Oleg Sencov, filmový režisér, scenárista, spisovateľ, medzinárodne známy občiansky aktivista a politický disident. Rusky hovoriaci etnický Rus pochádzajúci z Krymu, plne sa hlásiaci k ukrajinskému občianstvu. V absurdnom, vykonštruovanom politickom procese odsúdený Kremľom na dlhé roky vo väzení za údajný terorizmus. Marketéra napísal počas pobytu v lágri Labytnag, kde držal i protestnú hladovku, ktorá ho takmer stála život. Medzinárodný apel spolu s pričinením terajšieho ukrajinského prezidenta ho napokon za istú cenu z väzenia dostali. V súčasnosti je Oleg Sencov na fronte, brániac domovinu pred ruským agresorom.

V poviedkových, zrejme i čiastočne autobiograficky ladených príbehoch sa vrátime do ešte nie až takej dávnej minulosti. Kamsi na začiatok poslednej dekády minulého storočia, keď do práve sa rozpadnutého východného bloku plnou parou vletí divý kapitalizmus a protoplazmatická forma trhovej ekonomiky. V ošiali z práve nadobudnutej slobody sa odvíjajú osudy jednotlivých zúčastnených. Zväčša ide o dospievajúcich či mladých dospelých – pokojne ich nazvime autorovými rovesníkmi – protagonistov, ktorí sa v tomto búrlivom oceáne zdanlivo nekonečných možností pomaly skúšajú nejakým spôsobom zorientovať, uchytiť a postaviť sa na vlastné nohy.

Študujú na univerzite, schádzajú sa, rozchádzajú, pracujú, chcú zarábať peniaze a byť bohatí, letia nahor, padajú dolu. Zažívajú radosť, ktorá na seba často berie len inú podobu rýdzej tragédie, takmer zaradom a bez rozdielu prepadajú príslovečnému (ruskému) pitiu, idú vpred, prežívajú, živoria... nuž, existujú. Každý z nich nejako napĺňa svoj údel. Sencov sa v jednotlivých príbehoch, ktoré miestami akoby mali akýsi ľahký náznak jednotiacej línie, nepotrebuje siahodlho rozpisovať. Aj minimálny priestor mu dostatočne poslúži na to, aby prenikol priamo a hlboko k podstate spracúvanej témy.

Dotýka sa pokrivených vzťahov, rozvrátených prakticky na všetkých úrovniach. Britko zachytí neúprosný valec núdznej každodennosti, nedostatku prehlbujúceho sa s postupujúcou hyperinfláciou, čo roztáča špirálu ďalších problémov, ktoré z autorovho priamočiareho rozprávania vo väčších či menších náznakoch vyliezajú celkom prirodzene. Sencovov rukopis je nekomplikovaný, v dobrom význame jednoduchý. Často hovorí stroho, úsečne, až akosi fotograficky direktívne – jeden, dva pohľady, presne zacieliť, stlačiť spúšť a presný obraz je každému hneď jasný. Isteže príde i na humorné momenty. Pri ich mrazivých pointách však raz-dva nadobudneš onen fatalistický pocit, že aj tak je všetko márne. Vymeniť si radostné pocity so Sencovovými antihrdinami by najskôr nikto nechcel.

Je to akási bizarne komická textová zmes obsahujúca rôzne odstupňovanú šedivosť, drsné okamihy, bezohľadný cynizmus, melancholickú sebaľútosť notorikov, čo dávno preslopali svoje sny, rezignáciu či typickú bezvýchodiskovosť. Ale určite sa neraz aj srdečne zasmejeme a nájdeme niečo pozitívne v podobe snahy mať normálny život, ale na všetkom akoby stoj čo stoj uľpievala nejaká dechtová mazľavina, ktorej sa prosto nie a nie zbaviť.

Oleg Sencov si na nás nachystal skutočne obťažnejšie čítanie. Môžeme ho chápať aj ako exkurz do priestoru, kde kedysi po generácie vládla nemilosrdná železná ruka. Najaktuálnejšia súčasnosť v plnej nahote ukazuje, že tá by chcela opäť vládnuť nielen tu. Každému súdnemu čitateľovi či vnímanej čitateľke musí byť už len na základe týchto vybrúsených textov jasné, že tadiaľto žiadna schodná cesta nevedie. Marketér vysáva energiu, opisujúc primárne, sekundárne a napokon aj terciárne historické metabolity pravého boľševického marazmu. Nechceš v tom existovať, veruže nie. Ukrajina dobre vie, za čo a proti čomu tak srdnato bojuje. Oleg Sencov preto právom patrí k jej hrdinským synom.

Oleg Sencov: Marketér

Artforum, 2020 (edícia -klad)

Preklad: Ján Štrasser

Ilustrácia: Orest Dubay

Predslov: Mirek Tóda

144 strán

Titulná fotografia: Anna Gorin; Getty Images

Zobraziť diskusiu (0)