Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Dobré znamenia

Od konca sveta podľa Terryho Pratchetta a Neila Gaimana uplynulo 30 rokov. Terry Pratchett bol už vtedy zrelý autor a tridsiatnik Neil Gaiman mal za sebou pár úspešných komiksov. Dobro a zlo si má definitívne pomerať sily počas obávaného Armagedonu, hoci nikto s výnimkou biblickej formulácie „zanikne svet, aký poznáme” dopredu nevie, čo tento spor vyrieši.

Keď Arnold Schwarzenegger začínal svoju hereckú kariéru, vyskytol sa v bizarnom filme Hercules v New Yorku (1970) od režiséra Arthura Allana Seidelmana. Bol ešte „zeeer dojč“ a jeho prízvuk bol oveľa badateľnejší ako v ktoromkoľvek inom filme ‒ a to je čo povedať! Herkules, mladý silák, začne mať plné zuby antického Olympu a brčkavých príbuzných, a tak sa vydáva medzi moderných ľudí New Yorku. Nezbavený svojich božských vlastností získava okamžitú pozornosť miestnych. Jeho mytologický exhibicionizmus ho pripraví o pýchu nadprirodzených vlastností a musí si s každodennosťou poradiť ako bežný človek. Takto na papieri to vyznieva ako celkom dobrý nápad. Nie unikátny a originálny, ale dobrý. Finálna podoba filmu má však veľmi lacnú estetiku a nemenej pofidérne herectvo, čo sa s odstupom času taktiež v nemalej miere stará o poctivú komiku konkurujúcu aj filmom Eda Wooda. Tento maketový raj ale v sebe nesie niečo sympatické a nešikovne rozkošné. Všetko pôsobí, ako keby sa na letisku ocitol slon a tváril sa nenápadne. Azda sa to dá pripodobniť aj k našim často primitívnym predstavám o budúcnosti z perspektívy budúcnosti samotnej. To ale dnes nezistíme.

Nepoznačený novou skúsenosťou z produkcie BBC ‒ seriálom Good Omens (2019, Douglas Mackinnon, Neil Gaiman) ‒ som si pri prvých stránkach knihy začal vytvárať vlastný vizuálny predobraz, v akom sa postavy z knihy Dobré znamenia (Slovart, 2020) populárnej dvojice Neil Gaiman a už nebohý Terry Pratchett budú pohybovať. Moja čitateľská vizualizácia nemala ďaleko od grotesknej reality, ktorú zmieňujem vyššie. Vďaka tejto štylizácii mi však reálie blížiaceho sa konca sveta pripadali dosť kompaktné. Veď nevieme, kedy príde, ako to bude prebiehať, a dúfam, že sa toho z pozície zraniteľného človeka ani nezúčastním. Pracujeme s prirodzenými obavami, pretože tu máme jadrové zbrane, chemické zbrane, nenávisť, nenásytnosť a tak ďalej. S tým veľa asi neurobíme. Bojíme sa vlastného správania. Naša fantázia o budúcnosti toleruje aj vesmírne lode, veľa, veľa technológií a nepoznaného, nového, neobjaveného. Je zaujímavé, že v súčasnosti sa snažíme udržiavať si aspoň aký-taký vkus, ale do budúcnosti si dáme štedrú dávku futuristického baroka. Čo ale s biblickými postavami v roku, ja neviem, 3 000 n. l.? Avizujú, že raz sa vrátia. K predstave, ako to bolo pri tých antických, pomôže pomyselné oživenie mramorových sôch od sochárskeho majstra klasicizmu ‒ napríklad Antonia Canovu. Napriahnutý bradatý svalnáč Herakles sa práve chystá šmariť do mora chudáka Lichasa, hoci bol, chúďatko, len čosi ako kuriér. Francúzsky ilustrátor Gustave Doré má síce tendencie hrozivo realizujúcej rytiny v Biblii z roku 1866, no aj tu sa napätie primárne skrýva v tieni, nejednoznačnosti identity postáv a v hustých mračnách nebies. Tiež nepracuje so svetom, aký poznáme. Maximálne s nejakým schodiskom a stromami.

Súboj medzi anjelmi a démonmi je teda okrídlený. Neodvracajú sa od toho ani ilustrácie Paula Kidbyho, ani Mackinnonov seriál. Naopak, je záživné sledovať záchvaty nadprirodzených síl a dúfať, že sa neprezradia, aby sa ich posolstvo nezmarilo. S takýmto koloritom napätia by prežili aj v kontexte stredoeurópskych ľudových rozprávok, kde rezonujú mnohé námety v zmysle ‒ choď, naprav a vráť sa, inak… inak budeš smrteľný a dobre ti bude tak, ty lotor rohatý. V knihe Dobré znamenia si ale Crowley, kedysi etablovaný satanáš, na svoj pozemský život zvykol. Z viacerých strán som už počul názor, že dnes sa máme lepšie ako kedykoľvek inokedy. Crowley si to myslí tiež. Vie, o čom hovorí, pretože s minulosťou má priamu skúsenosť. Nie je ideálnym tvorom na realizáciu nejakých historických proroctiev. Azirafal, jeho papierový protivník, anjel, je na tom dosť podobne. Taktiež si užíva komfort a nejaký koniec sveta ho nezaujíma. Teda zaujíma. Spoločne sa potrebujú postarať o to, aby nikdy nenastal. Veď na svete je dobre. K naplneniu ich plánu zostáva jediné ‒ kdesi je antikrist a o toho sa musia, bohužiaľ, postarať.

Od 90. rokov sa svet taktiež zmenil. Stačí si porovnať pár fotografií alebo prelistovať v archíve niekoľko novín. Aj kniha Dobré znamenia vystriedala niekoľko edícií, a ako sa píše v predslove slovami samotných autorov, ľudia si dokážu jej obsah uchovávať v igelitovej taške, bez väzby, alebo si knihu schovávajú v škatuľke na zamatovom vankúšiku. Vždy je to ale o tom istom. Kniha so začiatkom a koncom, v ktorý ešte nechceme dúfať.



Dobré znamenia
Terry Pratchett, Neil Gaiman
Slovart, 2020
Preklad: Vladislav Gális

Zobraziť diskusiu (0)

Dobré znamenia

Dobré znamenia

Terry Pratchett, Neil Gaiman

Spoločný román dvoch majstrov literárnej fantastiky. Koniec sveta sa nezadržateľne blíži. Zhromažďujú sa armády dobra a zla, z hlbín sa dvíha Atlantída, z neba padajú žaby, naplno horia vášne. Zdá sa, že všetko ide presne podľa Božieho plánu. Démon Crowley a anjel Azirafal už dlho žijú na zemi medzi smrteľníkmi a celkom si tu zvykli. Ak si chcú zachovať svoj pohodlný životný štýl, neostáva im nič iné, len odvrátiť hroziaci armagedon. Najprv však budú musieť nájsť nezvestného Antikrista. Román Dobré znamenia prvý raz vyšiel v roku 1990 a v roku 2019 sa dočkal filmového spracovania v podobe rovnomenného seriálu.

Kúpiť za 15,26 €

Podobný obsah

Transport do Samarkandu

Recenzie

Transport do Samarkandu

Popredná súčasná ruská spisovateľka Guzeľ Jachinová si s mimoriadne náročnými témami veľmi rada tyká. Často sa dotýka skutočne boľavých problémov, ktorými história jej domoviny v každom smere doslova prekypuje. Podobné motívy preto masívne rezonujú i v jej najnovšom opuse. Je ním výborný historický román Transport do Samarkandu, ktorý u nás vydal Slovart. V prekladateľskej réžii osvedčeného Jána Štrassera tak vítane rozšíril rady utešene sa rozrastajúcej šperkovnice v edícii MM.

O tele duše

Recenzie

O tele duše

Akou akosťou môžu disponovať vaše krátke texty, ak ste prvou dámou súčasnej ruskej literatúry a pevne vyrastáte z neotrasiteľných základov čechovovskej tradície? Pokiaľ tipujete extratriednu kvalitu, robíte dobre. Presne takú radno hľadať v poviedkovej zbierke s názvom O tele duše od vskutku výnimočnej spisovateľky Ľudmily Ulickej, ktorej prekladu sa s veľkou chuťou ujal stále potešujúco činný Ján Štrasser, pričom knižka už pred istým časom vyšla v známej edícii MM Vydavateľstva Slovart.

Úzkosť

Úzkosť

Denisa Fulmeková

Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ‒ je matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, keď sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity. Priznáva si, že rovnako ako je rôznymi situáciami zraňovaná, v iných zasa zraňuje ona. Pomaly v nej rastie odhodlanie odložiť všetky masky, pretože chce spoznať pravdu. Čo na tom, že tá má napokon podobu čoraz nápadnejších trhlín? Teraz je Arletinou úlohou nájsť odvahu prestať ich skrývať. Novela Denisy Fulmekovej je odvážnym čítaním o veciach, ktoré nikoho z nás neminú.