Pavol Jendruš
6.10.2025

Didier Eribon: Život, staroba a smrť ženy z ľudu

Toto bolo výborné. Naposledy som mal podobné dojmy po dočítaní Roku magického myslenia od Joan Didion. Eribonova kniha však nie je len osobnou spomienkou po strate blízkeho, ale predovšetkým znepokojivou sociologickou sondou na úrovni memoárov, v ktorých autor zachytáva kľúčové a posledné roky života svojej matky.

Staroba ako zneviditeľnenie

V tejto rozsiahlej eseji popisuje bez príkras matkin zdravotný stav, progres starnutia, inštitucionalizáciu v opatrovateľskom domove a napokon aj jej pohreb. Ponára sa do úvah o existencii, spolužití a sociálnych mechanizmoch v spoločnosti. Rozvíja myšlienky o starobe – kritickom momente každého jednotlivca –, ktorá podlieha nedostatočným podmienkam a prítomnej nemorálnosti zo strany spoločnosti. Spomína aj názorové polemiky s matkou, ktorá predstavovala paradox dneška, keď sa zo starého človeka z robotníckej ľavicovej triedy postupne stal politický subjekt a volič krajnej pravice.

Eribon často odkazuje na iné knihy s témou starnutia z diel Foucaulta, Hrabala, Simone de Beauvoir, Ernaux, Bourdieua a ďalších. Ich myšlienky mu slúžia ako východiská reflexií o legitimite jazyka, menšinách, kolektívnej identite, sociálnej dominancii, triednych rozdieloch a filozofii každodennosti.

Eribonovo zrkadlo

Didier Eribon, spisovateľ, filozof a sociológ, vnáša do tejto marginalizovanej témy ľudskosť a nabáda k zamysleniu. Vecnosť a autentickosť jeho slov silno kontrastovali so zrkadlom reality, čo na mňa veľmi zapôsobilo. Určite si chcem zaobstarať aj jeho predchádzajúcu knihu – Návrat do Remeša. Na záver už len doplním autorom použitý citát z diela Staroba od Simone de Beauvoir.