Alžbeta Vrzgula
7.11.2017
Dominik Tatarka sa vracia do slovenčiny. Sám a proti noci
Vo výročnom novembrovom čase vychádza kniha zápiskov, snov a úvah spisovateľa, disidenta a chartistu Dominika Tatarku. Paradoxnosť doby, v ktorej texty vznikali sa premietla aj do ich ďalšieho života. Svojho prvého slovenského vydania sa kniha dočkala až teraz.
„Napokon, autora netvorí len presne vydané, uzavreté dielo – román či básnická zbierka. Je to všetko, čo vzíde z jeho mysle, úsilia. Záznamy, črty, spomienky, korešpondencia, sny, nadávky i vyznania.“ Ján Mlynárik, zostavovateľ, v liste Dominikovi Tatarkovi z roku 1979
Kniha Sám proti noci nie je uceleným textom, ako ho chcel vydať autor. Do knižnej podoby texty zostavil Ján Mlynárik, ktorý rozpoznal ich hodnotu, akú majú pre dotvorenie celkového profilu Tatarku ako autora aj človeka.
V tomto prvom slovenskom vydaní Artforum doplnilo text knihy o doslov Petra Zajaca, ktorý poučene sprevádza čitateľa po rôznych zastávkach, ktorými text prešiel: ako z 587 textov vznikol Mlynárikov výber, ďalej prepis pôvodných strojopisných a rukopisných originálov, samizdatové a exilové vydania, či ako turbulentne sa striedali názory samotného Tatarku na vydávanie jeho autobiografických zápiskov. Knihu uzatvára slovo redaktorky Zuzany Mojžišovej o jej korektúrach textu.
Zbierku Sám proti noci uvedú do života slávnostným čítaním počas programu k výročiu 17. novembra, ktoré organizuje v Banskej Bystrici miestne kníhkupectvo Artforum v spolupráci s lokálnymi kultúrnymi centrami. Čítať bude herec Michal Ďuriš. Viac o udalosti sa dozviete tu.
Raz kedysi v komsi skrslo svedomie. (Ďalšie stvorenie sveta, môjho, nášho.) Neviem, kedy ako ma moja mama a môj otec počali (chcel by som to vedieť, aby sa moji rodičia na to rozpamätali a úprimne mi to porozprávali: Mali sme ťa len tak, z vášne. Chceli sme mať chlapca, urobili sme si teba, ale tým si krajší, tým, tým, tým ťa máme radšej.) Ale i keď ma splodili len tak, ani si nepamätajú kedy a kde, i keď ma nemilujú, sekajú sa, prenasledujú sa ako úhlavní nepriatelia, dôležité je, či, kedy, ako skrslo vo mne čosi také ako súcit, pomyslenie, pochopenie totality, svedomie. Svedomie sa nededí po meči ani po praslici, menšinovo, kmeňovo, národne, rasovo, triedne sa nededí. Ale skrsá neustále, stvorenie sveta sa obnovuje. Creatio perpetua. (Sám proti noci, s.115)
Dominik Tatarka
Sám proti noci
Artforum 2017
