Riskantné sú aj knihy Absyntu – hĺbka a obnažená skutočnosť vytvárajú závratné obrazy. V spojení s kvalitou autorov, originalitou až na ostrie noža, formou-živlom sa čitateľ musí občas zastaviť, aby sa mu nezatočila hlava. Nehovoriac o témach, ktoré nás privádzajú často na pokraj priepasti, do ktorej sa radno pozerať. Vojna, migrácia, holokaust, totalita…

A vo Viedenskom lese stále rástli stromy, jedna z prvých Absyntových kníh – príbeh židovského chlapčeka z Viedne, ktorého rodina zachráni poslaním do Švédska – vyrozprávaný prostredníctvom listov a doplnený o dokumentárny rozmer, kde sa dozvedáme fakty, ako sa Švédsko tesne pred a počas druhej svetovej vojny bránilo prijať Židov snažiacich sa uniknúť z krajín, kde im hrozila smrť.

Utečencom sa bránila každá vrstva spoločnosti. Od obchodníkov po študentov. Nechceli konkurenciu. Sami sebe blchami v kožuchu nechceli ďalšie. Žiadosť desiatich lekárov židovského pôvodu o azyl vyvolala demonštráciu tamojších lekárov. Jedným z najbizarnejších argumentov bolo, že neprijatím Židov sa v krajine zabraňuje antisemitizmu, ktorý spôsobujú. Kniha vyšla v čase, keď v Európe vrcholila kríza spojená s vlnami migrantov snažiacich sa uniknúť pred násilím a vojnou v ich vlastných krajinách.

V každej z kníh Absyntu je krátky text vydavateľov. Vysvetľujú, prečo sa rozhodli titul vydať. Sú to presné texty, sledujúce podstatu, aktuálnosť a akútnosť diela. Detaily sú dôležité – ku knihe Svetlany Alexijevič Vojna nemá ženskú tvár text na obálku napísala Irena Brežná, ktorá má sama ako spisovateľka a reportérka skúsenosti s vojnou v Čečensku.

Zatiaľ poslednou knihou Absyntu je Impérium Ryszarda Kapuscinského, reportéra, ktorého John le Carré prirovnal k Marquezovi. A mne jeho cestopis po ZSSR štýlom rozprávania pripomenul Chatwinove Cesty piesní. Ibaže Impérium nie sú piesne, ale volania. Volania po ostnatom drôte.

Jana Beňová

Tento text vyšiel v Denníku N

Zobraziť diskusiu (0)