Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Domov

Subtílna a civilná próza Domov od Judith Hermannovej sa nám dostáva do rúk vo vynikajúcom preklade Michala Hvoreckého. Vydavateľstvo Artforum sa vo svojej edícii -klad zameriava na súčasnú literatúru a spája ju so slovenským výtvarným umením na obálkach. Pre knihu Judith Hermannovej vytvorila obálku Mária Rojko s použitím grafiky od Ľubomíra Kellenbergera z roku 1963.

Rozprávačka románu, 47-ročná žena, nám viac nepovie ako povie. Ale ťarchu jej slov a spomienok vnímame. Spoznávame ju ako mladú ženu, ktorá unudene pracuje vo fabrike na tabakové výrobky, izolovaná od všetkých hlukom aj svojím mlčaním. Po večeroch fajčí, pozoruje dym a pozerá na vysvietenú benzínovú pumpu, v ktorej stretne staršieho kúzelníka. Kúzelnícky manželský pár ju pozve na plavbu do Singapuru, kde by robila asistentku pri kurióznom triku, v ktorom je žena v kúzelníckej debne rozrezaná pílkou. Prečo sa rozhodla neodcestovať sa nedozvieme. Sledujeme jej spomienky na rozpadnuté manželstvo s Otisom, s ktorým mala dcéru Ann. Tá sa túla po svete a s mamou komunikuje cez Skype a geografické súradnice. V románe oscilujú témy nomádstva a domova. Rozprávačka hľadá svoj domov, v horúčave stŕpnutom meste svojej mladosti, v pamäti svojho manžela, v priateľstve s odvážnou Mimi, v chladnom Baltickom mori. Kde sa cítime doma my?

Rozprávačka momentálne žije pri mori, rovnako osamotená ako pred tridsiatimi rokmi. Pracuje v bratovom turistickom podniku, spriatelí sa s priamou a uvoľnenou umelkyňou Mimi a jej rodinou. S Miminým mlčanlivým bratom, ktorý vlastní prasaciu farmu, nadviaže milenecký vzťah. Stretne sa aj s ich rodičmi, ktorí sú dušou tejto zvláštnej prímorskej komunity.

Text je plynulý a pohyblivý ako more v prílive a odlive, vracia sa do spomienok a znovu späť do prítomnosti. Podobne sa text vracia k leitmotívom: obraz ženy v kúzelníckej debne sa vracia v podobe Nike, ktorú v detstve zatvárali na dlhé hodiny do debny: „Do pomerne veľkej debny sa zmestilo aj dvanásťročné dievča. Nike si nepamätala, kedy ju zavreli prvýkrát, zrejme už ako jedenapolročné batoľa, a naposledy, keď mala dvanásť... Ak tam zostala niekoľko dní, musela po sebe upratať, všetky výkaly dôkladne umyť teplou vodou.“ (s. 45) Nike je traumatizovaná, zvláštna žena-dieťa bez zubov. Príbeh Nike sa končí tam, kde by začínali mnohé iné romány. Jej náhlou a násilnou smrťou.

Podobným spôsobom sa k Nike navraciame aj cez motív morskej panny. Mimi rozpráva legendu o rusalke, znásilnenej, zabitej a hodenej do mora: „Rybári chytili rusalku do siete na juhovýchode Severného mora, v ústí rieky Jade nazývanom Blaue Balje, lapili ju v prúde pri záplavovom území. Zdvihli ju do člna a odviezli na breh. Mladá rusalka, vlastne ešte dievča. Tyrkysové šupiny so zlatými okrajmi, alabastrová pleť, dlhé zelené vlasy z rias, úchvatný exemplár svojho druhu. Uniesli ju, dovliekli ju do chalupy, zamkli a mučili. Celé dni a noci ju týrali.“ (s. 61) Tento bolestivý príbeh sa opakuje: Nike, zneužívaná, bitá, vykorenená, držaná v zajatí, zomrie za nejasných okolností.

Motív debny ako pasce sa ako príliv znovu objavuje v Hermannovej Domove: „V noci sa zobudím na zaklapnutie pasce. Zvláštne, prebrala som sa tesne pred tým okamihom, takže som jasne počula, ako zapadli dvierka a záchlopka. Chytené zviera sa tentoraz nevzpiera, zmeravie a čaká, vnútorne napäté, uzavreté mimo môjho času.“ (s. 117)

Domov je próza o osamelosti aj o priateľstve, o pamäti, v ktorej sú spomienky uväznené ako predmety v Otisovom byte, ale aj uvoľnené a plynúce ako more. Román Judith Hermannovej preplieta dejové línie v tekutej, neštruktúrovanej forme. Dialógy sa prelínajú s opismi a neúplnými spomienkami.

Táto tekutosť pamäti sa premieta aj do tekutosti identity: „Zarazím sa, zarazí ma vlastné presvedčenie, že by som sa stále dokázala rozhodnúť, kým chcem byť a akým človekom by som sa mohla stať.“ (s. 74) Toto presvedčenie nádejne otvára akékoľvek debny, klepce aj zatuchnuté komory. Oslobodzuje rozprávačku, ale aj jej pozorných čitateľov.


Judith Hermann: Domov

Artforum, 2021

Preklad: Michal Hvorecký

Zobraziť diskusiu (0)

Domov

Domov

Hermann Judith

Nový román Judith Hermann je príbeh ženy, ktorá začína nový život na novom mieste. Jej manželstvo sa skončilo, jej dcéra odcestovala. Opustila veľkomesto a v starom dome na severnom pobreží sa usiluje vzdorovať neprajným okolnostiam aj drsnej krajine, postihnutej klimatickou katastrofou. Spomína na to, čo prežila a pokúša sa ešte raz zvrátiť svoj osud. Nanovo objavuje lásku, priateľstvo aj niečo v dnešnom svete také nesamozrejmé ako domov. Kniha nadchla kritiku aj čitateľov a považuje sa za kľúčové dielo súčasnej nemeckej prózy.

Kúpiť za 10,20 €

Podobný obsah

Tam, kde číha vlk

Recenzie

Tam, kde číha vlk

Matka sa zrodí spoločne s dieťaťom. Nie pred ním, nie po ňom – narodia sa naraz. Matka plače dojatím a úľavou, dieťa víta život. Časom sa všetko mení – pocity, potreby, vzťahy. Aj najväčšia istota podlieha vývoju, život sa premení na oázu úvah bez odpovedí. Obdobne sa zrodili a menili aj Lilach a Adam, matka a syn, ústredné postavy knihy Tam, kde číha vlk od spisovateľky Ajelet Gundar-Gošen v preklade Michala Vlka.

Ukážka z knihy Simon od Narine Abgarian

Ukážka z knihy Simon od Narine Abgarian

Narine Abgarian, Katarína Strelková

V malom arménskom meste zomrel miestny murár Simon. Patril k váženým a obľúbeným občanom mestečka Berd, známy však bol aj svojimi nespočetnými ľúbostnými aférami. Na poslednej ceste ho odprevádzajú všetky jeho milované. Každej zanechal nejaký dar a spomienku na veľkú lásku. A každá má svoj príbeh. Simon od Narine Abgarian je síce pomenovaný po mužovi, no rozpráva príbehy štyroch pozoruhodných žien. Abgarian s neochvejnou úprimnosťou a jemným humorom zobrazuje premenu svojich ženských postáv na pozadí tráum 20. storočia: arménskej genocídy, občianskej vojny, dvoch svetových vojen a sovietskej moci. Silný príbeh o silných ženách napísala autorka magického románu Z neba spadli tri jablká na vrchole svojich tvorivých síl. Simon je hrejivý román: tragikomický, ale aj plný nesmiernej láskavosti a dobra. Je hlavne o láske – tej, ktorá je často nedosiahnuteľná, ale keď ju raz človek nájde, ostane mu na celý život.

Z neba spadli tri jablká

Recenzie

Z neba spadli tri jablká

Na vydavateľskú činnosť legendárneho bratislavského Artfora je prosto spoľahnutie. K jubilejnému tridsiatemu výročiu na Kozej sa mi z ich utešene sa rozrastajúceho portfólia podarilo vyloviť ďalšiu jagavú autorskú perličku. Ide o arménsku spisovateľku píšucu po rusky Narine Abgarian. V edícii -klad jej vyšiel útly román s pôvabným názvom Z neba spadli tri jablká, ktorý do slovenčiny preložila Zuzana Bujačková a sú v ňom použité ilustrácie od Františka Hűbela.