Fragmentárny román plný krutej intimity a odťažitej obyčajnosti.

Ľudské utrpenie v sebe nemá noblesu ani dôstojnosť, nie však preto, že ich ubitý človek nie je schopný, ale preto, že takéto zobrazenie človeka je ne-uveriteľné, nemá oporu v ľudskej psychike. Trpieť sa síce dá aj majestátne a so vztýčenou hlavou, nikdy však vtedy, keď sme sa preň sami nerozhodli, keď sme si ho nezvolili a nemáme ho pod kontrolou. Už len čerešničkou je časté presvedčenie mnohých, že takto vyzerá prirodzenosť.

A pritom je to naopak: dno, nad ktorým človek neustále balansuje, má veľa podôb a foriem, žiadna relevantná pre moderného človeka však nemá romantickú tvár.

Fascinujúca je v tejto súvislosti obyčajnosť, ba až banálnosť jednotlivých epizód, ktoré, ak sa objavia jednotlivo v rôznych životoch, zanechajú akurát tak tupú, neurčitú úzkosť vyplavujúcu sa sem-tam z podvedomia a trpkú príchuť hanby, ktorú možno po rokoch premeniť na instantnú konverzačnú príhodu vhodnú do piatkových krčmových debát.

Zvolený retrospektívny kompozičný postup, teda postupné vstupovanie do fragmentov Vidrovej minulosti počnúc jeho životom na ulici až po jeho narodenie, v ktorom absentovala láska, vytvára priestor na empatiu. Tá spočíva v citlivo vytvorených a precízne dávkovaných obrazoch krutosti intímnej i plnej odcudzenia. Spolu s minimalistickou poetikou tak práve empatia vytvára most k čitateľovi, ktorý to vďaka jednoduchej fabule a zobrazeniu Vidru ako „chlapíka od vedľa“ schytáva naplno v druhom – interpretačnom pláne.

(Napríklad názov textu „Spiatočka“ je v tomto kontexte desivým odkazom na esenciálnu nemožnosť zaradiť v živote spätný chod, vrátiť sa, začať odznova, inak, s inými kartami.)

Vychovaní na rozprávkach a kresťanstve v každej ďalšej kapitole čakáme, že príde vysvetlenie, etický zlom, v ktorom si potvrdíme premisu od akcie, ktorá vyvolá adekvátnu reakciu. Že sa konečne dozvieme, ako vyzeral Vidrov prvotný (v závere dúfame aspoň v ten dedičný) hriech, aká bola príčina jeho prepadu tam, odkiaľ niet dôstojného návratu. Nič také však neprichádza, a my sme nakoniec konfrontovaní s existenciálnou situáciou nebývalej hĺbky a intenzity: žijú medzi nami ľudia, ktorí to vo svojom živote skrátka nedajú a nie je to chyba nikoho. A je to zodpovednosť každého a každej z nás.

István Kerékgyártó: Spiatočka

Artforum, 2019, edícia -klad

preklad: Renáta Deák

ilustrácia na obálke: Miloš Kopták

V apríli sú vo všetkých kníhkupectvách Artforum, ako aj v e-shope www.artforum.sk tituly edície -klad s 20 % zľavou. Vyberte si svoj -klad!

Zobraziť diskusiu (0)