Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Sencovova jedenástka

Desať a jedna poviedka reflektujúce zárodky protodemokracie v bližšie neurčenom postsovietskom priestore. Nájdeme ich združené v útlej zbierke nazvanej Marketér, ktorej autorom je Oleg Sencov. Na vydanie tejto zaujímavej textovej kolekcie sa podujalo bratislavské Artforum, kde knižka uzrela svetlo sveta v rámci edície -klad. Preložil ju osvedčený Ján Štrasser, vyzdobená je ilustráciou od významného slovenského grafika Oresta Dubaya a stručným predslovom prispel i Mirek Tóda.

Oleg Sencov, filmový režisér, scenárista, spisovateľ, medzinárodne známy občiansky aktivista a politický disident. Rusky hovoriaci etnický Rus pochádzajúci z Krymu, plne sa hlásiaci k ukrajinskému občianstvu. V absurdnom, vykonštruovanom politickom procese odsúdený Kremľom na dlhé roky vo väzení za údajný terorizmus. Marketéra napísal počas pobytu v lágri Labytnag, kde držal i protestnú hladovku, ktorá ho takmer stála život. Medzinárodný apel spolu s pričinením terajšieho ukrajinského prezidenta ho napokon za istú cenu z väzenia dostali. V súčasnosti je Oleg Sencov na fronte, brániac domovinu pred ruským agresorom.

V poviedkových, zrejme i čiastočne autobiograficky ladených príbehoch sa vrátime do ešte nie až takej dávnej minulosti. Kamsi na začiatok poslednej dekády minulého storočia, keď do práve sa rozpadnutého východného bloku plnou parou vletí divý kapitalizmus a protoplazmatická forma trhovej ekonomiky. V ošiali z práve nadobudnutej slobody sa odvíjajú osudy jednotlivých zúčastnených. Zväčša ide o dospievajúcich či mladých dospelých – pokojne ich nazvime autorovými rovesníkmi – protagonistov, ktorí sa v tomto búrlivom oceáne zdanlivo nekonečných možností pomaly skúšajú nejakým spôsobom zorientovať, uchytiť a postaviť sa na vlastné nohy.

Študujú na univerzite, schádzajú sa, rozchádzajú, pracujú, chcú zarábať peniaze a byť bohatí, letia nahor, padajú dolu. Zažívajú radosť, ktorá na seba často berie len inú podobu rýdzej tragédie, takmer zaradom a bez rozdielu prepadajú príslovečnému (ruskému) pitiu, idú vpred, prežívajú, živoria... nuž, existujú. Každý z nich nejako napĺňa svoj údel. Sencov sa v jednotlivých príbehoch, ktoré miestami akoby mali akýsi ľahký náznak jednotiacej línie, nepotrebuje siahodlho rozpisovať. Aj minimálny priestor mu dostatočne poslúži na to, aby prenikol priamo a hlboko k podstate spracúvanej témy.

Dotýka sa pokrivených vzťahov, rozvrátených prakticky na všetkých úrovniach. Britko zachytí neúprosný valec núdznej každodennosti, nedostatku prehlbujúceho sa s postupujúcou hyperinfláciou, čo roztáča špirálu ďalších problémov, ktoré z autorovho priamočiareho rozprávania vo väčších či menších náznakoch vyliezajú celkom prirodzene. Sencovov rukopis je nekomplikovaný, v dobrom význame jednoduchý. Často hovorí stroho, úsečne, až akosi fotograficky direktívne – jeden, dva pohľady, presne zacieliť, stlačiť spúšť a presný obraz je každému hneď jasný. Isteže príde i na humorné momenty. Pri ich mrazivých pointách však raz-dva nadobudneš onen fatalistický pocit, že aj tak je všetko márne. Vymeniť si radostné pocity so Sencovovými antihrdinami by najskôr nikto nechcel.

Je to akási bizarne komická textová zmes obsahujúca rôzne odstupňovanú šedivosť, drsné okamihy, bezohľadný cynizmus, melancholickú sebaľútosť notorikov, čo dávno preslopali svoje sny, rezignáciu či typickú bezvýchodiskovosť. Ale určite sa neraz aj srdečne zasmejeme a nájdeme niečo pozitívne v podobe snahy mať normálny život, ale na všetkom akoby stoj čo stoj uľpievala nejaká dechtová mazľavina, ktorej sa prosto nie a nie zbaviť.

Oleg Sencov si na nás nachystal skutočne obťažnejšie čítanie. Môžeme ho chápať aj ako exkurz do priestoru, kde kedysi po generácie vládla nemilosrdná železná ruka. Najaktuálnejšia súčasnosť v plnej nahote ukazuje, že tá by chcela opäť vládnuť nielen tu. Každému súdnemu čitateľovi či vnímanej čitateľke musí byť už len na základe týchto vybrúsených textov jasné, že tadiaľto žiadna schodná cesta nevedie. Marketér vysáva energiu, opisujúc primárne, sekundárne a napokon aj terciárne historické metabolity pravého boľševického marazmu. Nechceš v tom existovať, veruže nie. Ukrajina dobre vie, za čo a proti čomu tak srdnato bojuje. Oleg Sencov preto právom patrí k jej hrdinským synom.


Oleg Sencov: Marketér

Artforum, 2020 (edícia -klad)

Preklad: Ján Štrasser

Ilustrácia: Orest Dubay

Predslov: Mirek Tóda

144 strán


Titulná fotografia: Anna Gorin; Getty Images

Zobraziť diskusiu (0)

Marketér

Marketér

Sencov Oleg

Oleg Sencov sa prostredníctvom autobiografickej zbierky poviedok predstavuje slovenskému čitateľovi ako spisovateľ. Najskôr vstúpil do nášho priestoru ako statočný bojovník so zlovôľou putinovskej verchušky namierenej proti Ukrajine, držiteľ Sacharovovej ceny a neskôr aj ako filmár.

Kúpiť za 10,20 €

Podobný obsah

Rozhovor o novej knihe Judith Herman – Domov medzi Paulínou Čuhovou a Michalom Hvoreckým

Rozhovor o novej knihe Judith Herman – Domov medzi Paulínou Čuhovou a Michalom Hvoreckým

Paulína Čuhová , Michal Hvorecký , Judith Hermann

​Judith Hermann vydala minulý rok po siedmich rokoch román Daheim, ktorý práve vyšiel v preklade Michala Hvoreckého pod názvom Domov (Artforum, 2021) v slovenskom jazyku. Autorka ostáva verná témam, ktorým sa venovala aj v predošlých románoch, len postavy sú staršie. Domov je opäť generačným písaním a mimoriadne vydareným vystihnutím existenciálneho pocitu generácie štyridsiatnikov. O preklade tohto výnimočného románu sa s Michalom Hvoreckým rozprávala Paulína Čuhová.

Jedno tomu, kto uvidel...

Správy

Jedno tomu, kto uvidel...

Zuzana Bujačková vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický jazyk a kultúra, ruský jazyk a kultúra. Momentálne pôsobí ako interná doktorandka na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vyučuje, skúma a prekladá z oboch vyštudovaných jazykov. Pre vydavateľstvo Artforum preložila román Z neba spadli tri jablká od spisovateľky arménskeho pôvodu Narine Abgarian.

David Grossman sceľuje potrhaný svet

Správy

David Grossman sceľuje potrhaný svet

Nadácia Praemium Erasmianum udelila cenu Erasmus za rok 2022 izraelskému spisovateľovi Davidovi Grossmanovi. Témou aktuálneho ročníka ceny je „scelenie potrhaného sveta“. Nikto túto tému vo svojom diele nesprítomňuje lepšie ako Grossman. Vo svojej tvorbe sa snaží porozumieť ľuďom zvnútra a pozerať sa na toho druhého vždy s láskou, ponad rozdiely a hranice vojny a histórie. Cena má poukázať na jeho romány, v ktorých môžeme nájsť „útechu a návod, ako byť človekom“.