1. Román Domov bol nominovanú na tohtoročnú Lipskú knižnú cenu. Nemecká knižná produkcia je obrovská, porota má nesmierne ťažkú úlohu vybrať to najlepšie. Tento rok ju vyhrala Iris Hanika s románom Echos Kammern, napriek tomu však rezonuje u čitateľov a čitateliek výraznejšie Hermannovej román. Myslíš si, že dôvodom by mohlo byť, že čitatelia nedočkavo čakali na Hermannovej návrat na literárnu scénu? Mám na mysli tých čitateľov, ktorí samých seba generačne nachádzali v románoch Nič len prízraky či Lettipark?

Judith Hermann je na nemeckojazyčnej scéne veľký pojem. Je to značka. Jej prvá kniha mala obrovský úspech, jeden z najväčších za uplynulých tridsať rokov na knižnom trhu. A prerazila aj medzinárodne. Navyše, Goetheho inštitút ju viackrát poslal na svetové turné. Na nový román po rokoch sa napäto čakalo. Oplatilo sa. Jej čitateľky a čitatelia sa vyvíjajú spolu s ňou. Táto kniha znamená jej comeback, hoci ona to tak, pochopiteľne, nevníma.

2. Čo ťa presvedčilo vziať ponuku vydavateľstva Artforum prekladať tento román?

Zažil som Judith počas návštevy Slovenska pred tromi rokmi. Videl som, ako vie ľudí, svojich poslucháčov, nadchnúť. Bol to zážitok. Ja som len radostne a s pokorou prijal, že na preklad oslovili mňa.

3. Judith Hermann má vlastný štýl, ktorý možno vidieť vo všetkých jej románoch. Skôr minimalistický, úspornejší, redukovaný, avšak s typickou „hermannovskou“ atmosférou. V Hermannovej dialógoch navyše vždy rezonuje niečo nevypovedané. Bolo pre teba – ako spisovateľa s vlastným autorským štýlom – ťažké prispôsobiť sa jej štýlu, uchopiť ho a cítiť sa v ňom dobre? Ako si pri preklade postupoval?

Ako prekladateľ bezvýhradne slúžim autorke. Plne sa prispôsobujem jej štýlu. V češtine od J. Hermann vyšlo takmer všetko, zato v slovenčine iba druhá zbierka Nič len prízraky v obskúrnom Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. To mi poskytlo väčšiu slobodu. V češtine sa už jej jazyk stal dôverne známym. V slovenčine zostávala dosiaľ skoro neznáma. Na knihe ma fascinuje úspornosť výrazových prostriedkov. A mimoriadne silné vizuálne obrazy, ktoré používala už vo svojich poviedkach, ale vždy fragmentárne, tu ich prvýkrát pospájala a úspešne rozvinula do epického celku.

4. Hermannovej román sa odohráva na dedine, akoby sa fascinácia mestom u istých spisovateľov a spisovateliek pomaly vytrácala, čo však možno chápať ako prirodzený vývoj. Priestor dediny, pobrežia Severného mora, jemné nuansy odtienkov počasia, príznačná fauna a flóra si určite vyžadovali špecifickú slovnú zásobu, ktorú si musel voliť veľmi citlivo, aby si dosiahol želaný efekt atmosféry, ktorá sa následne vzťahuje a odráža aj pri románových postavách. Aj keď sa román zdá byť jazykovo nenáročný, nemyslím si to, práve naopak. Diskutoval si pri voľbe slov s autorkou?

Áno. Bola ochotná mi poradiť a pomôcť, čo si vážim. Cez email aj WhatsApp som s ňou intenzívne komunikoval, odpovedala na otázky a potvrdzovala alebo odmietala navrhnuté jazykové riešenia. Posielala mi aj fotky priestorov okolo svojho domu, aby som si ich vedel lepšie predstaviť. Hrdinka žije na okraji obce, takmer na samote. Raz dávnejšie som ten prímorský kraj aj navštívil.

5. Prekladateľky a prekladatelia často stoja v tieni. Aký má postoj k svojim prekladateľom a prekladateľkám Judith Hermann?

Preklad ju veľmi zaujíma. Ozaj si tú prácu cení. Dokonca sa zapojila do medzinárodného projektu, keď skupina zahraničných prekladateľov pracovala na tomto románe online. Diskutovala s nimi, aktívne sa zapájala. A zvlášť ju potešila slovenská obálka, ktorú vytvorila Mária Rojko s použitím grafiky od Ľubomíra Kellenbergera z roku 1963. Judith sa knižka páči oveľa viac ako nemecký originál. Dosť ju štve, že jej nemecké vydavateľstvo má pomerne tuctové, mainstreamové obálky.

6. V románoch sa často nachádzajú miesta, ktoré sa zdajú ako nepreložiteľné. Tie prekladateľom spôsobujú najväčšie starosti, no súčasne najväčšiu zábavu a radosť. Bolo aj v románe Hermannovej nejaké miesto, s ktorými si sa musel potrápiť?

Určite topografia knihy. Próza sa odohráva na nízko položenom území chránenom hrádzami proti zaplaveniu. Rozľahlé rovinaté priestory charakterizujú výrazné prílivy a odlivy aj jedinečná fauna i flóra. Doštudoval som si terminológiu mušlí, morských lastúrnikov, medúz, fúzonôžok, ako aj meteorologických správ. Navyše, nespoľahlivá rozprávačka často pochybuje o svojich schopnostiach pamätať si kľúčové udalosti vlastného života. Spomienky pravidelne konfrontuje s bývalým partnerom, ktorý však prepadol civilizačnej paranoji a konšpiráciám.

7. Po nemecky písaná literatúra v preklade na Slovensku ešte stále veľmi zaostáva za inými literatúrami. Prečo by si odporučil Hermannovej román slovenským čitateľom a čitateľkám?

Je to krátka, ale mimoriadna kniha. Prečítate ju za dva-tri večery, ale zostane vo vás veľmi dlho. Judith Hermann sa podarilo zachytiť niečo kľúčové zo životného pocitu súčasníka – existenciálne odcudzenie v čoraz zložitejšom svete, osamelosť v džungli digitálnych médií aj pokus znova nájsť svoje korene v ére globálneho nomádstva.

Judith Hermann (1970) je nemecká spisovateľka, autorka úspešných románov ako napríklad Nič len prízraky, Alice, Letný dom, neskôr.