Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Tento vojnový román neskončil

Formálne literárna fikcia má k skutočnosti nebezpečne blízko. Kým vojnové romány zvyknú byť poctou starým hrdinom, postavy v tomto príbehu z ukrajinského frontu žijú (a zomierajú) teraz a nablízku.

Smrť je stále rovnaká

Na ťažkých vodách Dnepra sa vznášajú kryhy a nad frontovou líniou drony. Moderné technológie vojnu na východe Ukrajiny zmenili. Je smart – nechýba termovízia a satelitný mobilný telefón. Pocity chladu, zúfalstva či krutosti každého druhu sú však rovnaké ako v starých vojnách. Aj smrť je rovnaká – definitívna a nekompromisná, zákerná a uvrhujúca človeka do sveta večnej tmy a osamelosti.

Rozprávačom je Kôň (každý musí mať zákopovú prezývku). Vzbudzuje obdiv, pretože je vlastne Poliak. Zanechal vo Varšave pekný byt a inteligentnú prácu. Teraz sa tlačí so spolubojovníkom Potkanom v tom najzúfalejšom kryte v blízkosti nultej línie.

Chráni ho iba úbohé maskovanie a nepomôže mu ani dobrá povesť šikovného pilota dronov. Moderná ukrajinská armáda „šmrncnutá“ Západom a plná fešných chlapcov bojujúcich proti Mordoru je v tej chvíli iba mýtom.

Jeho spoločnosťou sú spomienky na detstvo u deda v škaredej postnemeckej dedine pri Legnici. Otec odmietal oživovať ukrajinské korene. „Žiadni miešanci nie sme. Sme normálni Poliaci. Normálni ľudia.“

Bokom nezostane nikto

Kôň vie aj o inom pocite z detstva. „Si na svete sám, objavil si sa v ňom náhle a nie z vlastnej vôle, nik tu s tebou nie je a nikdy nebude.“

V zákope na zlom brehu Dnepra sa jeho identita vypĺňa nečakaným spôsobom. Ako historik dokáže formulovať múdrosti o ukrajinských dejinách konfrontovaných so sovietskym imperiálnym myslením. To mu však veľmi nepomáha, keď musí strieľať na ruských vojakov alebo rozhodovať o tom, či si dáky úbohý zranený Burat zaslúži zľutovanie (zajatie) alebo smrť. „Netúžil si ničiť, nechcel si zabíjať, nebažil si po násilí, Kôň, chcel si stavať a nie ničiť, chcel si chrániť život pred smrťou.“

Realizmus tejto prózy kompromisy nepozná. Ukrajinci v zákopoch nemajú skvelú minulosť. Spomínajú na sovietske časy, iní zase boli fašizujúci nacionalisti. Cudzinci bojujúci na ukrajinskej strane nemajú žiadnu minulosť – strážia si tajomstvá a skrývajú sa za prezývky.

Armádne postupy sú ako v každej inej armáde absurdné. Hrdinstvo je zahádzané blatom i krvou a hrdinovia majú alkoholicky rapavé tváre. Vojna je hrubá, nie je estetickou záležitosťou. Veľkolepé bývajú hádam len víťazné prehliadky a retušované fotky určené verejnosti. Rozčarovania tohto druhu nič podstatné neznamenajú v hodnotení toho, kto je obranca a kto agresor.

Román Szczepana Twardocha – autentický, presný a nepatetický – nepodporuje ilúzie, ale dokumentuje zlo ozbrojenej nenávisti. Null je próza aktuálna a angažovaná, nikto pri nej nemôže zostať bokom.


Szczepan Twardoch: Null

Preklad Alexander: Horák

Absynt, 2025

Zobraziť diskusiu (0)

Null

Null

Twardoch Szczepan

Nultá línia. To je miesto, kde umiera už aj nádej.

Kúpiť za 15,21 €

Podobný obsah

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Recenzie

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Opravdu nedokážeme zorganizovat jiný svět, než ten nenažraně konzumní, neobnovitelně růstový, klimaticky neudržitelný a vztahově vysušený? Opravdu je globální ekonomika a politika to jediné, co nám zbývá? A co když za sto let budeme nad současnou společenskou impotencí jen soucitně kroutit hlavami?

O našich v Amerike

Recenzie

O našich v Amerike

Pozoruhodný debut. Tomáša Hudáka zvykneme vnímať najmä ako populárneho stand-up komika či britkého komentátora súčasného spoločensko-politického diania u nás i v zahraničí. Po novom iste radi prijmeme zistenie, že je očividne aj talentovaný spisovateľ. Vydarená prvotina s názvom Amerikáni, ktorú do sveta poslalo vydavateľstvo Marenčin PT, by nás o tom mala dostatočne pádne presvedčiť.

Mesto, aké svet potrebuje

Recenzie

Mesto, aké svet potrebuje

Opäť jedna „absyntovka“ prudko rozširujúca obzory. Nebyť nášho výborného vydavateľstva reportážnej literatúry, minimálne táto jedna pozoruhodná téma by ma zrejme celkom obišla. Reč je o knihe s názvom Auroville od poľskej reportérky a spisovateľky Katarzyny Boni. Absynt ju vydal v rámci konštantne silnej edície Prokletí reportéři a do češtiny ju preložil Michael Alexa.