Slávnostná prezentácia publikácie Hry Ivana Vyrypajieva sa uskutoční počas festivalu Nová drama/New Drama dňa 9. 5. 2016 o 10.00 v Štúdiu 12 v rámci workshopu Ivana Vyrypajeva a okrem autora sa na nej zúčastnia aj prekladateľky Eva Maliti Fraňová a Romana Štorková Maliti.

Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali
Tanja Šljivar

Je to hra plná neobyčajných obrazov – prevažne poetických, často repetičných, kontrastujúcich s jazykom postáv, ktorý je surový, ba až brutálny. Nájdeme v nej prvky súčasnej pop kultúry, hudobné matrice, reálie niektorých miest, mená novodobých celebrít ale aj elementy národných mytológií. V istom zmysle je Šljivarovej dráma porovnateľná s nočnou morou. Je zmesou všetkého možného, je lexikónom piesní, pracuje s dekomponovaným dramatickým časom, je zbierkou fiktívnych i skutočných ľudských osudov. Odkrýva strachy a paranoje neustále prítomné v diskurze medzi ženou a mužom, odhaľuje diskrepanciu či, lepšie povedané, priepasť medzi generáciami. Medzi tým, čo zažili oni a tým, čo prežívame dnes.

Od konca krvavej vojny na Balkáne ubehlo už dvadsať rokov a vďaka mladej autorke Tanji Šljivar sledujeme osudy tých, ktorí tam žijú a prežívajú dnes. Dramatický text Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali priam hmatateľne približuje beznádej na rumovisku spoločensky a politicky rozvrátenej krajiny. Postavy hry pre dvoch „hrajú“ všetkých hrdinov a antihrdinov temného, drsného a melancholického príbehu. Mara (45) a mladučký Milan (17), dvaja bosnianski stroskotanci, sa stretajú v deň chlapcových narodenín na diaľničnej benzínovej pumpe dakde v Bosne a Hercegovine. Je to ich prvé a zrejme i posledné stretnutie. Obaja prežijú vlastnú minulosť. Budúcnosť je neistá.

Tanja Šljivar sa narodila v roku 1988 v Banja Luke, v Bosne a Hercegovine. V roku 2011 absolvovala štúdium dramaturgie na Fakulte dramatických umení v Belehrade, v Srbsku. Je autorkou dramatických textov Pošto pašteta? (Po čom je paštéta?), Grebanje ili Kako se ubila moja baka (Škriabanie alebo Ako sa zabila moja babka), Mi smo oni na koje su nas roditelji upozoravali (Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali), Ali grad nas je štitio (Ale mesto nás chránilo) a krátkej hry Mrtvorođena (Mŕtvonarodená). Svoje hry, preložené do desiatich jazykov, publikovala v divadelných časopisoch a antológiách, inscenovali ich alebo uviedli na scénických čítaniach v Bosne a Hercegovine, Srbsku, Chorvátsku, Poľsku, Rakúsku, Španielsku a Nemecku. Píše a publikuje aj krátke prózy, rozhlasové hry, scenáre ku krátkym filmom a divadelnovedné štúdie. Za dramatickú tvorbu získala niekoľko ocenení: Cenu Slobodana Selenića, Cenu Borislava Mihajlovića Mihiza, ocenenie Kočićeva knjiga a Cenu Miodraga Žalicu. Momentálne je študentkou Inštitútu aplikovaných divadelných štúdií na Justus-Liebig-Univerzität v nemeckom Giessene.

Hry
Ivan Vyrypajev

V Divadelnom ústave vychádza v edícii Nová dráma/New Drama výber z dramatického diela Ivana Vyrypajeva pod názvom Hry. Výber obsahuje divadelné hry Valentínov deň, Kyslík, Genezis 2, Tanec Dillí a Opití. Texty preložili Eva Maliti Fraňová a Romana Štorková Maliti. Úvodný text ku knihe pod názvom Génius čistého produktu, ktorý napísala Kristina Matvijenko, preložila Ivana Kupková. Ako v texte uvádza Kristina Matvijenko, Ivan Vyrypajev je najdôležitejšou postavou ruskej „novej drámy“ a aktuálneho divadla prvej dekády 21. storočia. „Vyrypajevove pokusy o oživenie tela jazyka a reči sa od hry k hre uskutočňujú v rozmanitých a čoraz rafinovanejších (dokonca aj vo svojej zvýraznenej jednoduchosti) formách,“ uvádza autorka úvodu.

Ivan Vyrypajev, dramatik, režisér a herec, sa narodil 3. augusta 1974 v Irkutsku. V roku 1995 absolvoval štúdium herectva na Irkutskom divadelnom konzervatóriu (Irkutskoje teatraľnoje učilišče). Ako herec pôsobil v Magadanskom divadle (Magadanskij gosudarstvennyj muzykaľnyj i dramatičeskij teatr) a v Divadle drámy a komédie na Kamčatke (Teatr dramy i komedii na Kamčatke). V roku 1998 založil v Irkutsku divadelné štúdio Priestor hry (Prostranstvo igry) a začal študovať réžiu na Divadelnom konzervatóriu Borisa Ščukina (Teatraľnyj institut imeni Borisa Ščukina). V rokoch 1999 – 2001 učil herectvo na Irkutskom divadelnom konzervatóriu (Irkutskoje teatraľnoje učilišče). V roku 2002 spolu s ďalšími založil moskovské divadlo Teatr.doc. V roku 2005 založil projekt podpory filmu, divadla a literatúry Hnutie Kyslík (Dviženie Kislorod). Od roku 2006 sa okrem divadla venuje tiež filmovej scenáristke a filmovej réžii. Jeho úspešný filmový debut Eufória (Ejforia, 2006) sa dostal do súťaže filmového festivalu v Cannes. V rokoch 2012 – 2015 bol umeleckým riaditeľom Divadla Praktika v Moskve. Pôsobí a žije predovšetkým v Rusku a Poľsku. Je autorom úspešných divadelných hier uvádzaných v Rusku i v zahraniční a preložených do viacerých jazykov: Sny (Sny, 1999); Mesto, kde som (Gorod, gde ja, 2000); Valentínov deň (Valentinov deň, 2001); Kyslík (Kislorod, 2001); Genezis 2 (Bytie No. 2, 2004); Júl (Ijuľ, 2006); Vysvetliť (Objasniť, 2008); Tanec Dillí (Tanec Deli, 2010); Komédia (Komedia, 2010); Ilúzie (Iľuzii, 2011); DREAMWORKS, 2011; Letné osy, ktoré nás štípu ešte v novembri (Letnije osy, kotoryje kusajut nas daže v nojabre, 2012); Opití (Pjanyje, 2012); UFO, 2012; Neznesiteľne dlhé objatia (Nevynosimo dolgije objatija, 2014) a i.

Vyrypajevova tvorba je na Slovensku dobre známa. Inscenácie jeho hier v réžii Viktora Ryžakova (Kyslík, Júl) hosťovali na Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra. Hry Sny, Kyslík, Ilúzie, Opití boli uvedené v bratislavskom Štúdiu 12, v Slovenskom národnom divadle a v Mestskom divadle Žilina.

Zobraziť diskusiu (0)