Čo zaujímavé ste v poslednej dobe čítali?

Martina: Nedarí sa mi čítať toľko, koľko by som chcela, skôr som momentálne vnorená v detských knihách, kde so synom každý večer čítame nové a nové príbehy. Ale nedávno som dočítala knihu nemeckého autora Ewalda Arenza Staré odrůdy – jemný príbeh o priateľstve dvoch vekovo rôznorodých žien, príbeh o slobode, ale aj o traumách, ktoré obe zažili a snažia sa ich spracovať. A ich nečakané priateľstvo im v tom pomáha. Pekné pomalé čítanie.

Marta: Nerob s ňou rozhovor, je to feministka! Keď sa stretnú dve dámy, ktoré vedia odhaliť mnohé veci vo svojich dielach, svojej práci. Taký je aj ich rozhovor.

Ako vzniklo Ex Libris na Michalskej, čo vás k jeho založeniu viedlo?

Marta: Kníhkupectvo Ex Libris vzniklo v roku 1993. Po dvadsaťročnej praxi v školstve som mala pocit, že to bude sloboda. Neviem, kde sa zobrala tá odvaha podnikať bez ekonomických a praktických znalostí.

Ako ste sa vtedy ako kníhkupectvo profilovali? Spomínam si, že ste mali veľa kníh o umení, aj také, ktoré inde neboli. Ako ste sa k nim dostávali, aké to boli knihy?

Marta: Skoro som zistila, že láska ku knihám nestačí. Nevzdala som to aj vďaka ľuďom, ktorí pomáhali. Artforum ukázalo cestu. Boli mojimi podporovateľmi a veľa som sa naučila. Malé kníhkupectvo pre ľudí, ktorí majú radi umenie, dobrú literatúru.

Ako si na obdobie prvého Ex Librisu pamätáš ty, Martina? Ako si ho vnímala ako tínedžerka?

Martina: Bolo to pre nás niečo nové, zaujímavé. Chodievali sme za mamou do roboty na Michalskú skoro každý deň. A už keď sa dalo, brigádovali sme, predávali, balili knihy. Mňa to bavilo. Vďaka takýmto stredoškolským brigádam som spoznala veľa ľudí – zákazníkov. Od spisovateľov po filmárov, hudobníkov, výtvarníkov, študentov... S mnohými z nich som sa stretávala doteraz i v súčasnom Ex Librise, stali sme sa priateľmi.

Marta, ako to bolo s vašou chuťou a energiou robiť kníhkupectvo? Čím boli ovplyvnené?

Marta: Pomohla aj poloha na rušnej Michalskej ulici, ktorá mala v tých časoch úplne inú atmosféru. Študenti, spisovatelia, prví zahraniční návštevníci, starí Bratislavčania, pouliční hudobníci, ale aj čudné postavičky miestnych zlodejov. Malý priestor ťa naučí mnoho vecí a poskytne mnoho zážitkov. Zákazník je zrazu blízky človek a jeho návraty ťa vždy potešia. Spoznávaš, vieš ponúknuť aj odporučiť. Počúvaš, pozoruješ.

Ako sa vaše kníhkupectvo vyvíjalo a prečo nakoniec skončilo?

Marta: Počas existencie Ex Librisu bolo veľa pekných aj ťažkých chvíľ. Noví majitelia budov pravidelne zvyšovali nájom a mali úplne iné plány. Takže po rokoch na Michalskej ulici sme museli prežiť sťahovanie do Domu fotografie na Prepoštskej. Bolo to blízko, ale už to nebolo kníhkupectvo. Vzniklo Ex Café a malá tmavá miestnosť, kde zostalo pár políc kníh. Ale dokázali sme poskytnúť priestory mnohým šikovným ľuďom na prezentáciu. Výstavy, besedy, stretávanie záujmových skupín. Len knihy sa stali druhoradými. Skončili sme, vyprázdnili priestory a v roku 2011 bol koniec Ex Librisu č. 2.

Ako vzniklo Ex Libris v SNG a ako funguje? Je súčasťou SNG, ale asi nebolo vždy, však?

Martina: V roku 2012 SNG oslovovala viacerých skúsených kníhkupcov na spoluprácu. Medzi oslovenými bola aj moja mama ako majiteľka už kultovej značky Ex Libris. Keďže však šlo o špecifický druh spolupráce, ďalšie debaty o vzniku galerijného kníhkupectva som prebrala ja. Tieto pozitívne sa vyvíjajúce pracovné rozhovory a predstava znovuoživenia značky Ex Libris ma presvedčili vrátiť sa po siedmich rokoch z Prahy a pokračovať v rodinnej tradícii. Takže v máji 2013 sme v Esterházyho paláci otvorili kníhkupectvo Ex Libris v SNG.

Marta: Celé roky chodievali dámy z knižnice SNG aj do nášho kníhkupectva na Michalskú, skvelé kurátorky a kurátori. Mnohí ešte ako študenti. Ponuku prenechať a prepožičať meno tejto štátnej inštitúcii bolo cťou.

Martina: Ex Libris sa stalo na dlhých 12 rokov galerijným kníhkupectvom, kde mama prepožičala meno a ja som bola manažérkou a akýmsi dohľadom nad kvalitou výberu kníh. Chcela som, aby si u nás našli to svoje všetci tí mamini zákazníci, čo k nej roky chodievali, a, samozrejme, i návštevníci galérie. Takže okrem kníh o umení, katalógov k výstavám v SNG, kvalitných detských kníh som sa nevzdala ani beletrie (hlavne slovenskej – tituly oceňované Anasoft Litera) a ako správne galerijné kníhkupectvo sme mali vždy v ponuke aj merch k výstavám z produkcie SNG.

Čo má súčasné Ex Libris spoločné s tým na Michalskej?

Martina: Okrem mena sa snažíme držať kvalitu výberu kníh. Tým, že kníhkupectvo patrilo pod SNG, tak to nebolo ťažké dodržiavať. Veď i samotná SNG bola roky zárukou kvality, dobre sa nám spolu nažívalo a spolupracovalo. Podporovali sme sa. A v neposlednom rade máme i spoločných zákazníkov.

Hovorili ste Martine do riadenia kníhkupectva, žiadala vás o rady?

Marta: Som rada, že moja dcéra Martina sa podujala na úlohu zriadiť niečo také. Ja už som bola len pozorovateľ. Martine sa podarilo venovať sa aj literárnym akciám a prezentovať tak nielen výtvarné umenie. SNG bola v tomto vždy výnimočná. Hudba, literatúra, film. Vždy poskytovala možnosti pre všetky možné druhy umenia.

Ex Libris v SNG sa vyvíjalo aj sťahovalo. Do jeho existencie zasiahla aj rekonštrukcia.

Martina: Za tie roky sme prežili s kníhkupectvom všeličo. Od rôznych literárnych akcií, knižných krstov, debát cez filmové študentské štvrtky, rodinné Bookobrazy, Noci múzeí a galérií a aj „okienkový“ predaj v čase covidu, keď sa svet zastavil. A potom prišlo v decembri 2022 veľké sťahovanie do krásnych zrekonštruovaných priestorov novej SNG. Staré kníhkupectvo s veľkými policami a slávnym rebríkom sme oplakali, ale zároveň sme sa tešili na všetko nové! A že budeme všetci pokope v jednej budove – voňavej, modernej –, no proste, dočkali sme sa.

Ako je to s kníhkupectvom Ex Libris teraz?

Martina: Zle. Momentálne od augusta 2024 je celková situácia v SNG iná – neúnosná. Ak trochu sledujete dianie okolo galérie, tak viete, že sa nám tam za posledný polrok, po absurdnom „vyhadzove“ dlhoročnej generálnej riaditeľky Alexandry Kusej, vystriedali traja bohužiaľ absolútne nekompetentní riaditelia. Po rokoch plných kolegiálnej podpory, dôvery, slobody a radosti z práce nastala doba chaosu, šikany, nezmyselného a účelového prepúšťania, tlakov a zákazov. Možno vieš i to, že sme tomu dlho odolávali. Najprv vďaka našim šéfkam úsekov a teraz i ako zamestnanectvo. Ale 27. januára sme i my s kolegyňami z kníhkupectva boli medzi tými, čo oznámili, že v SNG končia. Ono robiť takú peknú vec, ako je kníhkupectvo, pre niekoho, kto sa takto snaží zničiť fungujúcu inštitúciu a šikovných ľudí v nej, nie je už radostné. Neradi by sme sa dostali do situácie, že nás bude niekto obmedzovať vo výbere kníh. Stačí, že komunikácia s verejnosťou bola viackrát od súčasného dočasne povereného riaditeľa usmerňovaná, priam zakazovaná.

Máš energiu a chuť robiť kníhkupectvo aj v dnešnej dobe?

Martina: Aktuálne sa snažím zmieriť s predstavou, že kníhkupectvo, ktorému sa na novom mieste výborne darilo, končí. Uzavrieme ho do konca marca. Je to bolestivé, ale inú cestu si v tejto situácii neviem predstaviť. Takže energiu a chuť budem musieť časom niekde pozbierať... Srdce zatiaľ stále ostáva v SNG.

Marta: Škoda, že teraz žijeme chvíle rozbíjania a nie podpory.

Zobraziť diskusiu (0)