Jedna z prvých noviel Iana Mc Ewana Pohostinnosť cudzincov sa odohráva v nemenovanom meste na pobreží mora. Muž a žena sa pri svojich prechádzkach mestom strácajú v spletitých uličkách, prekračujú mostíky nad kanálmi, posedávajú v kaviarňach, plavia sa na ostrov, ktorý je jedným veľkým cintorínom. Občas sa nudia a dusí ich mesto preplnené turistami, občas sa obávajú, že už nikdy nenájdu svoj hotel, v iný deň si užívajú výhľad z balkóna, pozorujú život ulice, milujú sa pri otvorenom okne. Novela sa končí neočakávane brutálne, niekoľkými obrazmi, na ktoré ťažko zabudnúť.

Nikde v knihe nie je spomenutý názov mesta, no milenci sa nepochybne túlajú Benátkami a Ian Mc Ewan opisoval konkrétne námestia, kostoly, hotel, ktorý zrejme dobre poznal. Knihu som objavila necelý mesiac po mojom vlastnom putovaní týmto mestom a niektoré zo zastávok lodných taxíkov, nemocnicu či židovskú štvrť som sama prešla – predstavujúc si, čo sa deje za vysokými renesančnými oknami, opulentnými bránami, za ošarpanými múrmi, v hotelových izbách, kuchyniach, skladoch. Každé mesto má svoje príbehy a tie najkrajšie a najzaujímavejšie mestá majú aj svoje knihy.

Môžete sa po nich túlať bezpečne s mapou, GPS navigáciou, s bedekrom, s aplikáciami, ktoré vás dovedú bez zbytočného hľadania do tej najlepšej overenej reštaurácie, na najbližšie parkovisko a do najlacnejšieho hostela. Môžete sa spoľahnúť na to, že zážitky iných budú konvenovať vašej povahe a chuti a môžete stihnúť prejsť celý svet doslova za pár dní.

Alebo sa môžete túlať bez toho, aby ste mali akékoľvek očakávania, aby ste dopredu poznali hodnotenia iných, s rizikom, že zablúdite, že sa stratíte, zmeškáte vlak, že budete spať v zlom hoteli, alebo na stanici, že budete sklamaní. Zároveň máte šancu objaviť miesta tiché, skryté, nikým nevidené, turistami neokupované, pôvodné, bez hodnotiacich hviezdičiek na nálepke na vchodových dverách. Takých je čím ďalej, tým menej.

A je tu ešte jedna možnosť. Nechajte doma bedekre a vezmite si román či detektívku, ktorá sa odohráva tam, kam sa chystáte. Spoznáte miesto z úplne inej perspektívy, chytíte čo-to z atmosféry, pochopíte, prečo sú domáci takí, akí sú a možno sa vám podarí nájsť hotel či námestie, kde sa odohrala kľúčová scéna z príbehu. Do Benátok vezmite trebárs spomínaného Iana Mc Ewana, alebo román Thomasa Manna Smrť v Benátkach, alebo Neviditeľné mestá Itala Calvina – Calvino v nej síce detailne opisuje bájne, vymyslené mestá, no v skutočnosti má v mysli obraz svojich rodných Benátok. Do Istanbulu si môžete vziať ktorúkoľvek z kníh Orhana Pamuka a do New Yorku niečo od Paula Austera. Najväčší problém budete mať, ak cestujete do Chorvátska – kníh, ktoré sa tam odohrávajú, je do slovenčiny či češtiny preložených veľmi málo.

My sme však niekoľko takýchto kníh pre vás našli a nebola to ľahká úloha. Oslovili sme kníhkupcov z malých kníhkupectiev, tých súčasných aj bývalých, aby zalovili v pamäti a našli knihy spojené s konkrétnym mestom či krajinou. Niektoré sú staršie, niektoré už zoženiete len v knižnici, niektoré sa odohrávajú v súčasnosti a niektoré opisujú miznúci – ale presne lokalizovaný svet. Možno vám nenahradia mapu a Trip Advisor, ale určite vám na letných cestách doplnia mozajku toho, čo uvidíte, pocítite, zažijete. A ak plánujete zostať na Slovensku, prečítajte si kúsok z novej knihy Slon na Zemplíne reportéra a dokumentárneho fotografa Andreja Bána, vyskladanej z príbehov, ktoré zažil a zaznamenal počas posledných tridsiatich rokov na svojich reportážnych cestách po Slovensku. Architektonické skvosty zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva, fujary a halušky, národ pohostinný a pracovitý už poznáme. S ,Ndranghetou´ a ,našimi ľuďmi´ sa neochotne a s prekvapením zoznamujeme, ale o prvom slovenskom komunitnom psovi, poslednom žijúcom miništrantovi Andreja Hlinku alebo osade s názvom Dobrá vôľa neviem nič. No či chceme, či nie, aj takéto príbehy patria k Slovensku.

Monika Kompaníková

Budapešť

Aňa Bárdyová, kníhkupkyňa, Antikvariátik Banská Štiavnica

Ak chcete stráviť dovolenkové dni v prazvláštnom duchu stredoeurópskeho priestoru, odporúčam začítať sa do kníh Dragana Velikića. Potulky po belehradských uliciach, budapeštianskych námestíčkach či viedenských reštauráciách a kaviarňach, to všetko v jeho textoch nájdete. Jeho kniha Ruské okno je o všetkých tých opojných atmosférach, ktoré migrant nachádza v mestách, v ktorých sa usádza. Ale je i o hľadaní vzťahov k ostatným ľuďom a sebe samému. Po rokoch si na výzvu od „Čo čítať?" tento príbeh o pozorovateľovi života aj ja rada opäť prečítam.

Dragan Velikić: Ruské okno (Slovart 2011, preklad: Karol Chmel)

Správa o matkinej smrti zastihne hlavného protagonistu románu v Budapešti a stáva sa podnetom na otvorenie emotívnej čiernej skrinky, hybnou silou, čo rozpletá vrstevnaté rodinné príbehy a vedie priam k detektívnemu prenikaniu do každodennosti, ktorá už neexistuje. Táto kniha obsahuje to, čím je Velikić rozpoznateľný od iných autorov: dokonalý zmysel pre detail, jazykovú dôslednosť, solídne vybrúsený štýl. Román o vzťahu k matke sa stáva autopoetickou spoveďou, ale aj rozprávaním o krajine a ľuďoch, ktorí tu už nie sú.

Jeruzalem

Viktor Suchý, knihovník v Kabinete pomalosti

Jeruzalem – mesto niekoľkonásobne posvätné, plotmi, múrmi a zátarasami rozdelené, pestré a divoké. Miesto, kde sa odohrávajú najväčšie mytologické a literárne príbehy, ktoré pozná každý z nás. Ak ho chcete hlbšie pochopiť a zorientovať sa v ňom, odporúčam postup, ktorý som intuitívne zvolil sám. Prečítajte si, ako ho spoznával a ako sa s ním vyrovnával Guy Delisle v komikse s podtitulom Rok v rozděleném městě.

Guy Delisle: Jeruzalém (BB/art 2013 preklad: Eva Poskočilová)

Komiksový cestopis kanadského autora, ktorý ako animátor precestoval celý svet (Šen-čen, Pchjongjang). Sprevádzal aj svoju manželku na misiách Lekárov bez hraníc v Barme a Palestíne. V Jeruzaleme pobudol rok ako otec na rodičovskej dovolenke. Podnikal prieskumné prechádzky do blízkeho i vzdialenejšieho okolia; ich výsledok nakreslil a opísal. S humorom, sarkasticky a ironicky komentuje svoje zážitky a skúsenosti z rozdeleného mesta.

New York

Ivan a Sonja Mistríkovci, kníhkupci Eleven Books & Coffee

Keď sme sa zamysleli nad prepojením literatúry a konkrétneho mesta, obom nám ako prvý napadol New York – mesto, v ktorom sa odohralo nespočetne veľa literárnych aj filmových príbehov. Pre nás je s New Yorkom spätý Paul Auster. Do mesta, ktoré nikdy nespí, zasadil dej všetkých svojich románov. Posadnutosť New Yorkom však v jeho diele nadobúda iný rozmer. Z mesta vytvára samostatnú postavu, ktorá ožíva, vyvíja sa a zásadne ovplyvňuje konanie a myslenie iných postáv. Výborným príkladom je Newyorská trilógia, často označovaná za postmodernú detektívku, a najmä jej prvá časť – The City of Glass. New York nie je len domovom Daniela Quinna, hlavnej postavy, ale aj meniacim sa chaotickým labyrintom, v ktorom sa môžu ľahko stratiť postavy aj samotný čitateľ. Zápletka, napätie, príbeh, to všetko u Austera funguje, zároveň sa však po celý čas pohybujete v akejsi šedej zóne medzi fikciou a realitou, kde sa význam a aj jednotlivé postavy strácajú a opäť objavujú. Jediným ukotvením tejto šialenej jazdy je práve mesto New York, opísané s presnosťou a podrobnosťou turistického bedekra. Čitateľské dobrodružstvo, ktoré v konečnom dôsledku do roly detektíva stavia samotného čitateľa, nachádza stále nové prepojenia, odkazy a symboly a namiesto odpovedí len nové otázky.

Paul Auster: The New York Trilogy (Faber and Faber 2011)

Newyorská trilógia Paula Austera pozostáva z troch kratších, samostatných románov, ktoré sú však navzájom prepojené. Majú niekoľko spoločných prvkov, medzi tie najviditeľnejšie patrí forma detektívneho príbehu a forma románu ako záležitosti ľudského zlyhania, omylu; základný naratívny rámec všetkých troch príbehov je: „všetko šlo v poriadku až do okamihu, keď…“ Auster zvýrazňuje umiestnenie textu – trilógia je poctou genia loci New Yorku a Brooklynu zvlášť – a potláča jeho časové umiestnenie. Všetky tri príbehy sa mohli odohrať len v New Yorku, ale v podstate kedykoľvek.

Moskva

´Demeter´ Adamčák, redaktor Rádio_FM, etc. / vinyl, books & more

Moskva má pre rozdielne generácie rôzne významy: pre tú moju to bolo hlavné mesto nenávideného impéria, pre amerického spisovateľa Amora(!) Towlesa je prostriedkom literárneho opisu histórie ruského 20. storočia: nostalgia za cárskym Ruskom sa v knihe strieda s komunistickou realitou. V hlave hlavného hrdinu, grófa, cestujeme Ruskom a Moskvou. Predstavujeme si mesto, ktoré sa mení a zmenu vidíme iba cez okná hotela, v ktorom sme odsúdení prežiť zvyšok života. Po tejto knihe mám vôbec prvýkrát chuť ísť do Moskvy.

Amor Towles: Gentleman v Moskvě (Vyšehrad 2018, preklad: Martina Šímová)

V roku 1922 vyhlásia boľševici tridsaťdvaročného grófa za zarytého aristokrata a odsúdia ho na domáce väzenie v hoteli Metropol neďaleko Kremľa. Nezlomný gróf prekypujúci vtipom a vzdelaním sa presťahuje do podkrovnej izby, odkiaľ sleduje jedno z najbúrlivejších desaťročí ruských dejín. Jedinečný román plný humoru, skvelých postáv a nádherných obrazov čarovne opisuje grófovu snahu pochopiť pravú podstatu cieľavedomého života. Towles je neskutočný rozprávač, majster slova. Džentlmen v Moskve je elegantné a múdre svedectvo krásy a potreby ľudského porozumenia v ťaživej životnej skúške.

Praha

Jano H. Mikuš, kníhkupec, Diera do sveta, Liptovský Mikuláš

Neviem, či Slováci chodievajú na výlet do Prahy, ale ak sa tam predsa len ukážu, odporúčam zabaliť si so sebou kus ťažkého, no i zábavného až duchovného klenotu, a to denník Ivana Diviša. Po rokoch vyšiel znovu a mnohí intelektuáli sa ho už nevedeli dočkať. Pražský básnik, esejista a najmä kritik všetkých a všetkého písal svoje záznamy od šesťdesiatych rokov až do svojej tragickej smrti v roku 1999. Tento skvost sa volá príznačne pre Divišovu iróniu, a to Teorie spolehlivosti. Osobne som neobjavil mne takého vábneho, kontrastného a príťažlivého básnika v českých krajoch. Ivan Diviš pre mňa reprezentuje tú tzv. samonasieraciu povahu, prísne kritickú, duchom vzletnú a prekvapivo sakrálnu českú, a teda pražskú elitu, ktorá elitami vždy pohŕdala. Ako Básnik vybudoval skutočné množstvo objavných a silných textov, no dokázal sa prezentovať aj v dlhších záznamoch, ktoré štyridsať rokov zostavoval. Občas ma nejeden bratislavský umelec sklame, že o toto meno nikdy nezakopol. Pozrite sa na Prahu očami Diviša. Ako sám hovorí: „Praha sa delí na dva tábory, na klenotnicu kráľov a boľševický mrdník.“ Kdekoľvek Teoriu spolehlivosti otvoríte, ani jedno oko nezostane suché!

Ivan Diviš: Teorie spolehlivosti. Texty z let 1960/1999 (Torst 2002)

Rozsiahla kniha krátkych prozaických textov, denníkových záznamov, komentárov, záznamov snov a glos básnika Ivana Diviša bola písaná v šesťdesiatych rokoch v Česku, nasledujúcich dvadsať rokov v nemeckom exile a po návrate do vlasti na začiatku deväťdesiatych rokov v Česku i v Nemecku.

Tomáš Weiss, obchodník s knihami, medziknihami.sk

Praha Noir ako čiernobiely poviedkový film? Tak to teda rozhodne nie. Štrnásť českých prozaikov dostalo zadanie na tajomný príbeh spojený s Prahou. Takže je to pestré – každý pes, iná ves – je to vlastne zaujímavý bedeker súčasných českých literátov a ich autorských štýlov. Taká čítanka. Degustácia prác na zadanie, čo je disciplína, ktorá v súčasnej literatúre pomaly vymiera. Kniha už vyšla v prekladu aj v Americe ako súčasť noir literárnej edície svetových miest. Čakám na Bratislavu Noir!

Pavel Mandys (ed.): Praha noir (Paseka 2016)

Svojrázny sprievodca tajomnou Prahou – štrnásť poviedok súčasných českých autorov nadväzuje na bohatú kriminálnu tradíciu. S Michaelou Klevisovou sa vydáme na žižkovskú nákladnú železničnú stanicu, s Milošom Urbanom na Karlov most, v akčných príbehoch Štěpána Kopřivy a Martina Goffa navštívime Hostivař a Vyšehrad, Michal Sýkora sa vydává na pražský Pohořelec, Petr Stančík nazerá do tajomného sveta zaniknutého židovského geta, Petra Soukupová opisuje nevysvetliteľné zmiznutie na Stromovke, Kateřina Tučková skúma temnú minulosť starého domu na vltavskom nábreží…

Česko - Šumava

Marta Šáteková, bývalá kníhkupkyňa, Ex Libris Bratislava

Obe mená sú zárukou kvality. Rozhovory a fotografie. Panoptikum výrazných postáv, úteky pred civilizáciou, inakosť a svojský boj o prežívanie. Šumava a jej divoká príroda je tu prítomná a dôležitá. Plná tajomstiev je výzvou aj útočiskom.

Aleš Palán, Jan Šibík: Raději zešílet v divočine (Prostor 2018)

Osem rozhovorov s ľuďmi dlhodobo žijúcimi mimo civilizácie prináša pohľad do tajuplného sveta, o ktorého existencii nič nevieme. Stretávame sa tu s divokými zvieratami, krutými zimami, dokonca aj s prízrakmi. Niektorí samotári sú vyslovene racionálni, iní rozprávajú svoj život trochu ako mýtus. No i ten má svoju výpovednú hodnotu, len inú ako rad overených faktov. Spôsob, akým novodobí pustovníci v krajine prebývajú, sa, koniec koncov, dosť pravdepodobne mýtom čoskoro stane. Ak sa ním už nestal. Zmyslom knihy nie je katalogizácia podivínov ani alternatívny sprievodca po najväčšom českom pohorí. Je ním ponor do tajuplných zákutí krajiny a ľudskej duše. Do dlhodobej samoty a odlúčenia, do paralelného sveta, ktorý tomu nášmu kladie veľmi znepokojujúce otázky.

Istanbul

Martina Šáteková, kníhkupkyňa Ex libris v SNG Bratislava

Šesť rokov písal nositeľ Nobelovej ceny knihu o svojom meste ako o obrovskom živom organizme, ktorý ovplyvňuje životy ľudí, tak ako oni jeho chod, vzostupy a pády. Istanbul je výzva, túžba aj obava.

Orhan Pamuk: Čosi čudné vo mne (Gasset 2011, preklad: Jarmila Emmerová)

Keď Mevlut ešte ako chlapec príde do Istanbulu, starobylé mesto sa rýchlo stráca a nahrádza ho nové mesto, ktoré ho uchváti. Tak ako jeho otec, aj on sa stane pouličným predavačom bozy a dúfa, že jedného dňa zbohatne. No zdá sa, že šťastie nie je na jeho strane. Tri roky píše ľúbostné listy dievčaťu, ktoré videl iba raz. Dievčina napokon súhlasí, že s ním utečie, a milenci sa stretnú v noci. No keď sa rozbehnú na vlak, Mevlut si uvedomí, že ho oklamali a že uteká s niekým celkom iným. Orhan Pamuk je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, a podľa britského denníka The Independent je jedným z najlepších súčasných autorov. Po slovensky vyšli jeho romány Nový život, Moje meno je Červená, Čierna kniha, Múzeum nevinnosti a Tichý dom.

Taliansko

Veronika Střelcová, kníhkupkyňa, Artforum Banská Bystrica

Lačno som skočila po maďarskom autorovi, ktorého sme čítali na NL (Szerb Antal) a tak hneď prvý tip je o Taliansku. A hoci je viac románový než cestopisný, tajuplných miest aj monumentov sa tu nájde veľa, a teda skôr ako nápad na svadobnú cestu, ako k tomu sprvoti prišiel hlavný hrdina, je to tip pre backpakerov, sólo či v správne historicko-filozoficky naladenej dvojici, pretože autor nás sprevádza nielen miestami v minulosti, ale aj vážnymi a miestami mierne depresívnymi úvahami nad životom aj nad tým, čo život nie je. Navyše je to podľa mňa celkom dovolenkový „plátok".

Antal Szerb: Cesta za mesačného svitu (Zelený kocúr 2018, preklad: Gabriela Magová)

Román Cesta za mesačného svitu je príbeh mladého muža, ktorý na svadobnej ceste v Taliansku prichádza na to, že ešte nie je pripravený vzdať sa svojich mladíckych ideálov. Ako v tranze opúšťa mladú manželku a vydá sa po stopách svojej mladosti, ktorá je nenávratne preč. „Praktický život je mýtus, bluf, ktorý si pre vlastnú útechu vymysleli tí, ktorí nie sú schopní venovať sa duchovným veciam. Lenže ty máš viac rozumu, než aby si im na to skočil.“

Barcelona

Veronika Michalová, vydavateľka, Artforum

Ak máte radi detektívky, ktoré nie sú len o tom, že niekto niekde nájde mŕtvolu a hľadá sa vrah, ale kde vás dej prevedie mestom aj históriou, tak toto je presne taká kniha. Je to skvelé prázdninové čítanie, ktoré vás povodí po uličkách Barcelony a pritom si ani nevšimnete ako,pretože budete chcieť vedieť, ako to dopadlo.

Carlos Ruiz Zafón: Stín větru (Knižní klub 2018, preklad: Athena Alchazidu

Stín větru, strhujúci príbeh s prvkami historického i gotického románu, sa stal bestsellerom nielen v Španielsku, ale aj v ostatných európskych krajinách. Rozprávač a zároveň hlavný hrdina Daniel Sempere už ako zrelý muž spomína na detstvo a dospievanie, výrazne ovplyvnené románom Stín větru záhadného autora Juliána Caraxe. Hrdina získa na tajuplnom Pohrebisku zabudnutú knihu v deň svojich desiatych narodenín, a nastúpi tak na spletitú cestu iniciácie do sveta literatúry i dospievania. Životné osudy hlavného hrdinu na jednej strane, a postáv sústredených okolo enigmatického Caraxa na strane druhej sa začnú pretínať, až nakoniec vytvoria zložitý mnohovrstevný pletenec.

Chorvátsko

Karol Voleman, kníhkupec Artforum Košice

Každý rok cestujeme s veľkou rodinou do Chorvátska. Patrí sa zobrať so sebou niečo z tamojšej domácej literárnej proveniencie. Najskôr mal byť tento stĺpček o knihe Co by byl chlap bez fousů, ale vyzerá to tak, že tento vydarený satirický román Anteho Tomiča, zaplnený bizarnými príhodami vidieckych domorodcov kdesi v chorvátskych horách, je momentálne vypredaný. Ale skúsil som ju objednať v Knihe Zlín, alias Marek Turňa, a ak nás bude viac, možno sa vydavateľ odhodlá na reedíciu. Potom sme si s Majkou, to je moja žena, lámali hlavu nad takým cestopisom, ktorý veľmi vychvaľoval dalmatínsku kuchyňu a vôbec všetko v Dalmácii bolo strašne voňavé, chutné, prežiarené slnkom, no skrátka, intenzívnejšie ako kdekoľvek inde. A nakoniec, keď už som si nadával, že dnes pol pracovného času strávim premýšľaním o jednej knihe, čo je slabá pracovná výkonnosť, som na to prišiel. Kdeže Juhoslovan, Poliak to bol. Café Museum Roberta Maklowitza. Objednal som tiež, ešte to majú. No a čo so zvyškom pracovného času? Čo už, len prísť na to, čo so sebou zobrať k Jadranu tohto roku. Aj sa mi zazdalo, že niečo pankáčske vyšlo a nečítal som to. A jasné, punk, to sa ľahko v názve hľadá: Poslední dny punku od Gordana Nuhanovića. Objednal som, ale pozor! Majú pár posledných kúskov. A teraz sa už len dočkať polovice augusta...

Ante Tomić: Co by byl chlap bez fousů (Kniha Zlín 2008, preklad: Jaroslav Otčenášek)

Dej knihy sa odohráva v zapadnutej obci v dalmátskych horách, kam turisti nejazdia a ľudia sú tu „odsúdení“ žiť len sami medzi sebou. Postupne sa zoznamujeme s množstvom typických postáv chorvátskej súčasnosti: alkoholik, neukojená vdova, bohatý emigrant, dieťa z Nemecka, miestny rozumbrada, kňaz-alkoholik, kopa všeumelcov a všeznalcov a pod. Chýba hádam len bývalý komunista a mozaika by bola úplná. Tomić veľmi presne zaznamenáva všetky možné nešváry a stereotypy bežného vidieckeho života, ale aj konkrétne chorvátske špecifiká. Väčšina príhod a zápletiek je úsmevná, v každom prípade, pri hlbšom zamyslení sa, je skôr tragikomická. Život na dalmátskom vidieku totiž naozaj nie je žiadna idyla. Neuveriteľné historky, ktoré si číta jedna z postav – Josip zvaný Miguel – v čiernej kronike, nám pripomínajú Švejkove rozprávačky, ktorými Švejk oblažoval, koho stretol. Hoci sa zdali absurdné a smiešne, dobre zrkadlili reálny stav spoločnosti. A u Ante Tomića je to podobné.

Petr Minařík, vydavateľstvo Větrné mlýny

Na Jadrane koluje vtip: V ankete se pýtajú rodičov: Byli by ste radšej, keby si váš syn vzal Srbku alebo Chorváta? Ale nie je pravda, že Chorváti sú len tradiční národovci, ktorí riešia len sami seba a sotva dokážu vyjsť aj s tými najmierumilovnejšími susedmi. Tá krajina má aj inú, nielen modrú tvár, chutí nielen po soli a nevonia len oleandrami. Prečítajte si Perišiča, nech viete, kde si v lete postaviť stan. Na juhu nežijú len Holanďania v karavanoch, Česi s rezňom a Nemky hore bez, ale aj Chorváti.

Robert Perišić: Děs a velký výdaje (Větrné mlýny 2009 preklad: Jana Villnow Komárková)

Zbierka dvadsiatich poviedok, ktorých dejiskom je Chorvátsko koncom minulého storočia. Spoločným rysom postáv je tridsiatka na krku a pocit neistoty a občas i zúfalstva.

Katarina Balsic Gardasevic, lektorka angličtiny v Bratislave

Nedavno sam procitala knigu " Djordje" i iskreno receno bila sam odusevljena ostrinom autorovog humora. Knjiga se cita u jednom dahu od korice do korice. Autor nam kroz prizmu mladog spasioca na plazi, prikazuje zivote razlicitih naroda i njihovu sujetu. Iako svi razliciti, ipak svi postaju podjednako mali i nemocni kad ih dotakne smrt. Mnogo pronicljivog bez ironije koji autor majstorski pokazuje ubacivanjem i pomalo slenga. Knjiga koja ima sarm svih nas slovenskih naroda. Toplo preporucujem!

Novac Siniša: Djordje Príbehy amatérskeho bejvočera (Marenčin PT 2017)

Jestvujú veru filmy, ktoré človeka poznačia na celý život a takisto aj seriály. V Djordjeho prípade to boli hneď dva, Baywatch a Knight rider. Djordje bol totiž najväčším „obožavatelom“ (zbožnovateľom) Davida Hasselhoffa v Chorvátsku a zrejme aj na celom Balkáne. (Je však možné, že aj na svete a že miloval Davida Hasselhoffa dokonca viac ako David Hasselhoff sám seba!) Poviedkový román Djordje je príbehom amatérskeho plážového a dobrovoľníckeho bejvočra, ktorý hliadkuje na pláži v Mošćeničkej Drage v Chorvátsku a príbehmi ľudí tohto turistického mestečka. Siniša Novac (1965, Krk) vyštudoval RRiF Visoku školu za financijski menadžment v Zagrebe. Potom vystriedal niekoľko zamestnaní, než prišiel na to, že zo všetkých ruchov mu najviac učaroval ruch turistický. Pracuje už dlhé roky v chorvátskej turistickej agentúre, odkiaľ čerpá veľa námetov na svoju tvorbu. Okrem knihy Djordje mu vyšli na Slovensku knihy Starec Marjan a more, trilógia poviedok U pičku materinu, Jebi ga! a Pizdarije (s podtitulmi Chorvátske impresie a kompresie 1 – 3) a poviedkový turistický román Gordan: Plážové poviedky.

Srbsko

Matúš Ozzy Procházka, recenzent medziknihami.sk

Dragan Velikić si v novom románe riadne prečistil záhyby vlastnej pamäti a napísal výbornú knihu spomienok citlivo zaznamenávajúcu jeho vlastný život od raného detstva po zrelú dospelosť. Na dôvažok mu z toho vyšiel aj vierohodný záznam o svete, ktorý zmizol, ale v mysliach mnohých pamätníkov stále intenzívne prežíva. Pre Velikića silno osobná a v istých momentoch nesmierne boľavá záležitosť, pre kopu (aj našich) čitateľov zas nostalgické retro za dovolenkami v „Jugoške".

Dragan Velikić: Vyšetrovateľ (Slovart 2018 preklad: Karol Chmel)

Správa o matkinej smrti zastihne hlavného protagonistu románu v Budapešti a stáva sa podnetom na otvorenie emotívnej čiernej skrinky, hybnou silou, čo rozpletá vrstevnaté rodinné príbehy a vedie priam k detektívnemu prenikaniu do každodennosti, ktorá už neexistuje. Táto kniha obsahuje to, čím je Velikić rozpoznateľný od iných autorov: dokonalý zmysel pre detail, jazykovú dôslednosť, solídne vybrúsený štýl. Román o vzťahu k matke sa stáva autopoetickou spoveďou, ale aj rozprávaním o krajine a ľuďoch, ktorí tu už nie sú.

Slovensko

Eugen Gindl,novinár, scenárista

Pri čítaní Andrejovej knihy som mal pocit, že tu, v lone Európy, ohmatávam krehké DNA tohto „najstaršieho“ a zároveň „najmladšieho“ národa v Európe. Túto dvojitú šraubovnicu zdedených, zdráhavo sa formujúcich i postupne iba nedávno nadobudnutých vlastností Slovákov. So všetkými poruchami i dozrievajúcimi potenciálmi. Knihu som zavrel s pocitom, že som dočítal príbeh veľkej rodiny, napriek tomu, že mená hlavných a vedľajších postáv sa podchvíľou menili. Prichodí nám vyčkať, ako sa ich osudy budú ďalej vyvíjať.

Andrej Bán: Slon na Zemplíne Príbehy Slovenska (Absynt 2018)

Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popritom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača. Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.

Jano Ničík, kníhkupec Artforum Žilina

Ak sa chystáte na akúkoľvek väčšiu turistiku na Slovensku, pribaľte si do batohu aj Jula Satinského a jeho Expedície. Dočítate sa v nich, ako vyzerala turistika v časoch, keď sa nosili do hôr indulonou mastené kožené topánky, vlnený sveter a flanelová košeľa boli povinnou výbavou a naozaj skalní turisti namiesto nabíjačky na smartfón a inteligentných hodiniek nosili mapu a buzolu.

Július Satinský: Expedície 1973-1982 (Slovart 2011)

Expedície Júliusa Satinského sú výberom z jeho cestovných denníkov. Kniha obsahuje šesť samostatných kapitol – expedícií, ktoré sú autentickými záznamami z letných turistických ciest. Prvé štyri expedície sa uskutočnili v 70. rokoch 20. storočia na území celého Slovenska. Účastníkmi expedícií boli okrem rozprávača-zapisovateľa Satinského striedavo aj Vlado Bednár, Tomáš Janovic, Karol Mičieta a Peter Oravec. Ďalšie dve expedície sa uskutočnili v 80. rokoch a účastníkmi boli rodinní príslušníci. Jedna mapuje cestu po južnom Česku, druhá po švajčiarskych Alpách. Satinský sa vo všetkých expedíciách prejavuje ako nadšený pozorovateľ a objaviteľ (nielen) prírodných krás. Cestovné denníky Júliusa Satinského sú plné veselých anekdot i trefných spoločenských postrehov. Publikáciu dopĺňajú Satinského autentické denníkové ilustrácie, pohľadnice i fotografie z expedícií.

Slovensko – Gemer

Tomáš Fedorko, kníhkupec Artforum Prešov

Gelnica, štamgasti, gambleri, Rómovia, nelichotivé vyhliadky, hektolitre alkoholu, kilá trávy a do toho nápad otvoriť si... krčmu. Janáčova kniha o založení a prevádzkovaní putiky 5. cenovej relácie v bohom zabudnutom kraji je priama, brilantne sarkastická, vtipná a jemne existenciálna. Vymeňte Gelnicu za ľubovoľné americké mestečko a odprisahali by ste, že čítate Bukowského!

Milo Janáč: Milo Nemilo o Gelnici (Kráľovstvo dokonalosti 2018)

Divoká jazda svetom krčiem a pohostinstiev, po ktorej pohľad na Slovensko už nikdy nebude ako predtým.

Dublin

Pero Le Kvet, patafyzik, kníhkupec AF Trnava

Tento autobiograficko-dokumentárny text pripomína texty Charlesa Bukowského, Henryho Millera a taktiež bítnických autorov. Saarikoski ho napísal koncom 60. rokov, keď podnikol niekoľkotýždňovú cestu do Londýna, ale najmä Dublinu, v ktorom sa túlal po krčmách a uliciach, pozoroval okolité dianie a snažil sa zachytiť svoje myšlienky, pocity, názory, ale aj spomienky. Jeho text je drsný, plný vulgarizmov aj sexuálnych scén. Saarikoski ho písal väčšinou pod vplyvom alkoholu alebo v poopičnom stave, pretože počas pobytu v Dubline takmer vôbec nebol triezvy. Napriek tomu Saarikoskiho text nie je opileckým blábolom, ale úprimnou a otvorenou výpoveďou, akú vo fínskej literatúre pred ním ešte nikto nenapísal.

Pentti Saarikoski: Dopis pro mou ženu (Dybbuk 2016, preklad: Michal Švec)

Surový text Dopis pro mou ženu fínskeho spisovateľa, kontroverzného bohéma, oddaného komunistu a náruživého alkoholika, celebrity fínskej literatúry, vznikol na konci šesťdesiatych rokov. Autor vtedy podnikol niekoľkotýždennú cestu do Dublinu, dejiska Joyceovej Odysey. Ide v stopách Leopolda Blooma a pomedzi návštevami reštauračných zariadení, túlaním sa po meste a pozorovaním miestneho života sa svojej žene zveruje so svojím smútkom, pocitmi a názormi, ktorými pri svojom osamotenom putovaní prekypuje a v ktorých si neberie žiadne servítky a nikoho nešetrí.

Stanislavov - Halič

Ján Púček, redaktor vydavateľstva Absynt

Román Felix Austria ukrajinskej prozaičky Sofije Andruchovyč je magickou prechádzkou ulicami, trhmi i blatistými prielukami zakarpatského Stanislavova na počiatku 20. storočia. Táto kniha je poctou jednému mestu, jeho obyvateľom, tvorcom i dávnej historickej epoche. Všetko sa tu rýchlo a nezadržateľne mení, ľudstvo vďaka svojim vedomostiam, schopnostiam a umu robí míľové kroky. Atmosféra zakarpatského Stanislavova, do ktorej nás uvádza Sofija Andruchovyč, je očarujúca a vzrušujúca. Magický realizmus na haličský spôsob. Naozajstná lahôdka.

Sofija Andruchovyč: Felix Austria (Větrné mlýny 2017 preklad: Petr Ch.Kalina)

Stanislavov na začiatku dvadsiateho storočia, mestečko v Haliči, v samom srdci najchudobnejšieho a najzanedbanejšieho regiónu cisársko-kráľovského mocnárstva. Sofija Andruchovyč, čoraz žiarivejšia hviezda ukrajinského literárneho neba, svoj magický román Felix Austria zaľudnila všedne nevšednými postavami a postavičkami, ktorých životy plynú a rozplývajú sa na pozadí epochy, ktorá ich potomkom čoraz viac obrastá mýtom o šťastnom Rakúsku. „Je dobré skúmať tú časť histórie, ktorej sa možno bojíme, pretože je neprebádaná. Niekde tam sú otázky, na ktoré máme hľadať odpovede,“ vraví autorka.

Londýn

Pavel Stiller, kníhkupec Artforum Bratislava

Fantasy séria Bena Aaronovicha je nesmierne vtipnou odpoveďou na otázku, čo by radi čítali fanúšikovia Harryho Pottera, až po vysokej nastúpia do práce. Zároveň ide o spektakulárneho sprievodcu Londýnom, ktorý nás zoznamuje s architektonickými premenami mesta v posledných stáročiach vrátane výstavby metra. Keď čarodejov učeň Peter Grant blúdi prvým megapolisom a bystrým okom znalca opisuje jemné detaily mestského priestoru, čitateľ trpí, pretože mapa, ani tá googlová, jednoducho nestačí.

Ben Aaronovitch: Řeky Londýna – Čarojízda (Argo 2015 preklad: Milan Žáček)

Volám sa Peter Grant. Ešte nedávno som bol obyčajný žandársky zelenáč v radoch londýnskej Metropolitnej polície. Jednej noci som sa však pri vyšetrovaní istej vraždy pokúsil získať svedeckú výpoveď od muža, ktorý bol síce mŕtvy, ale inak znepokojivo výrečný, čo mi zaistilo pozornosť vrchného inšpektora Nightingala, posledného čarodeja Anglicka. A práve vtedy sa začal môj príbeh. Teraz som policajný detektív a čarodejov učeň, prvý učeň v rozhraní päťdesiatich rokov, a môj svet už zďaleka nie je taký jednoduchý, ako býval.

Fínsko

Ľuboš Mišík, kníhkupec Artforum Žilina

Každý z nás má svoje magické miestečká. Každý z nás sa v určitých situáciách stáva sprievodcom týchto miest a možno by o nich dokázal i napísať. Niektorým z nás by možno takýto napísaný sprievodca ožil množstvom postáv a spomienok, ktoré zavedú čitateľa do hlbín. Hlbších, než očakávali... Ak máte cestu do Fínska, do Jyväskilä nevstupujete bez Magického sprievodcu v ruke!

Pasi Ilmari Jääskeläinen: Magický průvodce městem pod pahorkem (Paseka 2017 preklad: Vladimír Piskoř)

Návykový kokteil magického realizmu, detektívky, hororu a fantasy ponúka čitateľovi príbeh, ktorý s ním bude žiť ešte dlho po otočení poslednej strany. Šéfredaktor Olli Suominen vedie stredne veľké vydavateľstvo, zamerané na knižky pre deti a populárno-náučnú literatúru. Jeho pokojný život, plný práce a rodinnej rutiny, sa zmení vo chvíli, keď si založí fejsbúkový účet. Ozvú sa mu totiž nielen kamaráti z detstva, ale aj jeho prvá láska, teraz slávna spisovateľka, ktorá mu ponúkne novú knihu – Magický sprievodca mestom. Citovo vyprahnutý Olli znova zažíva vášeň a neskôr sa ocitá pred zásadným rozhodnutím. Šancu má len jednu. Alebo? Kniha totiž vychádza s dvoma koncami, ale čitateľ nevie, po ktorej variante Olliho osudu siahol.

Viedeň

Štefan Hamza, kníhkupec Christiania Poprad

Viedeň dýcha históriou. Tento netradičný sprievodca vás prevedie štvrť po štvrti aj po málo známych miestach a perifériách Viedne, ktoré sú spojené so známymi osobnosťami alebo historickými udalosťami od staroveku po 20. storočie. Dostanete sa tak napríklad ku škole, kde študoval T.G. Masaryk, prevedie vás okolo bytu Karla Krausa, v ktorom písal svoje ostré články alebo bytu, kde sa Stalin stretol s Trockým, či kde skončil svoj život plk. Redl. Nevynecháte ani Mozarta, Beethovena, Klimta a Schieleho či Jana Sobieskeho. Keď už nebudete vládať, posedíte si v kaviarňach, kde sa schádzala umelecká smotánka alebo ktoré projektoval Adolf Loos. Táto kniha je ideálny spoločník na túlanie sa Viedňou.

Václav Fiala: Umělecká Vídeň. Průvodce po stopách spirovatelů, básníků, malířů, hudebníků (NLN 2017)

Druhé prepracované a rozšírené vydanie znovu sprevádza čitateľa rakúskou metropolou. Čiastočne spláca veľký dlh, ktorý stále máme voči hlavnému mestu nášho suseda, ktoré bolo donedávna akoby bokom záujmu. Opäť tu dominujú osobnosti a ich príbehy v typicky viedenských kulisách, s viedenským humorom a viedenskými mýtmi: slávni viedenskí hudobníci Mozart, Beethoven, Haydn, kaviarne, veľké sály vo valčíkovom opojení, kde vládol Strauss, Mahlerova éra vo Viedenskej opere, slávne salóny a osudové ženy i miesta zrodu psychoanalýzy.

Juhovýchodná Ázia

Tomáš Fedorko, kníhkupec Artforum Prešov

Tú knihu ani nechcel napísať, no napokon s ňou vyhral prestížnu literárnu cenu. Hovoria o nej, že je angažovaná, no on sa akejkoľvek angažovanosti vyhýba. Navyše je dobre napísaná, hoci on ako mikrobiológ nepozná žiadne špeciálne literárne finesy. Pánekov román tematizuje kultúrne stereotypy, je plný groteskných momentov, odohráva sa napríklad aj v Indii, Austrálii či na Islande a je o láske. Jednoducho – ideálne letné čítanie.

Josef Pánek: Láska v čase globálních klimatických změn (Argo 2017)

V živote ste neboli v Indii, predstavte si to. Teraz sa ocitnete v indickom Bangalúre, uprostred kraválu, smradu, vravy, dopravy a ľudí, a nemáte na to obranu. Ste v bezpečí hotela a konferenčného centra, a napriek tomu ste vydesený ako malý králik. Odvážite sa vyjsť von a dostanete sa do slumu. V neprehľadnom dave žien v sárí uvidíte indické dievča v obyčajnom tričku a džínsach. Odfotíte ju, pretože je tým jediným, čo vás neľaká. Ona si to všimne a povie vám plynnou angličtinou, aby ste jej fotku okamžite vymazali. Pokrčíte plecami, vyhoviete jej a hodíte celú príhodu za hlavu. Novela Láska v době globálních klimatických změn rozpráva o globálnej obci zvanej Zem, nelogickosti rasizmu a nevyspytateľných cestách srdca, a najmä o tom, ako sa všetci bojíme zmien, zatiaľ čo tá najväčšia z nich sa odohráva okolo nás a nad našimi hlavami.

Grécko

Madla Rjabininová, terapeutka, Antikvariát a libresso Pod vŕškom Nitra

V skutočnosti je to už dávno, čo som si ju (jedným dychom) prečítala. Odvtedy mám túžbu ísť do Kefalónie. Aj dnes, keď som šla mestom a videla som upútavku nejakej cestovnej kancelárie na Kefalóniu, pomyslela som si, ako rada by som tam šla a na pláži čítala práve túto knihu! Urobte to, ak sa chystáte práve tam!

Louis de Berniéres: Mandolína kapitána Corelliho (Slovart 2016 preklad: Oľga Kralovičová)

V Európe besnie druhá svetová vojna a na svojráznom Iónskom ostrove sa tamojší lekár samouk, doktor Jannis, usiluje objektívne opísať dejiny ostrova. Jednotlivé etapy vojny a jej následky sa odzrkadľujú na živote ostrovanov. Na ostrov prídu talianski okupanti, ktorí sa viac-menej zžijú s miestnym obyvateľstvom. Po kapitulácii Talianska Nemci Talianov postrieľajú a nasleduje krutá nemecká okupácia. Po oslobodení nastúpi ešte krutejší komunistický režim, ktorý predstavuje negramotný rybár a snúbenec Jannisovej dcéry Pelagie – Mandras. Udalosti kruto zasiahnu aj ju, keďže sa zaľúbi do kapitána Antonia Corelliho, talianskeho okupanta, dôstojníka a hudobníka, ktorý býva v ich dome.

Stredná Ázia, Rusko

Monika Kompaníková, spisovateľka, kníhkupectvo Artforum

Kniha poľského profesora predstavuje časopriestor ruskej občianskej vojny dvadsiatych rokov v Strednej Ázii, Mongolsku a na Sibíri živo a do detailov, ktoré si môže všimnúť, zapamätať a opísať len človek mimoriadne skúsený, vzdelaný a vnímavý. A prežiť niekoľkotisíckilometrovú cestu človek morálne aj fyzicky silný. Ossendovski detailne opísal pre nás bizarný a miznúci svet kalmyckých šamanov, mongolských lámov aj malomocných, stredoázijských kočovníkov a ich kniežat, kozáckych dôstojníkov, ruských kolonistov, čínskych obchodníkov, plavovlasých potomkov Benátčanov, Kalmykov, Burjatov, Tatárov, Tibeťanov a zároveň v najrôznejších kombináciách aj boľševikov, monarchistov, lámaistov, katolíkov, židov, buddhistov či uctievačov prastarých démonov. Kapitoly venované barónovi Ungern-Sternbergovi, tajomnému baltskému Nemcovi, ktorého Mongoli považovali za prevtelenie boha vojny a ktorý viedol boj za mongolskú nezávislosť, patria medzi najzaujímavejšie a mnohí budú mať po ich prečítaní potrebu hľadať ďalšie informácie.

Antoni Ferdynand Ossendowski: Krajinou ľudí, zvierat a bohov (F.R. & G. 2018 preklad: Karol Chmel)

Najslávnejšie dielo A. F. Ossendowského (1876 – 1945) Krajinou ľudí, zvierat a bohov je akýsi denník zážitkov, aké boli jeho údelom, keď počas občianskej vojny v Rusku utekal pred boľševikmi – ako niekdajší tajomník admirála Kolčaka – cez Sibír, Mongolsko a Čínu. Cestou cez tajgu, hory a púšte sa Ossendowski dostal na miesta, kam ešte nikdy nevstúpila noha bieleho človeka. Svedectvo o autentických autorových dobrodružstvách a zážitkov je napísané s takým zanietením, že ťažko odolať mágii výpravy „do hlbín ázijského kotla, žeravého od politických vášní“.

Texty boli publikované v tlačenom vydaní novín vydavateľstva Artforum Čo čítať 2/2018, ktoré boli podporené z verejných zdrojov z Fondu na podporu umenia

Titulná ilustrácia Laurenta Moreaua je z knihy Kniha džungle. Podľa textu Rudyarda Kiplinga prerozprávala Véronique Ovaldé, vydal Monokel 2018

Zobraziť diskusiu (0)