Dušu nikto nerozreže na plátky
Psychoterapiu a spiritualitu spája priestor ľudskej duše, ale nie je možné povrchne zmiešať ich prístupy. Spolu však môžu človeku pomôcť, aby na svojich životných cestách nezblúdil a nezložil sa pod ťarchou bremien.
Pozorovania mnícha a terapeuta
Životná skúsenosť aj odbornosť Petra Glogara sympatickým spôsobom predstavujú dialóg psychoterapie a duchovnosti. Mních – bosý karmelitán – sa postaral o Fortnu, zaujímavý duchovný priestor na Pražských Hradčanoch. Absolvoval teológiu na pápežských univerzitách, ale aj štvorročný výcvik v rodinnej terapii psychosomatických porúch. Popri psychoterapeutickej praxi pôsobí na Klinike ambulantnej psychiatrie a psychoterapie.
Pre Glogara je prirodzené zaujímať sa o prieniky, pretože ľudskú dušu nikto nerozreže na izolované vrstvy. Autentické sprevádzanie človeka (s Bohom alebo bez neho) sa nezaobíde bez otvorenosti voči rozmanitým hladinám našej existencie. Takáto veľkorysosť je súčasne aj prejavom zvedavosti i pokory zoči-voči záhadám života.
Publicista Josef Beránek už s Glogarom jeden knižný rozhovor absolvoval (Tvořit nové věci). V tomto pokračovaní sa spoločne sústreďujú na témy úzkosti, neistoty, zraneného či nepravého ja a samoty. Reč je aj o autoritách a spiritualite.
Tento rozhovor nie je akademickou exhibíciou dvoch vzdelaných mužov, ale citlivým pozorovaním života sprevádzaným minipríbehmi konkrétnych ľudí.
Ako zachrániť pripravenosť k zmene
Témy ich dialógu odrážajú obraz doby. Hoci sú mravokárske náreky nad ťažkými časmi falošné, je zrejmé, že dnes je intenzita úzkostí, osamelosti, vyhorenia, únavy či vnútorných zranení výnimočná. Sme vybavení technológiami a pritom neschopní zvládnuť samých seba. Komunikujeme tisícorakými spôsobmi, ale nevieme sa vymaniť zo samoty.
Vážime si svoje práva a slobody. To však nebráni tomu, aby manipulátori boli úspešní a bezohľadným spôsobom vstupovali do konkrétnych ľudských osudov. Terapia i viera špecifickými spôsobmi vytvárajú solidárne vzťahy tých, ktorí sa nechcú poddať prázdnemu prežívaniu.
„To, co zažili druzí, není přenositelné, ale může to být v dobrém smyslu nakažlivé.“
Glogar sa tu ukazuje ako veľký realista. To je jeho služba pravde i Pravde. Odhodil radikálnosť mladého kláštorného zanietenca a ponúka múdrosť zrelého muža, ktorý rozumie príchodom aj odchodom, zlyhaniam, obavám aj rozličným záchranárskym projektom, ktoré pomáhajú ľuďom zotrvať nad hladinou.
Pokiaľ by tento karmelitán inšpiroval duchovných radcov, spovedníkov a kazateľov, mnohí by opustili svoju odpornosť, zaslepenosť a pýchu maskovanú zbožnými rečami a odpoveďami na otázky, ktoré im vlastne nikto nekladie.
„Věřit vyžaduje odvahu, schopnost riskovat, ochotu přijmout bolest i zklamání.“
V rozhovore o terapii a spiritualite končí predstava „dobrej dospelosti“ chápanej ako obdobie dlhej rovnakosti. Najväčšou prekážkou zmeny nie sú sociálne, rodinné či ekonomické ťažkosti, ale zničujúce predstavy o tom, čo sa má a nemá.
Josef Beránek/Petr Glogar: Všechno začíná v nás (Hovory o terapii a spiritualitě)
Vyšehrad, 2025