Ocenenie jej v stredu večer na slávnostnom ceremoniáli v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave odovzdali predstavitelia softvérovej spoločnosti Anasoft, ktorá je generálnym partnerom ceny.

Odborná porota vyberala spomedzi 188 kníh

V tomto ročníku ceny, ktorá sa udeľuje za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického diela autorov, ktorí sú občanmi SR a ich diela alebo preklady ich diel do slovenčiny vyšli knižne v predchádzajúcom kalendárnom roku, sa hodnotilo 188 titulov.

Spomedzi nich odborná porota (Zora Prušková, Ivana Taranenková, Adam Bžoch, Marek Debnár a Valerij Kupka) v prvom kole vybrala desať finalistov – okrem víťaznej knihy ešte Vtedy v Lošonci. Via Lošonc Petra Balka, Sprievodcu nezrozumiteľnosťou Juraja Briškára, …a nezabudni na labute! Petra Juščáka, Až do nirvány Ivana Koleniča, Jednouholník Máriusa Kopcsaya, Návštevy Richarda Pupalu, Hegemóniu Erika Šimšíka, Menoslov Alty Vášovej a Letmý sneh Pavla Vilikovského.

Všetci finalisti boli potom prezentovaní na festivaloch Pohoda a Anasoft litera fest, na mnohých čítačkách po Slovensku a seriálmi rozhovorov v Denníku N a v Rádiu Devín.

Vitalita a lyrizmus nezvyčajnej intenzity

„Próza Veroniky Šikulovej predstavuje vyzreté literárne dielo, ktoré sa vyznačuje vitalitou a lyrizmom nezvyčajnej intenzity,“ uviedla porota. „Autorka v tejto knihe ponúka nesentimentálny príbeh tichého odchádzania blízkej osoby. Veronika Šikulová sa prejavuje ako suverénna majsterka slova. Jej príbeh je naplnený citlivosťou voči zdanlivo jednoduchým veciam života, citlivosťou, ktorá hlboko zasahuje do vedomia súčasníka.“

Veronika Šikulová sa Medzerovým plodom lúči so zosnulou matkou. „Na niektoré veci sa ťažko myslí a ešte ťažšie sa o nich hovorí či píše. Menej je niekedy viac, a v tomto prípade určite,“ povedala pre Denník N. „Knihu som písala ako prozaický text, nevnímala som písanie ako opis nejakej traumy. Je to asi moja najautobiografickejšia kniha, napriek tomu jej hrdinkou nie som ja, ale moja ’hrdinka’.“

Ako povedala členka tohtoročnej poroty, literárna vedkyňa a kritička Zora Prušková, „aj v tejto próze Veronika Šikulová píše o Modre a o rodine. Pridanou hodnotou rozprávania je hraničná skúsenosť s maminou smrťou. Aj kvôli tomu sa štýl a spôsob rozprávania prechyľujú k štylistickým ornamentom, paralelným alegóriám, a predovšetkým k množstvu krátkych spojení medzi obrazom a slovom , ktoré však, vďaka tomu, že pochádzajú z emócie, okázalo zápasia s literárnym klišé.“

Tretia finálová účasť

Veronika Šikulová sa narodila v roku 1967 v Modre ako najstaršie dieťa spisovateľa Vincenta Šikulu. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Ako redaktorka pracovala v periodikách Literárny týždenník, Nový Čas a Meridián. Pracovala tiež v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre a v súčasnosti je zamestnaná v Malokarpatskej knižnici v Pezinku.

Jej knižnou prvotinou boli Odtiene, za ktoré dostala Cenu Ivana Kraska pre najlepší debut. Nasledovali knihy Z obloka, Mesačná dúha, To mlieko má horúčku, Domček jedným ťahom, Miesta v sieti, Diera do svetra, Medzerový plod a Freska v dome a je zastúpená aj v poviedkových zbierkach Päť x päť a Sex po slovensky.

V cene Anasoft litera sa už predtým dvakrát dostala do jej finále – s knihami Domček jedným ťahom a Miesta v sieti.

Víťazné repete vydavateľstva Slovart

Šikulovej víťazstvo je aj trium­fom vydavateľstva Slovart, v ktorom vyšla aj kniha vlaňajšieho laureáta Pavla Vilikovského Prvá a posledná láska. Z dvoch víťazstiev sa v minulosti tešilo aj vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, najviac – štyrikrát – triumfovalo vydavateľstvo KK Bagala.

V desaťročnej histórii ceny Anasoft litera sa stali jej laureátmi deviati autori, keďže Pavel Vilikovský získal ocenenie dvakrát za knihy Čarovný papagáj a iné gýče a Prvá a posledná láska. Ďalšími držiteľmi ceny sú Marek Vadas (Liečiteľ), Milan Zelinka (Teta Anula), Alta Vášová (Ostrovy nepamäti), Stanislav Rakús (Telegram), Monika Kompaníková (Piata loď), Balla (V mene otca), Víťo Staviarsky (Kale topanky) a teraz Veronika Šikulová (Medzerový plod).

Cena čitateľov pre Petra Balka

Na stredajšom ceremoniáli vyhlásili tradične aj víťaza čitateľskej ceny, ktorého určilo internetové hlasovanie. Cenu, ktorú venoval Denník N, získal Peter Balko s knihou Vtedy v Lošonci. Via Lošonc, ktorá vyšla vo vydavateľstve Koloman Kertész Bagala.

Z hlasujúcich čitateľov vyžrebovali Annu Gruskovú z Bratislavy, ktorá získala kolekciu desiatich finálových kníh jubilejného ročníka ceny Ana­soft litera.

Článok Alexandra Balogha sme prebrali z Denníka N

Úryvok z knihy Vtedy v Lošonci si prečítajte TU

Úryvok z knihy Veroniky Šikulovaj Medzerový plod nájdete TU

Zobraziť diskusiu (0)