Wajs – prvej rómskej poetky, ktorý je plastický a živý, ale aj mrazivý a krutý. Rozhovor s poľskou autorkou vedie prekladateľ diela Patrik Oriešek.

14.00 A mapku to má?

Sprievodca fantastickými svetmi žánrovej literatúry, ktorý ponúkne bedeker programového čitateľa fantasy a predstaví základnú geografiu fikčných svetov. Základná otázka neznie kto, kedy, ani ako, ale – kde. Prednáška popkultúrneho teoretika Juraja Malíčka (azda aj s obrázkami) o tom, prečo je a prečo nie je dôležité, aby vo fantasy boli aj mapy.

15.00 Meno, mesto, zverstvo, vec

Prednáška grafického dizajnéra Pala Bálika o vzťahu písma a verejného priestoru, spojená s rovnomennou výstavou mestských typografických artefaktov, ktorú realizoval so študentami v Laboratóriu typografie Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU (viď sekcia Výstavy).

16.00 Typografický sprievodca Bratislavou

Mestská krajina je naplnená textom: prostredníctvom nápisov, značiek, pútačov, reklám a ďalších odkazov vo verejnom priestore. S grafickým dizajnérom Vojtechom Rumanom preskúmame ich ,,typografickú” úroveň na záverečnej prednáške festivalu a na ňu nadväzujúcej prechádzke po bratislavskom Starom meste.

Výstavy

Miroslav Šašek: To je Rím

Výstavná sieň Univerzitnej knižnice v Bratislave, Michalská 1. Otváracie hodiny počas festivalu: piatok 15.00 – 19.00, sobota 12.00 – 19.00, nedeľa 12.00 – 16.00.

Miroslav Šašek bol český architekt a výtvarník, ktorý sa preslávil najmä ilustrovanými sprievodcami po svetových metropolách. V sérii s názvom „To je …” vytvoril počas svojho života takmer dve desiatky titulov, ktoré čitateľa hravou formou zoznamujú s reáliami slávnych miest. Patria medzi ne Londýn, Paríž, New York, Rím či Mníchov, v ktorom sa výtvarník usadil po februárových udalostiach v Československu v roku 1948. V slovenskom a českom jazyku vydáva ich reedície pražské vydavateľstvo Baobab. Vôbec prvá výstava originálnych prác Miroslava Šaška v Bratislave bude výberom z knihy To je Rím pod kuratelou ilustrátora Juraja Horvátha.

Svet podľa Miroslava Šaška

Zichyho palác, Ventúrska 9. Otváracie hodiny: v čase festivalu.

Putovná interaktívna výstava otvára dvere do vizuálneho sveta ilustrátora Miroslava Šaška. Papierové moduly pracujú s motívmi autorových sprievodcov po svetových metropolách a vyzývajú deti a dospelých k hravej tvorivej aktivite. Knihy Miroslava Šaška vznikali postupne od 50. rokov uplynulého storočia a dnes sa vďaka nim môžeme prechádzať po takmer troch desiatkach miest a krajín po celom svete.

Výstavy, venované dielu Miroslava Šaška, vznikli s podporou Nadácie Miroslava Šaška a Českého centra v Bratislave.

Posledná stanica

Zichyho palác, Ventúrska 9. Otváracie hodiny: v čase festivalu.

Výstava troch budúcich absolventiek magisterského štúdia v ateliéri Voľnej grafiky a ilustrácie na VŠVU predstavuje ich poslednú stanicu pred vstupom do profesionálneho ilustrátorského ringu. A hoci sú ich práce už dávno známe aj za stenami akademického pracoviska, vystavené knihy a obrazy dokumentujú v prvom rade posledný rok ich študijného snaženia. Každá z prác má osobitú tématickú a výtvarnú pečať autorky: či už ide o interaktívny cestovateľský zošit pre deti (Veronika Holecová), akvarelom ilustrovanú rozprávku Pipi dlhá pančucha, prenesenú do sveta dospelých (Kristína Kubáňová), alebo obrázkovú knihu, maľby a objekt, reflektujúce problematiku ľudského ega (Miroslava Rudášová – RudáSova).

Meno, mesto, zverstvo, vec

Zichyho palác, Ventúrska 9. Otváracie hodiny: v čase festivalu.

Projekt s týmto názvom realizoval v Laboratóriu typografie Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU formou workshopu so študentmi grafický dizajnér Palo Bálik. Práce mapujú vzťah mestských typografických artefaktov z rozličných období, vizuálneho smogu a vandalizmu vo verejnom priestore. V tomto konfrontačnom kontexte sa ich vnímanie a roly, ktoré v mestskom priestore predstavujú, neustále redefinujú a niekedy aj zamieňajú. Jednu vec však majú všetky písmové prejavy v meste spoločnú: sú postrádateľnou substanciou bytia.

Aleksandra Mizielińska a Daniel Mizieliński: Mapy

Poľský inštitút, Námestie SNP 27. Otváracie hodiny: v období 1. – 4. júna, 9.30 – 17.00.

Mapy slúžia na orientáciu v priestore a na vyhľadanie najlepšej cesty do vytýčeného cieľa. Používanie papierových máp sa nám však môže zdať v dnešnom digitálnom svete zbytočné. Nie je to celkom tak: dôkaz, že tlačené mapy nie sú len sentimentálnou spomienkou, prinášajú poľskí ilustrátori Aleksandra Mizielińska a Daniel Mizieliński. Ich mapy zobrazujú citlivým, detskému jazyku primeraným spôsobom danosti mnohých svetových krajín a knižka, v ktorej sú zozbierané, už sama veľký kus sveta obletela. Príďte aj vy pozorovať gejzíry na Islande, trénovať jogu v jej pôvodnej krajine – v Indii, alebo zažiť polárnu noc vo Fínsku so zažatou petrolejovou lampou.

Výstavu Mapy realizuje Poľský inštitút v Bratislave.

Workshopy

Domy

Každý býva v nejakom dome, na nejakej ulici, v nejakom meste. Aký by bol tvoj vysnívaný dom? Ako by vyzerala ulica, na ktorej by dom stál? Jazdilo by tam veľa áut, alebo by na nej bolo veľa stromov, na ktorých by spievali vtáci a dole v tieni by sedeli pri kaviarenských stolíkoch ľudia, pili by limonádu a pochutnávali si na zmrzline či šľahačke? Svoj prvý dom si môžete vymyslieť s pomocou českej ilustrátorky Michaely Kukovičovej.

(ne)obyčajná mapa

Zapojte sa aj vy do tvorby mapy sveta, v ktorom je všetko naopak! S výtvarnou technikou, podobnou práci s linorytom, vám pomôžu Romana Romanyšyn a Andrij Lesiv z Art Studia Agrafka.

Risomat

Risomat bol slepou uličkou tlačových technológií, no dnes zažíva renesanciu. Tlačia na ňom umelci a dizajnéri, pretože má jedinečný rukopis – vytvára jemné nepresnosti, ktoré majú čaro. Zo špiny vzniká akosť, chyba dotvára dielo. Risomat je ľahkovážny tlačiar a zodpovedný ekológ. Pochádza z Japonska a na Slovensku slúži len jeden. No a vy si môžete vyskúšať prácu s ním.

Viac o festivale nájdete na www.brakfestival.sk, na facebookovom profile BRaK-u

Zobraziť diskusiu (0)