Mário Gešvantner moderátor relácie Pena dní_FM

Síce smutné, ale pritom krásne čítanie. Hneď na prvej strane útleho románu zistí Arvidova matka, že má rakovinu, a odchádza na malý ostrov, kde kedysi celá rodina trávila dovolenku. Arvid cestuje za ňou, no vo svojom vnútri cestuje časom a spomína na menej či viac dôležité okamihy svojho života, ktorý je síce inak, ako ten matkin, ale tiež v troskách. Rieka času tečie neúprosne a obaja hľadajú cestu k tomu druhému i cestu k pochopeniu svojich vlastných životov. Pettersona som predtým nepoznal, no už chápem, prečo dostal za túto knihu najprestížnejšie ocenenie za knihu v niektorom zo severských jazykov – Literárnu cenu Severskej rady. Vnútri mi ešte dlho zostal smutnokrásny pocit.

Per Petterson: Proklínám řeku času (Knižní klub 2015, preklad Jarka Vrbová)

Pettersonova poetika je založená na tichom pozorovaní života, nenájdeme tu veľké emócie, dramatické scény ani vypäté rozhovory, Petterson zámerne volí tlmenejší tón, ktorým vystihuje ono neviditeľné plynutie času, vďaka ktorému z odstupu lepšie porozumieme svojim i cudzím chybám. Absenciu ľudských emócií nahradili obrazy prírody – mora, vetra či dažďa, a autorovi sa tak podarilo vystihnúť hrdinov natoľko, že spolucítime s oboma – s umierajúcou starou ženou i mužom, ktorý nikdy nedospel a stále hľadá matkinu náruč.

..........................................

Alexandra Kusá riaditeľka SNG

Pretože Nabokov je štylistický boh. Je to krásne vymyslené aj napísané. Je to výborne preložené. Je to kniha, ktorú keď prečítate, chcete ísť odznova, pretože teraz to vidíte úplne inak. Je tam Ada a aj žár, ako sľubuje názov, a je to (okrem iného) o láske, starých časoch, letných podvečeroch, dobrých aj zlých mravoch, motýľoch, piknikoch, stromoch... Chýba síce mapa, ale namiesto toho je vpredu rodostrom (mapa vzťahov – ha!).

Vladimír Nabokov: Ada aneb žár (Paseka 2015, preklad Pavel Dominik)

Príbeh jedného z Nabokovových najhlbších i najhravejších románov sleduje peripetie vzťahu jeho protagonistov – psychológa a profesora filozofie Vana Veena a jeho sesternice (v skutočnosti sestry) Ady, od prvého vzájomného milostného okúzlenia cez sériu odlúčení a opätovných stretnutí až do doby, keď Van v pokročilom veku rekapituluje vlastný život a osudové puto medzi oboma súrodencami. Jazykovo brilantná a myšlienkovo ambiciózna próza, ktorá sa klenie medzi polovicou 19. a 20. storočia, je parodickým aj rozprávkovým príbehom lásky, zamyslením nad povahou času a zvrchovaným intelektuálnym dobrodružstvom.

............................................

Tomáš Weiss autor je génius

Neuvěřitelný irský borec, který před 10 lety zemřel. Trochu Beckett, trochu Flaubert, trochu Čechov. Vyléčený katolík, humanista. „Slibovali nám nebe a my, sakra, skončili v takovéhle díře!" Realismus s mnohonásobným přesahem do duše.

John McGahern: Zlaté hodinky a jiné povídky (Kalich 2015, preklad Alena Dvořáková)

Zbierka Zlaté hodinky a jiné povídky predstavuje to najlepšie z poviedkovej tvorby Johna McGaherna, ktorý je už dnes považovaný za jedného z klasikov írskej aj svetovej literatúry. Autor mapuje život v Írsku v druhej polovici dvadsiateho storočia s neúprosnou, až prorockou bystrozrakosťou, s iróniou a čiernym humorom. Jeho poviedky sa vyznačujú štýlom, ktorý umožňuje vidieť svet novým a celistvým spôsobom. Toto videnie vyrastá z blízkosti prírode, vnímavosti k prírodným dejom aj duševným hnutiam blízkych, z náboženského cítenia odpadlíka od katolíckej cirkvi a z osobnej skúsenosti človeka túžiaceho po láske a pospolitosti, ktorý sa však zdráha zatvárať oči pred ľudskou zlobou a mlčky sa podvoľovať umŕtvujúcim spoločenským konvenciám.

.....................................

Števo Hamza kníhkupec, Christiania Poprad

Výborný román o dvojakej identite, o dvoch tvárach jednej krajiny. O sociálnom vylúčení a nerovnosti šancí a takmer nulovej možnosti vyšplhať sa po rebríčku a byť považovaný za rovnocenného človeka. Román o krajine a meste rozdelenom nenávisťou, kde nič nie je čierno-biele a uzmierenie je v nedohľadne, ale aj príbeh o bolestnom hľadaní vlastnej identity, o žiarlivosti a láske. Oceňovaný románopisec a scenárista, novinár a komentátor – izraelský Arab – Said Kašua dokázal na 269 stranách vykresliť obraz súčasného Izraela a židovsko-arabského spolunažívania tak plasticky, ako toho žiadna kniha sociológie alebo psychológie nikdy nebude schopná.

Said Kašua: Iný človek (Slovart 2013, preklad Oto Havrila)

Arabský právnik žijúci v židovskej časti Jeruzalema si raz v kníhkupectve kúpi Tolstého Kreutzerovu sonátu. V knihe nájde lístok, ktorý napísala jeho žena akémusi Jonatanovi. Skrsne v ňom podozrenie, prebudí sa žiarlivosť a z kultivovaného, liberálneho a tolerantného arabského Izraelčana sa stáva fanatický Arab, akým nikdy nechcel byť. Said Kašua, novinár arabského pôvodu žijúci v Izraeli, sa v románe vyrovnáva s každodenným pálčivým problémom identity Arabov v súčasnom Izraeli.

..............................

Peter Krištúfek spisovateľ a režisér

Táto kniha vyvolala veľké debaty, keď vyšla. Ale zďaleka v nej nejde iba o islam alebo ironickú antiutópiu – je predovšetkým o tom, že väčšina ľudí prijme čokoľvek, hlavne že majú nohy v teple, pokoj a dostatok jedla. A keď im zvýšite plat, prípadne pridáte iné slasti, budú ešte spokojnejší. Je jedno, kto vládne krajine, ich malých svetov sa to nedotkne. Naozaj veľmi znepokojivé! Okrajovou zaujímavosťou je, že kým slovenské knihy sú zvyčajne tlačené v Českom Těšíne či Budějoviciach, tento český preklad pre zmenu uzrel svetlo sveta v Banskej Bystrici. Stále cez plot na seba žmurkáme.

Michel Houllebecq: Podvolení (Odeon 2015, preklad Alan Beguivin)

Známy provokatér Michel Houellebecq napísal román o tom, ako sa z Francúzska stane islamský štát. Príbeh sa odohráva v roku 2022, keď politické strany vo voľbách radšej podporia fiktívneho kandidáta strany nazvanej Islamské bratstvo, aby sa prezidentkou nestala šéfka extrémne pravicového Národného frontu Marine Le Pen. Autor uviedol, že „urýchľuje históriu“ a jeho kontroverzná románová fikcia sa stala jednou z najpredávanejších kníh minulého roka.

.....................................

Koloman Kertész Bagala vydavateľ

Trilógia je náročný komplikovaný text o vzťahoch, ale keď si zvyknete na systém rozprávania, dočítate knihu jedným dychom. Fosse patrí k najzaujímavejším autorom sveta. Teším sa, že bude hosťom literárneho festivalu Stretnutia v Levoči, naposledy mal verejné čítanie pred piatimi rokmi vo Francúzsku.

Jon Fosse: Trilógia (Modrý Peter 2014, preklad Anna Fosse)

Kritikmi vyzdvihovaná trilógia Jona Fosseho Bdenie (2007), Sny Olavove (2012) a Na sklonku dňa (2014), ktorá má svoje pevné miesto v nórskej literárnej histórii už dnes, je lyrickým rozprávaním o dvoch mladých milencoch, Aslem a Alide, a ich alegorickej ceste po západnom Nórsku. O ich láske, požehnanej a zároveň prekliatej, ktorá vzišla z milosti osudu, no beztak musí proti osudu neustále bojovať. Príbeh sa odohráva v bližšie neurčenej minulosti, miestami až bezčasovosti a - podobne ako vo všetkých neskorších Fosseho prózach - sa tu čitateľ stretáva s fascinujúcim kontrastom naivného rozprávača a brutality rozprávaného, a predovšetkým napätím medzi naznačeným a tušeným.

....................................

Jiří Trávníček publicista a literát na voľnej nohe

Když už si jeden myslí, že o dobrých knihách a taky těch, co jich píší, všechno ví, tu mu přijde pod ruky knížečka vlastně už nežijícího autora (žil v létech 1965 – 2007) s málem tak moravským příjmením Levé… a rázem je zaděláno na největší a nejpřekvapivější objev posledních (řekněme) čtyřiceti let. Francouzský fotograf a spisovatel Édouard Levé nám po sobě zanechal tři vynikající knihy – Díla z roku 2002, Autoportrét (2005) a Sebevražda (post mortem, 2008). Všechny tři vyšly v létech 2015 – 2016 v pražském vydavatelství Rubato. Pro mne nejpůsobivějším je poslední dílko Sebevražda, ve kterém autor evokuje sebevraždu svého přítele. Deset dní po odevzdání rukopisu knihy si Édouard Levé sám bere život…

Edouard Levé: Díla / Autoportrét / Sebevražda (Rubato 2015 a 2016, preklad V. Zemanová, V. Matiášková, S. Vybíralová)

V prvej časti trilógie – Díla — sa Édouard Levé predstavuje ako podvratný eklektik, teoretický a obsedantný vynálezca takmer rousselovského formátu. Svoje potenciálne celoživotné dielo poskytuje v útlej knihe, ktorá obsahuje súpis 533 nerealizovaných – a často nerealizovateľných - diel a môže byť literatúrou alebo aj konceptuálnym dielom. Auto- portrét môže sklamať očakávania: Levé nepredkladá chronologicky či tematicky usporiadanú biografiu, ale so zdanlivou svojvôľou skladá svoj portrét z krátkych správ v prvej osobe.

..........................................

Balla spisovateľ

Rozprávač tohto príbehu z ďalekej budúcnosti je „liberatívny konzervál“ a už len tento zdanlivo bizarný fakt nás obratom vracia do zvráteného politického dneška, takže sa nenecháme zmiasť sci-fi rekvizitami. Dej sa síce naoko odohráva v niektorom z budúcich tisícročí, keď napríklad záchod nazývajú eufemisticky „miestnosť šťastia“ a peniaze zo záhadných dôvodov „manitú“, ale pritom ide o maskovaný sarkasticko-satirický obraz súčasnosti. Text je plný viac-menej vtipných slovných novotvarov, ktorých pravý zmysel vychádza najavo postupne a ktoré museli prekladateľ- ku potrápiť, ale námaha stála za to. A hoci neznášam dobrodružné príbehy a najmä sci-fi , Pelevin ma pred rokmi zaujal Helmou hrôzy, takže som nadšene zhltol aj túto dystopickú utópiu, kde je budúcnosť poskladaná z pomotaných a rozsekaných súčiastok najstaršej i menej starej minulosti – ale tak to zvyčajne býva. Škoda, že posolstvo knihy je sporné a niektoré autorove nápady a žartíky zabavili zrejme najmä jeho samého. Ale veď aj to stojí za zamyslenie a pozorné čitateľské preskúmanie!

Viktor Pelevin: S.N.U.F.F. (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2015, preklad Ivana Vranská Rojková)

Jeden z najlepších súčasných ruských autorov skĺbil v románe S.N.U.F.F. jedinečnú spoločenskú satiru a trefnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov.

.........................................

Pero le Kvet kníhkupec, AF Trnava

Túto útlu novelu som zhltol za jedno poobedie. Je to netradične napísaná kniha. V podstate je len súhrnom úvah, myšlienok, poznámok, pozorovaní, citácií a špekulácií jednej mladej ženy, ktorá sa takýmto spôsobom rozhodla zachytiť dôležitú etapu svojho života. Jej spoveď je úprimná, otvorená a originálna, obsahuje širokú škálu emócií. Vyslovene zábavné pasáže sa citlivo striedajú so smutnými, dojemné s cynickými. Vety sa niekedy rozbiehajú na všetky strany, ale žiadna z nich sa mi nezdala zbytočná. Štylistická strohosť mi, naopak, pripadala pôvabná. Myslím si, že táto kniha sa bude páčiť všetkým, ktorí radi čítajú Janu Beňovú.

Jenny Offill: Odd. špekulácií (Inaque 2016, preklad Aňa Ostrihoňová)

Na začiatku bolo ľahké predstaviť si budúcnosť. Boli mladí a ľahkovážni, sebaistí a zamilovaní. Oddelením špekulácií nazývali všetky vzrušujú- ce neistoty, ktoré ich čakali. Zobrali sa, narodilo sa im dieťa a prežili všetky malé katastrofy rodinného života – prebdené noci, otrasy vo vzťahu, smútok z nesplnených snov o umení. Nepripravili sa na strato- sférickú úzkosť dospelého života, na skutočnosť, že ich vzťah stojí pevne na zemi, ktorá sa neustále pohybuje a otriasa. Odd. špekulácií je denní- kom ženy, ktorý nikdy nenapísala, je súhrnom jej myšlienok, cynických poznámok, pozorovaní a špekulácií.

................................................

Igor Rjabinin kníhkupec, kníhkupectvo Pod vŕškom Nitra

Ak ste pred pár rokmi prečítali knihu Agoty Kristof Veľký zošit, jediné, čo ste po jej dočítaní chceli, bolo pokračovať a zistiť, ako sa ďalej odvíjal príbeh dvojičiek. Vďaka vydaniu kompletnej trilógie sa to konečne môžete dozvedieť. Pokračovanie je rovnako vzrušujúce ako prvá časť, ale to, čo sa začalo ako jednoduchý príbeh, sa postupne komplikuje a čitateľ začína pochybovať o tom, čo je naozaj pravdivé, až to celé vyvrcholí Tretím klamstvom, ktoré trilógiu zakončuje.

Agota Kristof: Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo (Artforum 2016, preklad Andrea Černáková)

Trilógia Agoty Kristof je absolútnym prepojením skutočnosti, fikcie a klamstva a hranice medzi nimi ťažko určí aj pozorný čitateľ. Zdanlivo jednoduchý príbeh dvoch bratov, ktorých matka v záujme ich prežitia počas vojny zanecháva v pohraničí u krutej starej matky, postupne vyvoláva viac a viac otázok – kto je kto? Kto čo hovorí a čo je len napísané? Čo je skutočnosť a čo je lož? Existujú dvojičky, alebo len jedno dieťa? Kým Veľký zošit prekvapí svojím strohým, no pôsobivým jazykom, Dôkaz spochybní to, čo sa udialo v prvej časti a čitateľ stratí akékoľvek oporné body a po prečítaní Veľkého klamstva sa všetko zjaví z celkom inej perspektívy.

.........................................

Aňa Ostrihoňová vydavateľka, prekladateľka

Pri príležitosti 400. výročia smrti Williama Shakespeara Hogarth Press oslovil viaceré súčasné spisovateľky a autorov s ponukou, aby „prerozprávali” niektorú z jeho hier pre 21. storočie. Román Jeanette Winterson je prvý zo série, v ktorej napríklad Margaret Atwood „aktualizuje” Búrku či Anne Tyler komédiu Skrotenie zlej ženy. Jeannette Winterson si vybrala Zimnú rozprávku nielen pre ponuku vydavateľstva. Témy Shakespearovej predposlednej hry sa objavujú už v jej predchádzajúcich románoch, pretože sa jej osobne dotýkajú. Román Diera v čase sa odohráva v londýnskej metropole a na juhu Spojených štátov – v meste pripomínajúcom New Orleans. Zo Shakespearovho žiarlivého kráľa Leontasa sa stáva bankár Leo. Napriek tomu, že celá zápletka je taká istá ako v Zimnej rozprávke, je román strhujúci a prekvapujúci. „Minulosť nie je nikdy mŕtva,” hovorí William Faulkner a napriek tomu, že od prvého uvedenia Zimnej rozprávky uplynulo už viac ako 400 rokov, je stále s nami.

Jeanette Wintersonová: Diera v čase (Práh 2016, preklad Jana Juráňová)

Projekt Shakespeare 400, v rámci ktorého vyjde okrem iného v roku 2017 román Jo Nesba na motívy Shakespearovho Macbetha, štartuje aj na Slovensku. Chorobná žiarlivosť, príznačná pre kráľa Leonta z hry Zimná rozprávka (1611), zasadenej okrem iného aj na bájne morské pobrežie starodávneho Česka, spôsobí aj v súčasnom prerozprávaní tejto shakespearovskej látky pre tretie tisícročie tragédiu.

..................................

Marek Vadas spisovateľ

Román z nonstop baru v centre Afriky je napísaný jednou vetou a poskladaný z príbehov najrôznejších stratených existencií, ktorým kraľuje najvernejší hosť slávneho podniku – laický kronikár tragických a tragikomických osudov. Zápisky bývalého učiteľa a zaslúžilého alkoholika sú napísané rafinovaným štýlom, spájajúcim nevinnú úprimnosť s brutalitou, ale predovšetkým sú neuveriteľne zábavnou hrou, jazykovými orgiami a oslavou tradičného rozprávačstva.

Alain Mabanckou: Prasklej Sklenička (Dauphin 2015, preklad Tomáš Havel)

Prostredníctvom epizód, ktoré privádzajú k smiechu a plaču zároveň, objavujeme autorovu rodnú krajinu so všetkou jej krásou a krutosťou, s nádhernou prírodou aj s diktátor- mi, so špinavými a temnými zákutiami, ale predovšetkým s nesmiernym bohatstvom tradícií a kultúry čiernej Afriky. Alain Mabanckou nás zasypáva alúziami a intertextovými odkazmi na literárne diela afrických spisovateľov. Je to skutočná oslava lásky k čítaniu, je to skutočná oslava čierneho kontinentu.

......................................................

Zuzana Števulová riaditeľka Ligy za ľudské práva

Kniha, ktorá by mala byť čítaná znovu a znovu, je podľa mňa Svet včerajška od Stefana Zweiga. Ide o autobiografiu, v ktorej Zweig viac ako svoj vlastný život analyzuje spoločenský vývoj v strednej Európe, ktorý viedol k prvej svetovej vojne a neskôr k nástupu nacizmu a Adolfa Hitlera. Opis toho, ako neschopnosť politikov uvedomiť si včas dôsledky svojich činov viedla k vypuknutiu vojny, ktorú vlastne nikto nechcel, a tiež presná analýza toho, ako postupne nenávisť ku konkrétnej skupine ľudí prenikla celou spoločnosťou a stala sa akceptovanou, sú mrazivé a veľmi pripomínajú súčasné dianie. Naposledy nám vojna v bývalej Juhoslávii ukázala, kam môže viesť ľahkovážnosť či úmysel pri podnecovaní a tolerovaní náboženskej a národnostnej nenávisti. Zweig, ale napríklad aj Hannah Arendtová, ktorá opísala banálnu podstatu zla, boli sami utečencami, časť života museli stráviť v exile vinou nenávisti vyvolanej v tejto časti Európy. Veľmi dúfam, že história sa nebude opakovať.

Stefan Zweig: Svet včerajška (Premedia 2014, preklad Ivan Cvrkal)

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor s manželkou spáchali v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia na to, aby sa vyhla ďalšiemu konfliktu.

........................................

Juliana Sokolová Berbere poetka

Považujem za veľmi dôležité rozhodnutie vydavateľstva Inaque začať vydávať v slovenčine tetralógiu Neapolských románov Eleny Ferrante. Prvý diel je až kinematografi cký v zobrazení povojnového predmestia, v ktorom Elena a Lilla vyrastajú. Skrz štyri diely sledujeme, ako dve ženy vyrastajú, žijú svoje životy, rozhodujú sa v rôznych etapách týchto životov od detstva až po starobu. Inteligentný page-turner.

Elena Ferrante: Geniálna priateľka (Inaque 2015, preklad Ivana Dobrakovová)

Neapol na konci päťdesiatych rokov. Dve dievčatá vyrastajú vo svete chudoby a násilia, v uzavretom vesmíre, v ktorom je nutné prispôsobiť sa, dodržiavať pravidlá a zvyky, byť ako ostatní. Dve dievčatá, od začiatku iné, k sebe nachádzajú cestu, až sa stanú neoddeliteľnými. Elena je pekná a svetlovlasá. Učí sa, snaží sa každému vyhovieť, splniť, čo sa od nej čaká. Rebelantská Lila je tmavá, zlá, ale nesmierne bystrá… priam geniálna. Nebojí sa nikoho a ničoho. Zo školy však odchádza pomáhať otcovi a bratovi v obuvníckej dielni. Naopak Elena, ktorú podporuje učiteľka, pokračuje v štúdiu na gymnáziu ako deti z bohatších rodín, ktorých rodičia si to môžu dovoliť.

............................................

Andrej „Demeter" Adamčák e.t.c store, Rádio_FM

Emanuele Trevi je taliansky spisovateľ a kritik, ktorého životná skúsenosť s pôsobením vo Fonde Piera Paola Passoliniho prinútila napísať knihu. Zábavnú, znovuobjavujúcu nielen kontroverzného umelca, ale aj Passoliniho vzťah s Laurou Betti, šéfkou fondu. Intenzívne čítanie je aj o písaní: súčasťou románu je sprístupňovanie a analýza Passoliniho nedokončeného románu Nafta. Emanuele Trevi za túto knihu dostal ocenenie Európskej únie za literatúru.

Emanuele Trevi: Niečo napísané (Kalligram 2015, preklad František Hruška)

Rím začiatkom 90. rokov. Na talianskej politickej a kultúrnej scéne sa razantne presadzujú nové tváre. Mladý spisovateľ sa v tom čase zatvára v archíve Fondu Piera Paola Passoliniho na štúdium autorovej pozostalosti. Tu je konfrontovaný so svojráznymi manierami a často nevyberanými spôsobmi svojej nad- riadenej, Laury Betti. V Treviho románe sa prepletajú prvky viacerých žánrov – autobiografia, literárna interpretácia, cestopis – a postupov, v ktorých rámci prevládajú odkazy na Passoliniho umeleckú tvorbu, najmä na jeho nedokončený román Petrolio. Románom Niečo napísané vzdáva Trevi hold tomuto preslávenému friulskému rodákovi.

.....................................

Verona Šikulová spisovateľka, knihovníčka, Malokarpatská knižnica Pezinok

Odporúčam knihu Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa Taras Bulba, ktorú som si nedávno kúpila v pezinskom Artfore v novom šate a tuším aj preklade. Parádna vecička, dnes už takto ani o takých veciach nik nepíše! Najprv som bola tatko Taras, potom jeho dvaja synovia, čo sa vrátili zo štúdií, v noci ich smutná mama, mimochodom jedna z najkrajších scén, ktorá sa lúči so synmi, ale samozrejme nielen to. V dobrých knižkách je vždy to aj to, a nikdy nie len to. Určite to bola jedna z najlepších kníh, ktoré som v poslednom čase prečítala. Odporúčam dobrému čitateľovi. Ja som si aj poplakala.

Nikolaj Vasiljevič Gogol: Taras Bulba (Mladá fronta 2015, preklad Libor Dvořák)

Taras Buľba a jeho dvaja synovia, Ostap a Andrej, sú príslušníkmi záporožského kozáctva. Statoční, veľkorysí, živelne veselí a oddaní svojmu ľudu. Andrej pri obliehaní akéhosi poľského mesta prebehne kvôli milovanej žene k nepriateľovi, za čo ho Taras Buľba prekľaje a vlastnou rukou zabije. Po porážke zajmú Poliaci aj Ostapa. Taras podplatí Žida, ktorého predtým zachránil, aby mu zariadil stretnutie so synom. Taras sa stane svedkom jeho popravy a začne sa mstiť. Po sedemdesiatich rokoch vychádza známa Gogoľova novela v novom preklade a grafickej úprave Pavla Růta.

.....................................

Marta Helméczyová kníhkupkyňa, Juventus Prešov

Ostanem verná svojmu obľúbenému vydavateľstvu Metafora a jeho vydarenej biografi ckej edícii. Posledný vydaný román Létala jsem za sluncem je ďalší z pera americkej spisovateľky Pauly McLainovej – autorky úspešnej Parížskej manželky. McLainová si tentoraz vybrala za hlavnú hrdinku slávnu pilotku Beryl Markhamovú, ktorá sama prekonala Atlantik. Vznikol portrét silnej a nezávislej mladej ženy, ktorej svet nie je príliš naklonený. Je to príbeh o odvahe byť sám sebou, príbeh o dobrodružstve i láske, príbeh odohrávajúci sa v Keni v časoch Spomienok na Afriku. Krásny príbeh si pribaľte na dovolenku – nielen do Afriky.

Paula McLainová: Létala jsem za sluncem (Metafora 2016, preklad Drahomíra Michnová)

Afrika na začiatku 20. storočia, Keňa… Miesto, kde domorodý svet čiernych bojovníkov naráža na uhladenú spoločnosť aristokratických osadníkov. Belošské dievčatko uprostred čiernej Afriky. To je Beryl, ktorú matka v útlom detstve opustila a nechala ju samotnú s otcom na farme. Po nevydarenom manželstve sa zamiluje do charizmatického lovca. Spoločenský škandál donúti Beryl ujsť do Anglicka. Ale po návrate do Kene už nič nie je ako predtým. Kde je jej miesto na zemi? Lenže ono vôbec nie je na zemi. Je na oblohe. V kabíne lietadla. Učí sa ovládať stroj. Byť najlepšou. Preletieť Atlantik.

............................................

Peter W. Balko scenárista, spisovateľ

Román amerického prozaika Anthonyho Doerra je ako fotoalbum doby vytrhnutej zo svojich pántov. Paralelne sa vyvíjajúce príbehy slepého francúzskeho dievčaťa Marie-Laure a nemeckej siroty Wernera, ktorý zasvätí svoju technologickú vášeň nacistickej armáde, detailne a citlivo mapujú svet pred i počas apokalypsy druhej svetovej vojny a prinášajú sentimentálne, ale dôležité posolstvo o nevyhnutnosti ľudskosti v neľudských trajektóriách dejín. Krásne napísané, komponované v drobných kapitolách, plné obrazov a fragmentov, kruté i empatické, nachádzajúce svetlo aj tam, kde zavládla tma a ľudská hlúposť. Príbeh, sledujúci vratký svet, ktorý sa preklopí do vojnového chaosu, je dnes vzhľadom na všadeprítomný hnev a vzrastajúcu fašizáciu Slovenska aktuálnejší a dôležitejší, než kedykoľvek predtým.

Anthony Doerr: Svetlo, ktoré nevidíme (Ikar 2016, preklad Martin Kubuš)

Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu.

......................................................

Jaro Rihák režisér, scenárista

Nádherná knižka písaná srdcom. O detstve malého Gréka v Brne. George je dieťa z utečeneckého davu, do ČSR pricestoval po gréckej občianskej vojne. Kniha je kúzelná, múdra, plná humoru, jemne saroyanovská a predovšetkým iná. Neviem, či napísal niečo predtým, ale toto je perla.

P. S. Ak nebudeme hlupáci, možno raz napíše knihu chlapec zo Sýrie, ktorý tu teraz žije ako cudzinec.

George Agathonikiades: Na Moravě nekvetou olivy (Nakladatelství Lidové noviny 2015)

Český režisér a scenárista gréckeho pôvodu George Agathonikiades sa po dlhom váhaní konečne odhodlal na literárne spracovanie vlastných osobito poňatých zážitkov z detstva. Spomína na svojich prarodičov, s ktorými vyrastal, na školu a učiteľov, ktorí nie vždy chápali postavenie dieťaťa-cudzinca, na prvé erotické zážitky, tajné návštevy kina, všelijaké vylomeniny prežité so svojimi kamarátmi. Rozpráva príbehy drzé, milé, plné nehy, s veľkou ľudskosťou.

Zobraziť diskusiu (0)