Aktivista, ktorý spoznal cenu slobody

Douglass sa narodil v roku 1818. Jeho matka bola otrokyňou a otcom mal byť jej pán. V čase otrokárstva na americkom Juhu to nebolo nič zvláštne – otrokyne boli „používané“ viacnásobným spôsobom, jedným odpornejším od druhého.

Mladý otrok prežil rozličných pánov. Ako dvadsaťročnému sa mu pomocou triku s použitím dokladov čierneho námorníka podarilo ujsť na slobodu. Zmenil si meno a v New Yorku ho s jeho milovanou zosobášil iný otrok na úteku – presbyteriánsky kňaz James W. C. Pennington.

Z bývalého otroka sa stal angažovaný aktivista. Prihováral sa na protiotrokárskych zhromaždeniach, kde odvážne predstavil svoj vlastný osud. Prvé vydanie Rozprávania o živote vyšlo pod záštitou organizácie Anti-Slavery v Bostone a pôvodný päťtisícový náklad sa vypredal v priebehu niekoľkých týždňov. Po Lincolnovom Vyhlásení o oslobodení otrokov sa Douglass stal náborovým pracovníkom pre prvý černošský oddiel.

V závere života Douglass zažil rozmanité podoby nepochopenia a útokov. V jeho dome vypukol požiar a manželstvo s beloškou Helen Pittsovou vyvolalo negatívne reakcie rodiny i verejnosti. Jeho testamentom je Poučenie z našej doby, prejav prednesený tesne pred jeho smrťou v episkopálnom kostole vo Washingtone.

Sloboda nie je nikdy hotová vec

Douglass prežil odvážny život. Sám viacnásobne zistil, že sloboda je riziko a zodpovednosť, výzva, bremeno aj základný predpoklad životného šťastia.

Jeho spolubojovník William Lloyd Garrison v predslove k prvému vydaniu Rozprávania sugestívnym spôsobom vyjadril princípy, ktoré sú univerzálne.

„Čitateľ. Stojíš na strane obchodníkov alebo súcítiš s ich ubitými obeťami? Ak s prvými, si nepriateľ Boha i človeka. Ak s druhými, čo si pripravený v ich mene vykonať a riskovať? Maj vieru, maj odvahu, nevzdávaj sa pri snahe pretrhnúť každé oko reťaze, aby sa utláčaní dostali na slobodu!“

Rozprávanie o živote v otroctve je realistické i kruté. Majitelia otrokov boli často pragmatici. Vedeli, že potrebujú otrokov silných, a tak nešetrili na ich strave. Nechceli riskovať ich nespokojnosť. Napriek tomu však nezriedka stratili nervy a boli schopní otroka zabiť. Nebol to ten najlepší nápad, šlo predsa o znehodnotenie majetku…

Páni boli predvídateľní surovci alebo vyznávači rafinovanej krutosti, pyšní, ambiciózni, vytrvalí a neoblomní. Douglass natrafil aj na paniu, ktorá sa na začiatku ukázala ako nežná žena s dobrým srdcom. „Jej srdce malo zostať vľúdne iba na krátky čas. Dostala do rúk smrteľný jed nezodpovednej moci a ten čoskoro prejavil pekelné účinky.“

Najzákernejšou formou pokrytectva bola zbožnosť južanských otrokárov a ich falošné vlastenectvo. Počas Douglassovej angažovanosti proti otrokárstvu náboženský týždenník Olive Branch dokonca napísal, že ako zradca by mal byť obesený.

Tu je Douglassovo Rozprávanie stále dôležité. Sloboda nie je nikdy hotová vec. Deje sa navzdory novým a novým rizikám. Priatelia slobody nesmú zaspať v letargii. Naopak – sú nútení zostať ostražití, pretože keď sa o slobode najviac a krásne reční, vtedy je najslabšia a je potrebné znovu zabojovať.

Rozprávanie o živote Fredericka Douglassa

Prekladač: Michal Chudý

Brak, 2025

Zobraziť diskusiu (0)