Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Dívka jménem Sus

Sociálne angažovaný psychologický realizmus je už niekoľko rokov opäť na vzostupe. Hlavne na severe Európy je badateľný výrazný príklon k pálčivým témam dotýkajúcich sa niektorých haprujúcich bodov inak v podstate bezproblémovo fungujúcej politiky sociálneho štátu. Jeden z popredných predstaviteľov súčasnej vlny severského (neo)realizmu, ktorý si s veľkou obľubou vyberá naozaj neľahké námety pre svoje diela, je dánsky spisovateľ Jonas T. Bengtsson. Tvorca doposiaľ štyroch kníh (dve sú sfilmované, pričom jednu z nich na strieborné plátno nepreviedol nikto menší, než samotný Thomas Vinterberg), sa v pre nás zrozumiteľnom jazyku prvý raz predstavil pred piatimi rokmi románom Pohádka, ktorým sa minimálne u mňa veľmi výrazne zapísal.

Frajerom z Odeonu preto vďačne kvitujem, že do sveta poslali aj emisiu Bengtssonovho aktuálneho počinu, ktorým je kratučký román Dívka jménem Sus, kde autor i naďalej s bravúrou spracúva svoje favorizované témy.

Sus je takmer dvadsaťročné dievča s veľmi pohnutým osudom. Otec – brutálny násilník a opilec – sedí vo väzení za neúmyselné zabitie jej matky, ktorá bola väčšinu života závislá na drogách. Starší brat – profesionálny vojak – bojuje v nemocnici o život po tom, čo ho na misii v Afganistane zasiahla črepina z granátu. Sus prešla niekoľkými detskými domovmi a vystriedala zopár náhradných rodín, až nakoniec zakotvila v nízkonákladovom sociálnom byte s myšlienkou na pomstu voči otcovi.

Sama sa pritom nedokáže vyhnúť priekupníctvu i závislosti na drogách. Karty sú tak od začiatku rozdané kompletne blbo. Vyhliadky na lepšiu budúcnosť, čo i len trochu pripomínajúcu normálny život, sa prudko blížia k bodu mrazu. Nájsť nejaké prijateľné východisko je, zdá sa, prakticky nemožné.

Bengtsson svoj typicky strohý rukopis v novinke osekal na absolútne minimum, takže jeho súčasný výraz je vskutku extrémny. Rozprávanie plynie v tretej osobe z pohľadu nezúčastneného pozorovateľa. Kratučké kapitoly sú zložené z hyperúsečných viet ohlodaných na holú kosť až tak, že nájsť medzi nimi nejakú s počtom slov nad tridsať, je pomerne vzácne.

Mieri sa priamo k podstate, do strán ani do minulosti sa príliš nehľadí, autora zaujíma čo možno najtesnejší kontakt s prítomnosťou. Vynikajúco sa pracuje s náznakom, ktorému však nechýba brilantne presný psychologický ponor, takže čitateľ si aj z najnevyhnutnejšieho mála indícií ľahko zloží výsledný obrázok neutešenej reality, ktorou sa protagonisti každodenne prebíjajú.

Bengtsson nesúdi, nemoralizuje, neponúka v podstate žiadne riešenia, ale zároveň dokáže akýmsi nepatetickým spôsobom súcítiť s ľudskými individualitami, ktoré do vienka nedostali bohvieakú dávku šťastia.

Vyšla mu z toho útla, ale mimoriadne tvrdá, drvivá, bezvýchodisková, skľučujúca a bolestivo naturalistická výpoveď dôrazne prenikajúca až nepríjemne hlboko pod povrch nablýskanej fasáde sociálneho blahobytu.

Zhustená, skoncentrovaná, natlakovaná, priam dokumentaristická sonda do života (prudko súčasných) dolných desaťtisíc. Myslím si, že filmové spracovanie na seba nenechá dlho čakať ani v tomto prípade.

Jonas T. Bengtsson: Dívka jménem Sus.

Vydal: Odeon 2017 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Jana Ovská

152 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Dívka jménem Sus

Dívka jménem Sus

Jonas T. Bengtsson

Jonas T. Bengtsson přichází s novým románem, ve kterém nám představuje dalšího hrdinu, jenž by se jen stěží vešel do škatulky „obyčejný Dán“.

Kúpiť za 8,42 €

Podobný obsah

Rozhovor s malým veľkým mužom

Recenzie

Rozhovor s malým veľkým mužom

Knižný rozhovor s jezuitom Janom Rybářom dokumentuje, že otvorenosť a realizmus sú možné v každej dejinnej dobe i každom ľudskom veku.

Malé konce sveta sú už tu

Recenzie

Malé konce sveta sú už tu

Bolo by pohodlné a bezpečné, označiť román Paula Lyncha ocenený Bookerovou cenou za dystópiu. Všetko z jeho príbehu sa už niekde odohráva. Otázkou zostáva, či sa to raz stane súčasťou aj našej životnej skúsenosti.

Hrdinovia podnetnej odlišnosti

Recenzie

Hrdinovia podnetnej odlišnosti

„Farár“ zvykne byť pejoratívnym označením pre duchovného, kňaza. V kolekcii rozhovorov Aleša Palána sa toto označenie zmenilo na kompliment adresovaný jeho respondentom. Byť farárom či farárkou znamená žiť so svojím spoločenstvom a angažovať sa vo vľúdnej a podnetnej realizácii svojej misie.