Ako vyžobrať na školu

Eniola má šestnásť a jeho životné perspektívy sa rozpadajú pod ťarchou okolností. Otec prišiel o učiteľské miesto a po niekoľkých pokusoch o získanie inej práce pasívne leží v biednom byte a pozerá do neznáma.

„Hlasy jeho dětí zněly jako slabá ozvěna, která ho nedokázala přimět, aby zvedl hlavu nebo aby Eniolovi řekl ahoj, než syn vyšel ze dveří.“

Bez otcovho príjmu sa rodina prepadá do chudoby. Dlžia na nájomnom, často nemajú čo do úst a Eniolu s jeho sestrou v lepšej súkromnej škole pravidelne bičujú kvôli nezaplatenému školnému. Keď matka s Eniolom skončí žobrajúc na ulici, rodičia sa musia rozhodnúť. Nemôžu platiť školu obom, a tak dostane prednosť mladšia a talentovanejšia sestra.

Wuraola žije úplne iný príbeh. Mladá lekárka z váženej rodiny rozbieha kariéru. Poteší rodičov, keď oznámi svoj vzťah so synom profesora Cocera, zvažujúceho vstup do volebnej kampane na post guvernéra, za vážny. Vyhne sa osudu starých dievok, ktorými ostatní opovrhujú. Okrem toho sa spoja dva významné rody a rodičovské ambície budú v plnom rozsahu vyplnené.

Krutý rozpad snov

Dve postavy z iných sociálnych svetov žijú svoje príbehy zdanlivo ďaleko od seba. Spájajú ich len nenápadné prieniky spojené s krajčírskym salónom Wuraolinej tety.

Rozprávanie je v úvode predovšetkým poučné a osviežujúce popri iných európskych či amerických príbehoch. Uvádza do kontextu nigérijskej spoločnosti, v ktorej prežívajú tradičné formy rodinných hierarchií, ritualizované vzťahy aj nábožensky zafarbené zvyklosti. Súbežne s nimi však pod povrchom bublajú dynamické zmeny mentálneho i politického charakteru.

Stopy násilia sú spočiatku nevýrazné. Eniola dostane možnosť zarobiť peniaze na školu ako tínedžerský ochrankár miestneho oligarchu, ktorý sa tiež snaží o guvernérsky úrad a potrebuje zastrašiť súpera. Wuraola dostane od svojho budúceho manžela najprv len facku, potom ju kvôli nezvládnutej žiarlivosti škrtí a nakoniec vláči za vlasy a kope.

Eniola prihliada na rozdávanie predvolebnej potravinovej pomoci chudobným. Keď ho prizvú k ďalšej, už násilnejšej akcii so zbraňou v ruke, jeho cesty sa pretnú s Wuraolinými. Pozrú sa jeden druhému do očí vo chvíli, keď prichádzajú o najbližších a ich sny sa definitívne rozpadajú na prach.

Román prozaičky z nigérijského Lagosu je jedinečný. Dokumentuje univerzálnosť ľudských trápení a súčasne odkrýva konkrétne pasce, ktoré sú ukryté v hlbokých štruktúrach formálne tradičných spoločností. Bezmocnosť voči násiliu – domácemu i verejnému – spôsobuje krach životných perspektív. Chvíľa, keď snívajúci ľudia narazia do steny systémových krutostí, je výnimočne smutná.

Ayobami Adebayo: Všechny dobré věci

Preklad: Martina Neradová

Vyšehrad, 2025

Zobraziť diskusiu (0)