Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Edward Carey: Malá

Román Malá je o našej pamäti, smútku, žiali a stratách milovaných, ale je i o ľudskom tele, smrti a hnilobe. No tak isto o Madame Tussaud a voskových figurínach.

Ako nazvať knižku Edwarda Careyho, Malá, ktorej preklad vyšiel nedávno vo vydavateľstve Argo? Historický román? Grafický román? Alebo to je žáner fantastiky? Nazvala by som ho literárno-vizuálnym experimentom, ktorý sa vydaril. Jednoznačne pozoruhodný, esteticky na úrovni, napínavý a dejom nabitý príbeh z najpohnutejšieho historického obdobia Francúzska 18. storočia. Nič v knihe nám nenapovie, že vlastne čítame o začiatkoch slávnej Madame Tussaudovej, našepne nám to len záložka. Ak hľadáte historický príbeh napísaný nevšedným spôsobom, tak vám túto knihu odporúčam.

Keď som ešte pred niekoľkými rokmi po nej siahla, vôbec som netušila, o čo vlastne ide. Upútala ma obálka a ilustrácie. Ako som sa začítala, moje nadšenie sa umocnilo, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Edward Carey totiž napísal modernú klasiku historickej fikcie, ktorá ďaleko presahuje jej limit, a číta sa ako román obdobia niektorej zo sestier Brontëových. Je to bravúra typickej viktoriánskej syntaxe, gramatiky, slovníka aj štruktúry, ktorú očakávame od klasiky takéhoto druhu. Carey to urobil v 21. storočí a poskytol nám fantastický čitateľský zážitok. Knihu totiž čítame s historickou vedomosťou a detailmi, ktoré však viktoriánski autori ešte nemohli mať.

Román Malá je o našej pamäti, smútku, žiali a stratách milovaných, ale je i o ľudskom tele, smrti a hnilobe.

Malá, ako nazval anglický autor Edward Carey svoj veľký román, je aj rozprávačka tohto nevšedného príbehu Anne-Marie Grosholtzová, ktorá je vzrastom veľmi drobná, dlhonosá, krásou neobdarená sirota z alsaskej dedinky, ktorá sa dostane do Bernu, aby slúžila v domácnosti doktora Philippa Curtiusa. Tu sa začína oboznamovať s technikou výroby modelov ľudských orgánov. Ako osemročná sa s Philippom Curtiusom dostane v roku 1769 do Paríža, kde doznievajú posledné tóny osvietenstva. Pre oboch sa tu začína čosi úplne nové. Vyrábajú modely celebrít – Rousseaua, Diderota a Voltaira. Biznis s voskovými modelmi rozkvitá, objednávky narastajú, začína sa Francúzska revolúcia, po nej obdobie Teroru a hlavy sa kotúľajú spod gilotíny jedna radosť. Zákaziek je čoraz viac...

Marie, tento malý ľudský tvor, ktorého nemá nikto rád a má veľa prezývok – nepodarok, malý matsný fľak, strašidlo, trieska v oku, vlas na jazyku, ľudský trus, tá kuchynská špinka, to nešťastie a výsmech prírody, toto čudo, ktoré nestojí ani za povšimnutie, budú raz poznať budúce generácie na celom svete ako slávnu Madame Tussaud.

Príbeh osirelého dieťaťa z Alsaska je ako z rozprávky o Jankovi Hraškovi, neúnavnom a nebojácnom, ktorý sa v živote stretne s francúzskym monarchom i Prvým konzulom Francúzskej republiky, s radikálmi i so zloduchmi, pobudne v Bastile a na parížskych uliciach a stane sa svetobežníkom proti vlastnej vôli. Tento príbeh by sa dal vyrozprávať úplne bežným, konvenčným spôsobom, pravda, jeho autorom by nesmel byť Edward Carey, ktorého čitatelia už poznajú z Kroniky rodu Iremongerov. Vždy totiž šťastne skĺbi vlastnú kresbu s písaním a svojím deformovaným uhlom pohľadu pripomína Lemony Snicketa či Tima Burtona a ilustračne Edwarda Goreyho a Petropolis Marjane Satrapi.

Autor predstaví pozoruhodnú kavalkádu bizarných postavičiek, zvrátených, pokrivených a udupaných, perfídnych zločincov i géniov, monarchov aj revolucionárov, chirurgických pitevných nástrojov, ľudských orgánov a najmä hláv. Tých je tu veľmi veľa.

Careyho príbeh stojí vlastne na kontraste drobučkej nenápadnej rozprávačky uprostred rozbúrených historických vĺn, ktoré nechávajú po sebe len ruiny. Spod nich sa však Malá vyhrabe. Paríž sa stal neistým, je plný na kosť vychudnutých ľudí. Rozhodne sa pre Londýn Georga III., vraj sú tam cudzinci vítaní. Pouliční herci ukazujú zvedavcom obrázky gilotíny. Malá má však ponúknuť niečo lepšie. Hlavy. Preplaví sa cez Kanál a v bedniach prinesie francúzsku históriu a čo ostalo po Francúzskej revolúcii. Voltairovi sa počas plavby zlomí nos, Franklin stratí ucho a Marat sa doplaví s dierou v hrudi. To všetko sa dá opraviť. Vosku je predsa dosť!

Danica Hollá



Edward Carey

(1970) je dramatik, románopisec a ilustrátor, pôvodom z východoanglického Norfolku. Žil na mnohých miestach Európy. Momentálne učí a tvorí v texaskom meste Austin.

Je autorom ôsmich románov vrátane známej trilógie Kronika rodu Iremongerov, ktorá vyšla v českom preklade. Vlani sa na knižných pultoch objavil zatiaľ jeho posledný román The Swalloved Man (Zhltnutý muž).

Edward Carey je autorom niekoľkých zaujímavých divadelných adaptácií a dvoch pôvodných hier: The Sulking Thomas (Trucovitý Tomáš) a The Captain of the Birds (Kapitán vtákov).

Zobraziť diskusiu (0)

Malá

Malá

Carey Edward

V této naprosto originální, fantasmagorické knize sleduje Edward Carey životní kroky Marie Grosholtzové, maličké Švýcarky, která se dostala do revoluční Paříže a nakonec se proměnila v legendární Madame Tussaud. Tento barvitý příběh o revoluci, paměti, ztrátě a lásce vás zavede do tří zemí, setkáte se se ztracenými dětmi, ztracenými rodiči, opičími duchy, krejčovskými pannami, králem, princeznami i doktory a s mužem, který prochodil celou Paříž.

Kúpiť za 21,15 €

Podobný obsah

Ako milovať svoju dcéru

Recenzie

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Na smrť nemusíme byť sami

Recenzie

Na smrť nemusíme byť sami

Patrí medzi čestné povinnosti povzdychnúť si, ako sa všetci vospolok (a zahltení trápnosťami) vyhýbame téme odchádzania zo života. No nakoniec je minimum tých, ktorí sa do tohto terénu s odvahou, empatiou i pokorou vyberú.

Ženy u oltáře?

Recenzie

Ženy u oltáře?

Situácia a postavenie žien v kresťanstve a v katolíckej cirkvi sa do spoločenských dialógov dostáva pravidelne už do čias raného kresťanstva. Cirkevní otcovia i teológovia sa zaoberajú rolou ženy najmä v cirkvi intenzívne už od prelomu 4. a 5. storočia. Otázky sa týkajú najmä svätenia žien a ich možnosti slúžiť pri oltári a viesť službu eucharistie.