Jánošík

Za Rakúsko-Uhorska sa na našom území nenakrútil okrem krátkej anekdoty bratov Schreiberovcov z rokov 1908 – 1910 ani jeden hraný film. Kiná premietali len inonárodnú produkciu, ich zvyšujúci sa počet svedčil o raste záujmu publika. Vznik Československa a uznanie slovenčiny ako úradného jazyka rovnocenného češtine uľahčili podmienky vzniku pôvodných domácich filmov a ich prípadnú distribúciu do kín. Iniciatíva k nakrúteniu prvého hraného celovečerného slovenského nemého filmu sa zrodila u našich emigrantov v USA.

Andrej Šustek, majiteľ továrne na premietacie prístroje v Chicagu, prišiel s myšlienkou nakrúcania historických filmov na Slovensku a po vojne založil filmovú spoločnosť Selig Company.¹³⁹ V novembri 1920 sa Šustekova spoločnosť včlenila do novozaloženej filmovej spoločnosti Tatra Film Corporation, ktorej zakladateľmi sú tiež americkí Slováci. Nová spoločnosť postupne získala od drobných akcionárov na výrobu filmov 30 000 dolárov.¹⁴⁰ Cieľom Tatra Film Corporation bolo nakrúcať drámy, veselohry, cestopisy a „historické deje“. V máji 1921 pricestovali do Československa nakrúcať Jánošíka zástupcovia spoločnosti – Daniel a Jaroslav Siakeľovci. Prvý mal byť režisérom, druhý kameramanom. Ján Závodný mal na starosti produkciu a František Horlivý, český divadelný režisér amatérskeho súboru z Chicaga, zabezpečoval herecké obsadenie filmu, kostýmy a dopĺňal štáb v Československu.¹⁴¹

Film sa nakrúcal čiastočne podľa scenára novinára Jozefa Žáka-Marušiaka, ktorý vychádzal z románu amerického Slováka Gustáva Maršalla Petrovského Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a hrozná smrť. Siakeľovci priviezli do Československa len tretinu scenára, tesne pred začiatkom nakrúcania Žák-Marušiak poslal druhú časť, ale poslednú už štáb nedostal.¹⁴² Peter Mihálik porovnal predlohu s definitívnym tvarom Jánošíka a zistil, že film obsahuje len veľmi málo motívov románu a že autori sa pri nakrúcaní vedome či nevedome inšpirovali populárnou predlohou Jiřího Mahena Jánošík, ktorá vyšla už roku 1909. V Siakeľovom fi lme rezonujú niektoré Mahenove motívy – smrť matky a otca, vstup Jánošíka do zbojníckej družiny, odmietnutie milosti na šibenici.¹⁴³

Jaroslav Siakeľ režíroval film Jánošík (1921) podľa predlohy Gustáva Maršalla Petrovského v duchu starej ľudovej jánošíkovskej legendy. V hlavných úlohách sa predstavil Theodor Pištěk a Mária Fábryová. Film sa podarilo objaviť až koncom 60. rokov, jeho rekonštruovanú verziu pripravil Ivan Rumanovský, obnovená premiéra filmu s ruchmi a hudbou sa uskutočnila v roku 1975.

Film sa nakrúcal v reálnych exteriéroch v Blatnici pri Martine a v kaštieli v Štiavničke. V záhrade u Haľamovcov v Blatnici postavili jednoduchšie stavby slovenských ľudových interiérov „podľa návrhu akademického maliara Ondreja Kováčika tak, aby do nich mohli svietiť slnkom“.¹⁴⁴ Na jeseň 1921 postavili a dokrútili niekoľko interiérov v ateliéroch spoločnosti A-B v Prahe na Vinohradoch.

Spracovanie jánošíkovskej legendy sa odvíjalo v duchu populárnych amerických romantických a dobrodružných príbehov, v ktorých hrdina „bez bázne a hany“ zvíťazí nad zlom. Do hlavnej úlohy obsadili divácky obľúbeného Teodora Pištěka. Roku 1921 hral v desiatich filmoch a zastupoval dobovú predstavu takzvaného hrdinského typu. Jeho herectvo, podobne ako u ostatných predstaviteľov filmu, sa sústreďuje len do gest a akcie, s mimikou nepracuje. Takýto prístup, spolu s prehrávaním jednotlivých akcií, zodpovedal štýlu českých filmov zo začiatku dvadsiatych rokov. V celku diela prirodzenejšie vyzneli neherci než profesionáli. Siakeľovci ponúkli postavu Anky martinskej ochotníčke Márii Fábryovej, ktorá sa tak stala druhou slovenskou filmovou herečkou.

Základnou líniou filmu je príbeh Jánošíka ako hrdinu boja proti feudálnemu a národnému bezpráviu. Jánošík sa mstí za smrť otca, a zároveň ochraňuje poddaných pred feudálnou svojvôľou. Páni sú maďarskej národnosti, poddaní Slováci. Hoci bol film situovaný do minulosti, jeho autori komentovali aj nedávnu históriu, reagovali na skúsenosti, ktorými sami museli prechádzať na sklonku rakúsko-uhorskej monarchie. Pochopiteľné protimaďarské zameranie snímky zodpovedalo očakávaniam, aké nová republika vyvolala u našich vysťahovalcov aj u nás doma.

Film Jánošík najprv premietli pre štáb a spolupracovníkov vo Vrútkach (v novembri 1921). Spoločnosť Biografi a pripravila pražskú premiéru na 25. novembra 1921 zároveň do troch kín: Minuta, Passage, Central. Americká premiéra v Chicagu sa uskutočnila 1. decembra 1921 v kine Atlantic Theatre.

V Jánošíkovi sa kombinuje epický postup s dramatickými epizódami. Film rámcuje bačovo rozprávanie mestským turistom o Jánošíkovej legende. V samotnom Jánošíkovom príbehu autori využili retrospektívy z jeho mladosti – Anka sa rozpamätáva na Jánošíkov odchod do seminára, Jánošík na Anku –, ide o spomínanie v spomínaní. Použitie paralelných dejov spolu s dramatickým využitím detailov tváre alebo predmetov a odstupom kamery od situácií odkazuje na americkú skúsenosť bratov Siakeľovcov. O vplyve westernu zas svedčia niektoré humorné epizódy – Jánošík prestreli drôt, na ktorom visí pandúr Pišta. Film „vo svojom celku pôsobil omnoho dramatickejšie než príliš opisne chápané české filmy opierajúce sa o hodnotné literárne látky ako Ukrižovaná, Černí myslivci“.¹⁴⁵

Film sa nakrúcal dvoma kamerami. Oldřich Beneš používal kameru značky Pathé, Daniel Siakeľ kameru značky Šustek. Benešov negatív zostal v Československu a distribuovala ho spoločnosť Biografi a, Siakeľov odviezli do USA. „Pri porovnaní zhodných záberov v oboch verziách sa dá zistiť, že sa líšia nielen uhlami, ale aj spôsobom aranžovania záberov, čo znamená, že pre každú kameru sa príslušný záber nanovo aranžoval.“¹⁴⁶ Vznikli dve verzie, ktorých rozdielnosť ešte zvýraznil odlišný zostrih filmu pre americkú premiéru.¹⁴⁷ Americká verzia Daniela Siakeľa dosiahla profesionálnu fotografickú úroveň svojej doby.

Premiéra filmu sa uskutočnila najprv v Žiline 21. novembra 1921 v kine Gran Bio Universum,¹⁴⁸ o štyri dni neskôr 25. novembra v Prahe zároveň v troch kinách – Minuta, Passage, Central.¹⁴⁹ Americká premiéra bola 1. decembra 1921 v Atlantic Teatre v Chicagu.¹⁵⁰ Príjmy z distribúcie nepokryli náklady na výrobu filmu a Tatra Film Company už nenakrútila nijaký z ďalších plánovaných titulov – Sedliacka nevesta či Márnotratný syn podľa Hollého.¹⁵¹ V roku 1975 Ivan Rumanovský zrekonštruoval a hudbou Jozefa Malovca ozvučili Jánošíka, jediný zachovaný slovenský hraný celovečerný film z nemého obdobia.

Daniel Siakeľ sa okrem Jánošíka „nezmazateľne zapísal vedľa iného tvorcu svetového mena Wladyslawa Stareviča, do raného obdobia svetovej animácie“, zostrojil kostry a celé makety brontosaurov a nakrútil trikové zábery k filmu Stratený svet (The Lost World, 1925) – „sci-fi , v ktorej sa cestovatelia stretnú v neznámej krajine s pravekými veľjaštermi“.¹⁵²

Z početnej emigrantskej komunity uspel vo svetovej (americkej) kinematografii aj Peter Lorre (1904 – 1964; vlastným menom Ladislav Lowenstein), rodák z Ružomberka, ktorý v roku 1921 odišiel do Viedne, „potom Zürichu a Berlína. Debutoval v roku 1928 v úlohe psychopatického vraha detí v prvom zvukovom filme Fritza Langa Vrah medzi nami (M, 1931). O dva roky neskôr odišiel do Hollywoodu, kde hral vo vyše šesťdesiatich filmoch. Niektoré aj sám režíroval a bol autorom scenára. Stal sa známy najmä postavou japonského detektíva Mr. Mota.“¹⁵³

Václav Macek, Jelena Paštéková

Dejiny slovenskej kinematografie 1896-1969

Slovenský filmový ústav 2017

Zobraziť diskusiu (0)