Miroslav Bárta, Martin Kovář: Lidé a dějiny K roli osobnosti v historii v multidisciplinární perspektivě (Academia 2017)

Výborné a mimoriadne úspešné dve predošlé publikácie Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur (Academia 2011) Civilizace a dějiny: Historie světa pohledem dvaceti českých vědců (Academia 2013) dopĺňa tretia kolektívna monografia Lidé a dějiny. Všetky tri knihy pristupujú k problematike multidisciplinárne a ponúkajú naozaj rozmanité pohľady, pokrývajú niekoľko uplynulých tisícročí vývoja a vychádzajú zo spolupráce prírodných, spoločenských aj technických vied. Témou poslednej monografie je úloha výrazných osobností v dejinách a ich zásadný vplyv na vývoj celého ľudstava.

Noah Yuval Harari: Homo Deus. Stručné dějiny zítřka (Leda 2017)

Evolúciou sa zaoberá aj izraelský historik Yuval Noah Harari, ktorý sa špecializuje na svetové, stredoveké a vojenské dejiny. Po bestsellere Sapiens – Úchvatný i úděsný příběh lidstva obracia svoj zrak k budúcnosti. Analyzuje, aké dôsledky môžu nastať, keď sa tradičné kolektívne mýty ľudstva stretnú s novými „božskými“ technológiami, ako sú napr. umelá inteligencia alebo genetické inžinierstvo. Harari predstavuje víziu nepríliš vzialeného sveta, v ktorom zrejme budeme čeliť úplne novým výzvam. Homo deus skúma projekty, sny aj nočné mory, ktoré budú mať vplyv na život v 21.storočí – od všadeprítomnej smrti, deštruktívnej sily zbraní až po umelo vytvorený život.

Zygmunt Bauman: Retrotópia (Artforum 2017)

Popredný britský sociológ poľského pôvodu Zygmunt Bauman sa vo svojej poslednej knihe detailne venuje tendenciám, ktoré sú všetky prejavom nostalgických túžob po idealizovanej či imaginárnej minulosti. Budúcnosť sa v nich už nevníma ako krajina nádejí na lepší život, ale, aj vďaka „tekutosti“ prítomnej doby, ako plná hrozieb a nebezpečenstiev. Bauman sa zamýšľa nad nostalgiou za minulosťou aká nebola, ktorá sa v ostatných rokoch šíri západným svetom ako epidémia.. S obavami sledujeme, ako sa moc presúva z rúk politických elít štátu do globálneho, nikým nekontrolovaného priestoru. Dôvera v pokrok sa rozplýva a obavy z budúcnosti rastú. Ľudia sa upínajú k starým dobrým časom, ktoré vytvorila „kolektívna pamäť“ ako obranu pred obavami z budúcnosti. Baumanov návrh, ako zosúladiť globalizáciu financií, priemyslu, obchodu, komunikácie, poznatkov a podmienok prežitia s lokálnymi politikami je, globalizovať vedomie spolupatričnosti a zbaviť sa potreby nepriateľa. (Egon Gál)

Richard Dawkins: Největší show pod Sluncem. Důkazy evoluce (Argo 2017)

Ďalšia kniha z výbornej edície českého Arga, ktorá približuje a popularizuje svet vedy a najnovšie poznatky. Kniha britského biológa hovorí o evolúcii ako o živom procese, ktorý môžeme sledovať aj teraz, odohráva sa priamo pred našimi očami a nie je len teóriou ale fascinujúcou každodennou skutočnosťou. Môžeme ju zaznamenať na sloních kloch aj vo vrtení psieho chvosta. Ukazuje evolúciu z mnohých pohľadov, od paleontologického záznamu cez molekulárnu genetiku a vývoj embrya až po domestikáciu zvierat či to, ako sa história života premietla do geografického rozšírenia súčasných druhov.

Erik Tabery: Opuštěná společnost. Česká cesta od Masaryka po Babiše (Paseka 2017)

Kniha českého novinára, šéfredaktora Respektu Erika Taberyho opisuje dobrodružnú cestu našich najbližsích susedov od začiatku republiky po súčasnú miestami až tragikomickú politickú situáciu.

Hovorí o dobe, v ktorej jeden falošný príspevok na Twitteri alebo Facebooku má väčší vplyv ako systematická práca investigatívnych novinárov. Populisti, ktorí zbierajú body kritikou "systému" hoci sami sa dlhodobo tešia z elitného postavenia, naberajú na sile. Výsady demokracie, ako je sloboda prejavu alebo nezávislosť médií, sú menej ako 30 rokov od po novembra 1989 spochybňované. Kniha je akoby dialógom s minulosťou o budúcnosti, rámcovaným reflexiami K. H. Borovského, H. G. Schauera, T. G. Masaryka, Ferdinanda Peroutku, Václava Černého, Jana Patočku, Erazima Koháka a Václava Havla. S odkazom na veľké kritické osobnosti demokratickej tradície Tabery jasne ukazuje, že rizikám prítomnosti sa najlepšie čelí nie v panike, ale s chladnou hlavou a odhodlaním.

Štefan Hríb , Marek Orko Vácha, Karel Satoria, Tomáš Halík: Kde sa stratil Boh? Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov (W Press 2017)

Na zdanlivo naivné a odzbrojujúce otázky Štefana Hríba o tom, kde sa stratil Boh a kde ho zasa hľadať odpovedali traja kňazi - Tomáš Halík, Karel Satoria a Marek Orko Vácha. Tí nie sú vlastníkmi pravdy, ale jej poctivými hľadačmi. Neboja sa klásť si otázky, ktoré znepokojujú aj ich samých. Neboja sa pýtať sa na skrytého Boha, lebo vedia, že už sama tá otázka je pre nich modlitbou. Tomáš Halík, teológ, filozof, religionista, politický aktivista a držiteľ Templetonovej ceny hovorí o tom, že treba mať odvahu hľadať pravdu aj v islame a iných náboženstvách a o hlbokej spiritualite, ktorá si vyžaduje zbaviť sa strachu z cudzieho. Evolučný biológ a kňaz Marek Orko Vácha o tom, ako hľadať Boha v kráse prírody a jej zákonov, o Božom mlčaní a komunikácii s ním a cisterciácky kňaz Karel Satoria o tom, ako si uvedomil, že je schopný len zbožných fráz, a tak odišiel hľadať Boha do ticha trapistického kláštora, a tiež o svojom mystickom zážitku.

Anselm Grün , Tomáš Halík: Svět bez Boha. Ateismus jako druh náboženské zkušenosti (NLN 2017)

Benediktínsky mních Anselm Grün a český filozof náboženstva Tomáš Halík napísali spoločnú knihu. Patria k najčítanejším autorom súčasnej spirituálnej literatúry v Európe. V knihe sa z rôznych uhlov, daných rozdielnym typom životného príbehu a prostredia, v ktorom vyrastali, zamýšľajú nad možným prínosom ateizmu pre prehĺbenie kresťanskej viery. Rozlišujú rôzne druhy náboženskosti a rôzne druhy neviery. Zameriavajú sa predovšetkým na "ateizmus bolesti", ktorému konfrontácia s tragikou a zložitosťou dnešného sveta nedovoľuje nekriticky prijať tradičné poňatie Boha ako všemocného režiséra sveta, ale aj na "apateismus", dnes rozšírenú ľahostajnosť nielen voči náboženstvu, ale i voči otázkam, ktoré formuluje viera.

Edícia Co je nového z vydavateľstva Nová Beseda:

Zbyněk Vybíral : Co je nového v psychologii

Vieme toho o sebe vďaka všadeprítomnej psychológii viac? Počuli ste už, že hmotné statky so šťastím nesúvisejú? Alebo že deti, ktoré majú v štyroch rokoch sebadisciplínu, budú v živote úspešnejšie? Takto jednoducho sa dá podľa populárnej psychológie rozumieť svetu. Ako však vyzerajú zložitejšie príbehy? Útla a čítavá kniha premýšľa nad tým, ako sa v nových poznatkoch psychológie orientovať bez zavádzajúcich zjednodušení.

Roman Barták: Co je nového v umělé inteligenci

Najnovší príspevok vydavateľstva Nová beseda k všeobecnej vzdelanosti vás zavedie medzi robotov, drony a rôzny software, ktoré sa z laboratórií presúvajú do bežného života a pokúsi sa odpovedať na otázky, ktoré s tým súvisia: zoberie nám umelá inteligencia prácu? Alebo sa naopak máme tešiť, že budeme mať viac času na iné aktivity? Máme sa obávať vzniku super-inteligencie, ktorá bude znamenať koniec ľudstva?

Stanislav Háša: Co je nového v managementu

Kedy sa budete tešiť na pondelok? Futuristické vízie predpokladajú, že rozvoj technológií každému z nás umožní v práci tráviť menej času. Kniha rozoberá aktuálne hľadanie nových ciest ako nastaviť organizácie a viesť spolupracovníkov. Budú vôbec ešte manažment či manažéri potrební? Ako by sme pracovali bez nich?

Tereza Hadravová: Co je nového v estetice

Aký zmysel má umenie? Prečo by spoločnosť mala podporovať tvorbu a recepciu umeleckých diel? Tieto dávnej otázky filozofov dnes častejšie zaznievajú z vedeckých pozícií. Psychológovia, biológovia či neurovedci sa pokúšajú odhaliť, v čom spočíva mocná pôsobivosť umeleckých diel.

Anton Markoš: Co je nového v biologii

Do akej miery dokážu živé organismy ovplyvňovaž samy seba a svoje okolie? Anton Markoš približuje, ako sa na túto otázku aj vďaka novým výskumným možnostiam pozerajú súčasní biológovia. Pokusy s poľudšteným droždím, nekonečné databázy informácií o génoch aj nový kód spoločný rastlinám a živočíchom. Gény však nie sú to jediné, čo pôsobí na fungovanie organizmov.

Neill Tyson deGrasse: Astrofyzika pre zaneprázdnených

Pre všetkých, ktorí nemajú čas čítať hrubé knihy, ale túžia po spojení s vesmírom. V posledných rokoch sa ani jeden týždeň nezaobíde bez tučných titulkov oznamujúcich nový kozmický objav. Možno si médiá túto tému obľúbili, no skutočným dôvodom bude skôr rastúci záujem širokej verejnosti o astrofyziku. Každý z nás sa aspoň raz pozrel na nočnú oblohu a kládol si otázku: Čo to všetko znamená? Ako to spolu súvisí? A aký zmysel má moje bytie na tomto svete? Ak ste priveľmi zaneprázdnení a nemáte čas prenikať do tajov vesmíru na rôznych prednáškach alebo čítať hrubé učebnice, či sledovať dokumenty, a napriek tomu túžite po stručnom a zároveň zmysluplnom uvedení do tejto oblasti, táto útla knihe je práve pre vás. Nadobudnete vďaka nej prehľad o všetkých významných poznatkoch a objavoch, ktoré sformovali moderné chápanie vesmíru. Ak autor dosiahol, čo si predsavzal, po jej prečítaní budete obohatení o vedomosti z astrofyziky.

Václav Cílek: Co se děje se světem? Kniha malých dobrodiní v čase velké proměny Země (Dokořán 2017)

Geológ a oceňovaný esejista Václav Cílek je známy tým, že sa k aktuálnym problémom sveta dokáže vyjadriť nadčasovo, z rôznych uhlov pohľadu, s nadhľadom, vtipom aj s konštruktívnou skepsou. Dobre sa počúva a dobre sa číta a jeho esejistické texty vedú ku kritickému premýšľaniu nad vlastným životom. Jeho ostatná kniha zdanlivo popisuje veľkú premenu nášho sveta vplyvom klimatických zmien a migračných vĺn, ale v skutočnosti sa sústreďuje predovšetkým na to, ako si v živote udržať radosť a ako (pre)žiť túto turbulentnú dobu šťastne.

Zobraziť diskusiu (0)