„Neprestali obchodovať, chystali sa na cesty a mali svoje názory. Ako by boli mohli pomyslieť na mor, ktorý prekazí cestovanie, diskusie, škrtne budúcnosť? Pokladali sa za slobodných, ale nikto nebude nikdy slobodný, kým budú jestvovať pohromy” (str. 39)

Takto Albert Camus prostredníctvom svojho rozprávača kritizuje udalosti vo veľkom alžírskom meste Oran, kde vypukne mor. Centrálnu postavu, lekára Bernanda Rieuxa, necháva v istom momente za oknom - aj ona je súčasťou katastrofy a väčšou alebo menšou mierou má svoj podiel na jej šírení, alebo postupnom uvoľňovaní.

Pred akoukoľvek aktivitou v románe stojí skutočnosť - vypukol mor. Pri takýchto pohromách nejestvuje dobrá a zlá strana. Dá sa uvažovať len o situáciách a o konaní, ktoré z nich vyplýva. Niekto je na prvý pohľad príkladným hrdinom, no vo svojom vnútri je sužovaný strachom o seba, blízkych, alebo o svoje ambície, a tak je vystavovaný vnútornému konfliktu. Iný zase podstúpi okamžitú izoláciu, zatvorí dvere a nechá svet napospas vlastnej záhube. Ďalšiemu sa cnie za blízkymi, no ani si neuvedomuje, aké riziko podstupuje pri kontakte s nimi.

„Ostatne o niekoľko dní, keď už bolo jasné, že sa nikomu nepodarí odisť z nášho mesta, ktosi sa spýtal,či by sa mohol povoliť návrat tým, čo odišli pred epidémiou. Prefektúra po niekoľkodňových úvahách odpovedala kladne. Zdôraznila však, že tí, čo sa vrátia, nebudú môcť odísť z mesta, a ak sa môžu slobodne vrátiť, nebudú môcť slobodne odísť. Niekoľko rodín, pravda, nie veľa, nedocenilo vážnosť situácie, dalo pred obozretnosťou prednosť túžbe stretnúť sa s príbuznými a vyzvalo ich, aby využili príležitosť a prišli. Ale morom uväznení rýchlo pochopili, do akého nebezpečenstva dostávajú svojich milých a radšej trpeli odlúčením” (str. 66)

Sú aj ľudia cítiaci profit na nešťastí, no nakoniec padajú do jamy levovej. Zostáva po nich len zimomravý pohľad na veci, vďaka ktorým chceli podlo víťaziť nad chudobou.

Nákaza postupne vyplávala na povrch cez detaily. Objavovali sa potkany, mizli mačky, niektorých jedincov začali sužovať horúčky a iné zdravotné ťažkosti vedúce k smrti.

Keď tragédia priamo ohrozuje a obmedzuje bežný chod existencie, vtedy je človek konfrontovaný s novou úrovňou samého seba. Je to skúška morálky, zodpovednosti a obety. Nie sú to chvíle, kedy treba zobrať meč a rozbehnúť sa proti ozbrojenému šíku. Treba trpezlivo spoznávať svoje kvality a zistiť, do akej miery sú prospešné pre všeobecné dobro. Na konci je silná motivácia - život ako predtým. S vysokou školou toho, o čo sme ukrátení, keď sa nám vzdiali.

Rozumiem, prečo teraz chceme čítať Mor. Je to správne. Depresívne, ale pochopiteľné. Potrebujeme si osvojiť literárne zvládnutú ťarchu, aby sme vedeli, ako nad ňou na bojisku každodennosti víťaziť.

Mor
Albert Camus

Slovart, 2017 (pôvodná verzia 1947)

Preklad: Fedor Ballo

Zobraziť diskusiu (0)