Presne taký je srbský autor Dragan Velikić, ktorý si schuti zasurfoval na vlnách vlastnej pamäti a vyplával mu z toho aktuálny román s názvom Vyšetrovateľ. Do slovenčiny ho brilantne previedol Karol Chmel, náš najpovolanejší špecialista na autorov pochádzajúcich z krajín bývalej Juhoslávie.

Ako už napovie i názov, autor sa v novinke vtelil do úlohy akéhosi vyšetrovateľa mapujúceho svoju doterajšiu existenciu. Brodí sa závejmi spomienok od najranejšieho detstva až po zrelú dospelosť. Z poprelamovaných záhybov pamäti doluje scénky zachytávajúce jeho život i život jeho najbližších, kde pomerne výraznú časť zaberá jeho komplikovaný, ale hlboký vzťah s matkou, ku ktorej sa vo vnútorných monológoch stále vracia, čerpajúc z nich útechu i mnoho rokov po jej smrti. Spomienky privolávajú nové spomienky, takže z hlbín zabudnutia pomaly vyvstávajú ďalšie a ďalšie blízke i vzdialenejšie postavy, ktoré nejakým podstatnejším spôsobom ovplyvnili osobnosť nášho hrdinu.

Masu nakopených artefaktov autor postupne zliepa do farebnej mozaiky plnej svetlých i rozmazanejších obrázkov, ktoré odzrkadľujú mnoho neľahkých, ale aj veselších momentov sprevádzajúcich zdanlivo obyčajné ľudské bytie. Na dôvažok týmto spôsobom Velikić citlivo zaznamenáva akúsi správu o minulom svete, z ktorého sa v obrovských pôrodných bolestiach zrodil „nový Balkán“. Minulé a prítomné kladie do jednej konfrontačnej línie, kde je nakoniec pomerne ťažké jednoznačne určiť, ktoré usporiadanie stavu vecí bolo či je lepšie, správnejšie a spravodlivejšie.

Napriek istej celkovej krehkosti textu je Velikićov prístup k spracovávanej látke vskutku dôrazný až nekompromisný. Rozprávaniu logicky dominuje úplná subjektívnosť. Autor naozaj píše v prvom rade len pre seba a na svojich čitateľov neberie príliš veľký ohľad. Ako správny samorast si v najlepšom zmysle slova „ide svoje“ a nerozptyľuje sa nejakými zbytočnosťami. Vychádza mu z toho román, ktorý je takmer nepríbehový, nedynamický a nie veľmi lineárny. Tu sa pracuje naozaj s trocha inými prostriedkami. Velikić vsádza hlavne na presnú opisnosť, čím vytvára silné obrazy plné drobných, ale výrazných detailov.

Zrejme najpôsobivejší je však prvok, ktorý tento srbský solitér výborne zvládol už v románe Ruské okno. Áno, opäť víťazí atmosféra. Na letmý dotyk akoby nehybná. Pri dôkladnejšom ohmate nadýchaná, plastická, postupne odkrývajúca ďalšie a ďalšie pocitové vrstvy a reflexie.

Podobne ako poľský kolega Andrzej Stasiuk, aj Velikić vie do relatívne malého počtu strán vtesnať značnú obsažnosť a myšlienkovú hĺbku, takže čitateľ sa bude musieť trocha popasovať s hutnosťou textu. Výsledok ale chutí, pretože ponúka jedinečný záznam, ktorý verne konzervuje každodenné reálie jedného navždy strateného sveta.

Záver vyšetrovania preto znie: unikátne a neopakovateľné!

Dragan Velikić: Vyšetrovateľ

Vydal: Slovart 2018 (edícia MM)

Preklad: Karol Chmel

224 strán

Zobraziť diskusiu (0)