Deti polnoci
Román Deti polnoci od Salmana Rushdieho má už vyše 40 rokov. Autor získal za toto Opus magnum Bookerovu cenu, kniha sa teší stále veľkej popularite a neustále vychádzajú dotlače alebo nové vydania. Posledné v slovenčine je z roku 2023, keď ju opäť vydalo vydavateľstvo Slovart v špičkovom preklade Otta Havrilu.
Na začiatok treba povedať: kniha vyhrala cenu úplne zaslúžene, ale nie je to jednoduché čítanie. Azda najväčší problém sa vynára v samotnom čitateľovi. Ak je z anglosaského sveta, respektíve je jeho ambientom Západ a jeho kultúrne povedomie, dedičstvo Ríma, gréckej filozofie a celé kresťanské dedičstvo, pri čítaní mu tieto inak skvelé predpoklady budú klásť pomyselné nemalé polená a pnutie bude značné. Ale ak čitateľ zahodí svoje racio nastavenia a schémy, grécky lineárny čas, antickú logiku a kresťanský étos, potom ho Deti polnoci doslova pohltia a otvoria mu úplne iný svet. Svet a dejiny Indie, Pakistanu a Bangladéša, ktoré nemožno pochopiť našou logikou. Svet Salíma a jeho rodu, na jeho živote premietnutý zrod modernej Indie, jej boje a prehry, neúspechy a neuchopiteľnosť indickej reality.
Salím sa ako jedno z ďalších niekoľko stoviek detí narodil presne o polnoci 15. augusta 1947, teda vo chvíli zrodu nezávislej Indie. Toto doslova predurčilo jeho osobný príbeh a príbeh jeho rodu sa definitívne spojil s dejinami Indie. Salím ako rozprávač je nedôveryhodný, pamäť, historická pravda a realita sú značne nespoľahlivé, okorenené značnou dávkou Rushdieho magického realizmu Indie, ktorý nemožno obsiahnuť a prijať západnými atribútmi pravdy a reality. A to je len dobre. India je mnohovrstvová, Rushdie ju zobrazuje cez tisíce pachov, vôní, chutí a korenín, cez alogickosť a až nezmyselnosť dejinných príbehov (z pohľadu našej logiky a stavby príbehu), a ukazuje čitateľovi cestu, ktorou sa má vydať, aby ho kniha „neumorila“. Rushdie mieša úplnú fikciu s historickým románom a faktografickými dejinami, mieša magický realizmus s realitou ako takou, minulosť s prítomnosťou, a často láme lineárnosť času, všetko odhaľuje, aby následne hovoril v hádankách. Ale slovo „mieša“ nie je vhodné, je to naše slovo, v Indii takto môže stáť realita a drží spolu, to len naše schémy ju nevedia pojať. Rushdie je tvrdý kritik anglického kolonializmu a zároveň i kritik vlastnej krajiny, toto všetko ale láskavo zaobalí do magického realizmu Salíma, ktorý tvorí dejiny Indie – alebo India tvorí jeho osud. Ani toto nie je úplne jednoznačné.
Salman Rushdie má úžasný rozprávačský talent, jeho dlhé súvetia hraničia s dokonalosťou jazyka. Na 600 stranách rozoberá historické násilie, osobné i dejinné traumy štátu, chaos a neuchopiteľnosť indického sveta a kultúry, tradíciu, ženu a sexualitu a zároveň sa celý čas pohráva s čitateľom. Preniknúť do príbehu Polnočných detí hlavou nie je možné. Len narazíme a zostaneme pred bránami bohatej indickej kultúry a dejín. Ale vône, pachy, chute, telesnosť, až živočíšnosť sú cestičky, ako prekĺznuť do tajomného sveta Rushdieho indického magického realizmu. A tam vás čaká úplne iný svet. Tisíc vôní a chutí Indie. A aj jej tisíc realít. Rushdieho dielo Deti polnoci je priam ideálna voľba, ako zažiť Indiu v slovenskom kresle. Pretože jeho magické slová majú túto moc.
Salman Rushdie: Deti polnoci
Preklad: Otto Havrila
Slovart, 2023