Knihy pojednávajúce o súčasnosti alebo dlhodobých trendoch sú neraz skôr negatívne a ich obraz vývoja sa zameriava hlavne na riziká. Oproti tomu Epocha objavov od Iana Goldina a Chrisa Kutarnu ponúka prevažne optimistický pohľad na zásadné úspechy, aké ľudstvo dosiahlo svojimi aktivitami v posledných desaťročiach. Technologický vývoj, potláčanie chudoby, zlepšovanie zdravotnej starostlivosti a životných podmienok, šírenie dostupnosti vzdelania, dlhší vek dožitia a ďalšie ukazovatele vyvolávajú v autoroch nádej, že sa život v zásade zlepšuje. Pomerne pozitívne naladení sú aj ohľadom rozšírenia a vplyvu demokracie a trhového hospodárstva, technológií, spolupráce alebo riešenia sociálnych zmien.

Jednotlivé kapitoly Epochy objavov otvára pohľad do histórie, do pôvodnej renesancie. Hľadanie paralel so súčasnosťou pôsobí občas polemicky, no poskytuje práve zmenu perspektívy o akej sa píše hneď v úvode. Postupne sa autori venujú naozaj širokému spektru tém a ku viacerým sa opakovane vracajú, hlavne k vzájomnej prepojenosti, komplexnosti, ich výhodám a nevýhodám. Prepojenie a vzájomnú závislosť súčasného sveta si nepredstavujme ako idealizovanú globálnu dedinu. Na pozadí medzinárodnej spolupráce a vzájomných dohôd často nájdeme obyčajnú konkurenciu a snahu vyťažiť pre seba čo najviac výhod. Nepriaznivé sa za istých okolností môžu stať aj výkyvy „nálad“ finančných trhov. Doplácajú na ne celé regióny a, ako sme videli na ekonomickej kríze v rokoch 2008 – 2010, týka sa to celého sveta. Na druhej strane spolupráca a prepojenosť vedú k synergii a predpokladu, že žijeme vo veku, v ktorom kolektívne úsilie miliónov dobrovoľníkov dokáže prekonať spočiatku nepredstaviteľné bariéry. Uvádzané sú predovšetkým projekty digitalizácie a kategorizovania dát.

Pomerne nezvyčajný a pozitívny je aj ich pohľad na rastúcu populáciu. Tvrdia, že vzrastajúce obyvateľstvo (napr. v Afrike a južnej Ázii) prináša predovšetkým priaznivé výsledky. Prínosy vidia tiež v migrácii obyvateľstva z menej rozvinutých oblastí do tých prosperujúcich. Nepíšu síce o koncentrácii chudoby a zločinnosti v enklávach vytvorených práve migrantmi, ale všímajú si skôr ekonomické a sociálne výhody finančných transferov smerujúcich od migrantov s prácou do ich pôvodnej domoviny. Každý optimizmus má svoje hranice a ani nová renesancia sa rozhodne netýka všetkých, ako nám kniha na viacerých miestach pripomína. Subsaharská Afrika, Severná Kórea, Sýria od roku 2011 – to je len pár príkladov oblastí s minimálnou alebo žiadnou účasťou na prosperite.

Aj početné riziká dnešnej doby sú pomenované úplne presne: agresívny biznis, etnické násilie, hladomor, epidémie chorôb, vylúčenie celých skupín obyvateľstva, zlá politická infraštruktúra miernia nadšenie ohľadom budúceho vývoja. Kriminalita, pandémie, zbieranie metainformácií štátnymi agentúrami, komplexnosť globálneho finančného systému, ideologické extrémizmy, prehlbovanie sociálnych nerovností sú len niektoré z hrozieb, ktorým budeme čeliť na individuálnej alebo skupinovej úrovni. V závere knihy preto nájdeme návody alebo skôr výzvy k aktivite nielen pre jednotlivcov, ale aj na vládnej úrovni. Práve odporúčania na zmenu výrazne odlišujú Epochu objavov od iných, viac katastroficky ladených publikácií. Aj keď s viacerými argumentmi autorov by sa dalo polemizovať, opäť sa potvrdilo, že edícia Civilizácia, v ktorej kniha vyšla, patrí medzi najzaujímavejšie na súčasnom slovenskom knižnom trhu.

Ian Goldin a Chris Kutarna: Epocha objavov. Ako rozumieť rizikám a výdobytkom našej novej renesancie.
Preklad: Igor Otčenáš
Premedia 2018
360 strán

Zobraziť diskusiu (0)