Laurent Binet pedagogicky pôsobil na vojenskej akadémii v Košiciach, kde získal inšpiráciu pre literárne dielo z protektorátu s ústredným protagonistom Reinhardom Heydrichom, pretože ho zaujal hrdinský príbeh atentátu Jozefa Gabčíka a Jána Kubiša. HHhH (Argo, 2010) je z dostupných archívnych materiálov poskladaný v mozaiku, kde ríšsky funkcionár nevystupuje ako číre zlo, ale disponuje ľudskými vlastnosťami, čo Binet považuje za podstatné pri písaní akejkoľvek postavy, bez ohľadu na to, že ide o krvilačného nacistu. Počas svojho pôsobenia na Slovensku podnikal aj výjazdy do Čiech a navštívil miesta činu, napríklad pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda, kde je pamätník odporu voči zalarmovaným nemeckým jednotkám, ktoré v dôsledku pokusu o likvidáciu Heydricha stíhali týchto výsadkárov a tí sa dlho bránili v krypte.

Udalosti vyvolané dopravnou nehodou, pri ktorej zrazí dodávka popredného francúzskeho semiológa a filozofa Rolanda Barthesa po obede s prezidentským kandidátom Françoisom Mitterrandom, zase slúžia ako podhubie pre politicko-filozofický triler Sedmá funkce jazyka (Argo, 2017). Reálne dispozície postáv tu slúžia primárne iba ako zdroj, oveľa dôležitejší je ideologický rozmer a jazyk, ktorým sa Roland Barthes zaoberal, disponuje sofistickou charakteristikou — má démonickú, manipulatívnu moc. 80. roky minulého storočia sú tak v tomto románe poznamenané myslením postmodernistov, ale aj vysokými politickými hrami, v akých má veda o znaku svoje strategické miesto.

Činný Inka Atahualpa si to namieril do novovekej Európy poznačenej vládnutím rímsko-nemeckého cisára Karola V. Habsburského a Laurent Binet začína rozohrávať s čitateľom sofistikovanú hru o jeho vlastnej tolerancii voči fikcii a dejinám, ktoré v tomto románe slúžia ako plastická dramatická linka, do ktorej autor umne vstupuje. Civilizace nás totiž neučia len o rešpekte voči cudzím kultúram, ktoré v záchvate poznania poznačili európski kolonialisti, ale tiež poukazujú na kreatívny prístup k historickým a kultúrnym prameňom, akými sú, okrem iného, u Bineta legenda, denníky a kroniky.

Kompozícia prameňov rámcuje formálnu štruktúru diela a chronologicky stavia do popredia dávnu históriu, kde sa vikinská výprava dostáva na pobrežie Zeleného kontinentu a tiež do kontaktu s miestnym obyvateľstvom, vďaka ktorému sa učí o love nových zvierat a pestovaní neznámych hospodárskych plodín. Komodita zlata ale naruší počiatočné zmierlivé súznenie a harmóniu medzi severanmi a domorodým obyvateľstvom Ameriky. Prichádza taktizovanie, ale tiež rafinovaná psychológia spätá s chorobami, ktoré Viking preniesol na cudziu civilizáciu. Infekcie, voči ktorým boli moreplavci imúnni, sa stretli s fatálnymi dôsledkami po konfrontácii s novým organizmom a priniesli rozsiahlu smrť. Božstvá miestnych obyvateľov založené na mágii a symbolike mortality interpretujú takúto katastrofu vo svojom jazyku a prišelci musia čeliť zmätočnému nátlaku. Ten ešte viac podmieni migráciu po kontinente, ktorej cieľ mal byť bezpečné zázemie pre ďalšiu pripravovanú plavbu. Do situácie však ostro zasiahne záujem domácich sociálnych štruktúr a počiatočná defenzíva sa z povery pretavuje do agresivity.

Na legendárne štylizovaný opis úvodného príbehu nadväzuje denník talianskeho moreplavca Krištofa Kolumba, ktorý na svojich objavných plavbách o niekoľko storočí neskôr taktiež zakotví vo vodách nového kontinentu. Pri pohľade civilizovaného prieskumníka v službách španielskej koruny sa javí prienik medzi tamojším obyvateľstvom a dobrodružne naladenými kolonistami ako kontakt s niečím dekadentným a nízkym, hoci pokrokový systém hospodárstva a spoločenského zriadenia čitateľa okamžite vyvádza z omylu. Hlboký teologický charakter Krištofa Kolumba aktivuje myšlienky na náboženské zjednotenie s tamojšou komunitou, no tieto ambície sa stretnú s prirodzenou rezistenciou a čoskoro sa z božsky pôsobiacich objaviteľov vo výstrednom šate stanú štvané zvery stratené v neznámom a nepriechodnom teréne. Tento fakt využíva o niekoľko desaťročí veľký a výbojný Inka Atahualpa a podniká smelú cestu do Európy, kde boli aktívne mená ako nemecký reformátor a teológ Martin Luther, Karol V. Habsburský, Thomas Moore či Erasmus Rotterdamský. Celý európsky kontinent je poznačený vojenskými konfliktmi a neustálym napätím, ktoré udržiava invazívna Osmanská ríša s inteligentnými a rafinovanými sultánmi. Rovnako vplýva na tok histórie aj rozsiahle hnutie katolíckych reforiem, ktoré vyvolal wittenberský kazateľ a učiteľ teológie Martin Luther, zakladateľ luteránskej cirkvi. Tá sa dostáva do vyostreného konfliktu s pápežskou stolicou dominantného Leva X., ktorý bol nekompromisnou a politicky zručnou hlavou cirkvi v období renesancie.

Práve tieto turbulentné strety záujmov čelia i ďalšej, hoci z dejinného hľadiska, samozrejme, fiktívnej invázii kolonistov z kontinentu, aký je doposiaľ neznámy a fabulačne odolal náporu epidémií, tiež si osvojil technickejšie jazdectvo a postupne sa v hojnom počte rozptýlil po európskom kontinente, kde vládne akýsi kult pribitého boha. Inka si svoju významnú pozíciu energicky vybojuje a v kombinácii s nespokojným a revoltujúcim obyvateľstvom viacerých európskych krajín začne predstavovať reálnu hrozbu, čo v záujmoch znavených, no stále militantných národov vytvára ďalší priestor na otvorený vojenský konflikt.

Priaznivci videohernej série stratégií Civilization budú mať pre román Civilizace s podtitulom Konkvista naruby hlboké pochopenie, keďže zábavná transformácia dejín je tu hlavnou náplňou práce. Každý národ, ktorý hráč reprezentuje, má pomerne jednoducho znejúci, no náročný cieľ ‒ zvíťaziť a postupne obsadiť celý svet. Laurent Binet si však dáva náročnejšiu úlohu. Snaží sa čitateľom ponúknuť komplexnú a nielen vojenskú, ale aj ideologickú a politickú fikciu, kde od začiatku vykladá všetky karty na stôl a nepredstiera, že má patent na pravdu. Napriek priznaným konšpiráciám je ale román duchaplným svedkom dejín, s ktorými autor dokáže profesionálne pracovať, a jeho poctivý prístup môže v budúcnosti vyprodukovať i ďalšie romány s nepredvídateľným situovaním kontextu.

Laurent Binet: Civilizace

Argo, 2021

Preklad: Michala Marková

Recenznú knihu poskytlo kníhkupectvo Kosmas.

Zobraziť diskusiu (0)