Keď Arnold Schwarzenegger začínal svoju hereckú kariéru, vyskytol sa v bizarnom filme Hercules v New Yorku (1970) od režiséra Arthura Allana Seidelmana. Bol ešte „zeeer dojč“ a jeho prízvuk bol oveľa badateľnejší ako v ktoromkoľvek inom filme ‒ a to je čo povedať! Herkules, mladý silák, začne mať plné zuby antického Olympu a brčkavých príbuzných, a tak sa vydáva medzi moderných ľudí New Yorku. Nezbavený svojich božských vlastností získava okamžitú pozornosť miestnych. Jeho mytologický exhibicionizmus ho pripraví o pýchu nadprirodzených vlastností a musí si s každodennosťou poradiť ako bežný človek. Takto na papieri to vyznieva ako celkom dobrý nápad. Nie unikátny a originálny, ale dobrý. Finálna podoba filmu má však veľmi lacnú estetiku a nemenej pofidérne herectvo, čo sa s odstupom času taktiež v nemalej miere stará o poctivú komiku konkurujúcu aj filmom Eda Wooda. Tento maketový raj ale v sebe nesie niečo sympatické a nešikovne rozkošné. Všetko pôsobí, ako keby sa na letisku ocitol slon a tváril sa nenápadne. Azda sa to dá pripodobniť aj k našim často primitívnym predstavám o budúcnosti z perspektívy budúcnosti samotnej. To ale dnes nezistíme.

Nepoznačený novou skúsenosťou z produkcie BBC ‒ seriálom Good Omens (2019, Douglas Mackinnon, Neil Gaiman) ‒ som si pri prvých stránkach knihy začal vytvárať vlastný vizuálny predobraz, v akom sa postavy z knihy Dobré znamenia (Slovart, 2020) populárnej dvojice Neil Gaiman a už nebohý Terry Pratchett budú pohybovať. Moja čitateľská vizualizácia nemala ďaleko od grotesknej reality, ktorú zmieňujem vyššie. Vďaka tejto štylizácii mi však reálie blížiaceho sa konca sveta pripadali dosť kompaktné. Veď nevieme, kedy príde, ako to bude prebiehať, a dúfam, že sa toho z pozície zraniteľného človeka ani nezúčastním. Pracujeme s prirodzenými obavami, pretože tu máme jadrové zbrane, chemické zbrane, nenávisť, nenásytnosť a tak ďalej. S tým veľa asi neurobíme. Bojíme sa vlastného správania. Naša fantázia o budúcnosti toleruje aj vesmírne lode, veľa, veľa technológií a nepoznaného, nového, neobjaveného. Je zaujímavé, že v súčasnosti sa snažíme udržiavať si aspoň aký-taký vkus, ale do budúcnosti si dáme štedrú dávku futuristického baroka. Čo ale s biblickými postavami v roku, ja neviem, 3 000 n. l.? Avizujú, že raz sa vrátia. K predstave, ako to bolo pri tých antických, pomôže pomyselné oživenie mramorových sôch od sochárskeho majstra klasicizmu ‒ napríklad Antonia Canovu. Napriahnutý bradatý svalnáč Herakles sa práve chystá šmariť do mora chudáka Lichasa, hoci bol, chúďatko, len čosi ako kuriér. Francúzsky ilustrátor Gustave Doré má síce tendencie hrozivo realizujúcej rytiny v Biblii z roku 1866, no aj tu sa napätie primárne skrýva v tieni, nejednoznačnosti identity postáv a v hustých mračnách nebies. Tiež nepracuje so svetom, aký poznáme. Maximálne s nejakým schodiskom a stromami.

Súboj medzi anjelmi a démonmi je teda okrídlený. Neodvracajú sa od toho ani ilustrácie Paula Kidbyho, ani Mackinnonov seriál. Naopak, je záživné sledovať záchvaty nadprirodzených síl a dúfať, že sa neprezradia, aby sa ich posolstvo nezmarilo. S takýmto koloritom napätia by prežili aj v kontexte stredoeurópskych ľudových rozprávok, kde rezonujú mnohé námety v zmysle ‒ choď, naprav a vráť sa, inak… inak budeš smrteľný a dobre ti bude tak, ty lotor rohatý. V knihe Dobré znamenia si ale Crowley, kedysi etablovaný satanáš, na svoj pozemský život zvykol. Z viacerých strán som už počul názor, že dnes sa máme lepšie ako kedykoľvek inokedy. Crowley si to myslí tiež. Vie, o čom hovorí, pretože s minulosťou má priamu skúsenosť. Nie je ideálnym tvorom na realizáciu nejakých historických proroctiev. Azirafal, jeho papierový protivník, anjel, je na tom dosť podobne. Taktiež si užíva komfort a nejaký koniec sveta ho nezaujíma. Teda zaujíma. Spoločne sa potrebujú postarať o to, aby nikdy nenastal. Veď na svete je dobre. K naplneniu ich plánu zostáva jediné ‒ kdesi je antikrist a o toho sa musia, bohužiaľ, postarať.

Od 90. rokov sa svet taktiež zmenil. Stačí si porovnať pár fotografií alebo prelistovať v archíve niekoľko novín. Aj kniha Dobré znamenia vystriedala niekoľko edícií, a ako sa píše v predslove slovami samotných autorov, ľudia si dokážu jej obsah uchovávať v igelitovej taške, bez väzby, alebo si knihu schovávajú v škatuľke na zamatovom vankúšiku. Vždy je to ale o tom istom. Kniha so začiatkom a koncom, v ktorý ešte nechceme dúfať.

Dobré znamenia
Terry Pratchett, Neil Gaiman
Slovart, 2020
Preklad: Vladislav Gális

Zobraziť diskusiu (0)