[Článok Olivera Reháka z webu Denníka N, kde bol uverejnený v utorok 13. marca 2018. Ilustračné fotografie sú tiež prevzaté z Denníka N.]

Vlani boli dvaja laureáti – Alexander Balogh a Ján Štrasser, tento rok ich je ešte viac. Porota ceny Dominika Tatarku rozhodla, že tohtoročnými laureátmi sa stanú novinár Martin M. Šimečka za knihu Medzi Slovákmi (viac o knihe) a tím tvorcov vedený editorom Bohdanom Hroboňom, ktorý pripravil dielo Žalmy 51 – 75 (vyd. Dobrá kniha). Náš kolega z Denníka N svoju ďakovnú reč uviedol vo forme eseje, v ktorej píše, že Dominik Tatarka a Ján Kuciak sú príkladmi, ako dať v rôznych režimoch životu ten istý vyšší zmysel. V celej neskrátenej verzii si ju môžete prečítať tu.

Cenu, ktorá sa udeľuje od roku 1994 za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku, prevzal v utorok podvečer v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave.

„Jeho schopnosť prepájať osobné spomienky s úvahami o politických a spoločenských problémoch mi evokuje obľúbenú vetu jeho otca, že veľké dejiny štátov a malé dejiny ľudí sú osudovo spojené. Napríklad aj tou ľahostajnosťou, ktorej polstoročné dejiny od šesťdesiateho ôsmeho roku po dnešok tak pôsobivo prináša práve ocenená kniha,“ uviedol vo svojom laudatiu vlaňajší laureát ceny, náš ďalší redakčný kolega Alexander Balogh a dodal, že „hoci Martin Šimečka nie je človek, ktorý baží po oceneniach a oficialitách, som rád, že porota na to nebrala žiadne ohľady“.

Druhou ocenenou knihou sú Žalmy 51 – 75, takmer sedemstostranové dielo, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Dobrá kniha. Je to výsledok päťročnej práce vyše dvadsaťčlenného ekumenického tímu, ktorý sa skladá zo slovenských katolíkov, protestantov a židov z radov biblistov, teológov a filológov, ktorý má potenciál napomôcť duchovnej obrode národa, porozumeniu židovsko-kresťanských koreňov našej kultúry. Pri knihe Žalmy 51 – 75 je to prvýkrát v dejinách Slovenska, čo takýto ekumenický tím predkladá svoje dielo.

Tak znie vysvetlenie porotcu Františka Mikloška, prečo sa Tatarkovu cenu za rok 2017 rozhodli udeliť aj tejto knihe. Piaty zväzok edície Komentárov k Starému zákonu je významný z niekoľkých dôvodov. Prvýkrát vychádzajú Biblické komentáre v slovenčine, no zároveň ide o dielo, ktorého jadrom je moderný odborný výklad žalmov, v ktorom sa tradičné výklady prelínajú s aktuálnymi poznatkami z teológie, lingvistiky, histórie a archeológie.

„Vďaka takémuto viacúrovňovému prístupu je kniha užitočná nielen pre učiteľov a kňazov, ale aj čitateľskú verejnosť na duchovné a kultúrne obohatenie,“ dodáva František Mikloško.

Celú edíciu knižných Komentárov k Starému zákonu zastrešuje Teologická fakulta Trnavskej univerzity na čele s dekanom Milošom Lichnerom. „Keď sa pred pár rokmi začal tvoriť projekt komentárov ku Knihe žalmov, uvedomil som si rôznorodú pestrosť vzdelaných vo viere: katolík, protestant a žid. Hľadáme ľudí dobrej vôle, ktorí si v dnešnom turbulentnom čase uvedomujú poslanie pripomínať nebezpečenstvo nezriadenej túžby po moci,“ povedal v slávnostnom príhovore. „Rozprávajme o tom preto, že za nás tu svedčí najmä nádej spočívajúca v slobodnom rozhodnutí, že vieme spojiť sily v zápase o lepší a čistejší svet.“

Editor knihy Žalmy 51 – 75 Bohdan Hroboň z Katedry náboženských štúdií zo Žilinskej univerzity v mene celého autorského kolektívu poprosil chápať tatarkovské ocenenie predovšetkým „ako chválu všetkého Božieho, čo toto dielo predstavuje“.

Cenu spolu s nimi prebral aj bratislavský liberálny rabín Miša Kapustin, ktorý uviedol, že v dnešnej dobe je zjavná kríza identity, ktorá spája rôzne náboženstvá. „Táto kniha je možným zdrojom inšpirácií aj pre ľudí nenábožensky orientovaných a dôkazom, že židia a kresťania sú schopní spolu zlepšovať náš svet vďaka múdrosti minulých generácií.“

Vlaňajší laureát Tatarkovej ceny Ján Štrasser v laudatiu zdôraznil paralely biblických textov so súčasnosťou. „Život v posledných dňoch a týždňoch vyskladal svoj scenár tak, že tritisíc rokov starý text žalmu 52 básnika, hráča na lýru a speváka Dávida znie prirodzene a pravdivo aj z počítača zavraždeného novinára Jána Kuciaka,“ vyhlásil. „Dnes potrebujeme žalmy počínajúc tými Dávidovými, pokračujúc hoci žalmami či žalmom blízkymi textami Francoisa Villona, Janka Kráľa, Bulata Okudžavu, Leonarda Cohena, Karla Kryla a nekončiac aktuálnym žalmom Brančiho Kováča Krv na rukách.“

Doterajší laureáti Ceny Dominika Tatarku

• 1994: Milan Hamada (Sizyfovský údel)
• 1995: Ivan Kadlečík (Hlavolamy)
• 1996: Pavel Vilikovský (Krutý strojvodca)
• 1997: Ivan Štrpka (Medzihry. Bábky kratšie o hlavu)
• 1998: Pavel Hrúz (Hore pupkom, pupkom sveta)
• 1999: Ľubomír Lipták (Storočie dlhšie ako sto rokov)
• 2000: Dušan Dušek (Pešo do neba)
• 2001: František Mikloško, Gabriela Smolíková, Peter Smolík (Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989)
• 2002: Katalin Vadkerty (Maďarská otázka v Československu 1945 –1948), Ján Johanides (Nepriestrelná žena)
• 2003: Rudolf Fila (Cestou)
• 2004: Stanislav Rakús (Nenapísaný román)
• 2005: Tomáš Janovic (Maj ma rád)
• 2006: Kornel Földvári (O karikatúre)
• 2007: Jozef Jablonický (Samizdat o disente), Milan Lasica (Bodka)
• 2008: Ján Buzássy (Bystruška), Mikuláš Huba (Ideál – skutočnosť – mýtus. Príbeh bratislavského ochranárstva)
• 2009: Juraj Mojžiš (Voľným okom II)
• 2010: Iva Mojžišová (Giacomettiho smiech?)
• 2011: Monogramista T. D (Nie som autor, som metafora)
• 2012: Oleg Pastier (Za ozvenou tichých hlasov II.)
• 2013: Mila Haugová (Cetonia aurata a Tvrdé drevo detstva), editorský tím publikácie Odkiaľ a Kam. 20 rokov samostatnosti – Martin Bútora, Grigorij Mesežnikov, Zora Bútorová a Miroslav Kollár
• 2014: Ľubomír Longauer (Vyzliekanie z kroja)
• 2015: Irena Brežná (Nevďačná cudzinka)
• 2016: Alexander Balogh (Ján Langoš. Strážca pamäti), Ján Štrasser (František Mikloško. Rozhovory o dobe a ľuďoch)

***

Ukážku z ocenenej knihy Martina M. Šimečku Medzi Slovákmi si môžete prečítať tu.

Zobraziť diskusiu (0)