Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Fandom: fanúšikovská doména pod drobnohľadom

České vydavateľstvo Akropolis sa v edícii #POPs systematicky venuje odborným textom týkajúcim sa popkultúry. Tento rok došlo aj na vydanie zásadného textu zaoberajúceho sa mediálnym fandomom a aktivitami jeho členov, fanúšikov. Pytliakov textov tak máme možnosť čítať v preklade Josefa Šebeka.

Hoci monografia vyšla po prvý raz v roku 1992, český preklad vychádza z doplneného vydania z roku 2013. Prečítať si tak môžeme aj rozhovor, ktorý s Jenkinsom viedla teoretička Suzanne Scottová pri príležitosti 20. výročia vydania Pytliakov. Okrem nových poznatkov na poli fanúšikovských štúdií spolu reflektovali aj spôsob, akým Jenkinsov text ovplyvnil výskum a všeobecnú recepciu mediálneho fandomu. Najaktuálnejšiu odozvu na Jenkinsov text potom predstavuje doslov Jakuba Maceka a rozhovor, ktorý Jenkins urobil s Jaroslavom Švelchom pri príležitosti českého vydania knihy.

Fanoušci nejsou jedinými pytláky textů, ale právě oni udělali z pytlačení uměleckou formu.“ (s. 88)

Pytliaci textov predstavovali v čase svojho vydania nový pohľad na mediálny fandom a dovtedajšie vnímanie fanúšikov ako pasívnych, nekritických prijímateľov mediálnych obsahov, ktorí sa nimi až nezdravo nadchýnajú a strácajú tak kontakt s reálnym svetom. Jenkins vo svojej etnograficky poňatej monografii mnohé stereotypy vyvrátil a poukázal na fenomén participatívnej kultúry, ktorý odhaľoval množstvo kritických, tvorivých a najmä aktívnych spôsobov, ako fanúšikovia s mediálnymi obsahmi narábajú. Poukazoval na kradnutie a prisvojovanie si významov, prevažujúci feministický model čítania kultúrnych textov, vznik „kanonickej“ podoby konzumovaného textu či špecifiká komunitného zdieľania informačného kapitálu, ktoré tvoria pevný základ fanúšikovského správania.

Vďaka Jenkinsovmu prístupnému jazyku, ktorý odkazuje na jeho novinársku minulosť, a precízne zostavenému dodatku s anotáciami jednotlivých popkultúrnych textov, sú Pytliaci textov vhodným vstupom do problematiky aj pre odborníkov či laikov mimo akademického poľa fanúšikovských štúdií. Špecifikom diela je aj Jenkinsova metodológia výskumu: otvorene priznáva, že sa nesnaží o nezainteresovaný „pohľad zvonku“. Naopak, vystupuje v pozícii „aka-fana“, teda akademika, ktorý je zároveň fanúšikom – členom skúmanej skupiny. Tento prístup mu umožnil oveľa otvorenejšiu komunikáciu so samotnými fanúšikmi, s ktorými konzultoval závery jednotlivých kapitol.

Jenkins sa dokázal vyrovnať s obavami o objektivitu svojich záverov a jeho teoreticky dobre zvládnuté dielo prispelo k vzniku samostatných fanúšikovských štúdií. Pytliaci sú stále považovaní za kľúčové a často citované dielo, z ktorého vychádzajú aj mnohí súčasní autori a autorky a patrí aj k úvodu do štúdia populárnej kultúry. Jenkinsov text bol počas uplynulých rokov vystavený odbornej kritike z rôznych oblastí vedy a mnohé zásadné práce novšieho dáta vznikli práve ako kritická reakcia na jeho dielo. My si však pri čítaní prvého českého prekladu musíme uvedomovať aj ďalší aspekt: čas vzniku a kontext doby, z ktorej vychádza.

Počas takmer tridsaťročnej existencie Jenkinsovho diela sa zásadne zmenilo nielen mediálne prostredie, ale aj fandom samotný. Fanúšikovstvo sa stalo globálnym. Internet a sociálne siete zatlačili do úzadia listovú a fanzinovú komunikáciu a okrem socializácie umožnili aj oveľa jednoduchší presun informácií, čo sa odrazilo napríklad na prepojenosti euroamerickej a ázijskej popkultúry. Celosvetová dostupnosť obsahu streamovacích služieb (lokálne rozdiely sú v tomto prípade zanedbateľné) umožnila existenciu mediálnych fandomov so širokou základňou fanov.

Pod vplyvom tejto kultúrnej sily prešli transformáciou aj mediálni producenti – už dávno nie sú tou nedosiahnuteľnou inštitúciou vlastniacou a užívajúcou kultúrnu moc, ktorú fanúšikom odpierajú. Práve naopak – čoraz častejšie sú nútení ich reakcie zohľadňovať. Stačí si pripomenúť fanúšikovský bojkot hry Star Wars Battlefront II či vlnu rušenia účtov na sociálnych sieťach, ku ktorému celebrity dotlačil práve viac či menej toxický fandom. Samotné spoločenstvo fanúšikov už tiež nie je vnímané ako okrajová záležitosť „tých divných ľudí, ktorí nežijú skutočný život“. Naopak, mainstreamová kultúra prebrala množstvo jeho špecifík a kultúrni producenti počítajú s veľkým potenciálom, ktorý táto subkultúra má.

Jenkinsovu monografiu teda z povahy doby, v ktorej žijeme, musíme čítať kriticky a konfrontovať jeho závery s novými skutočnosťami. Zároveň však aj tridsaťročný časový odstup potvrdzuje výnimočnosť jeho práce.


Henry Jenkins: Pytláci textů

Argo, 2020

Zobraziť diskusiu (0)

Pytláci textů

Pytláci textů

Jenkins Henry

Obraz diváků televizních seriálů a dalších pořadů jako pasivních konzumentů je zakořeněný i dnes, v éře internetových televizí, streamování a obsahu dostupného kdykoli „na přání“. V době, kdy americký kulturní a mediální teoretik Henry Jenkins psal svou knihu Pytláci textů (1992), však byla tato charakteristika přijímána takřka bez výhrad i odborníky z oblasti mediálních studií.

Kúpiť za 21,15 €

Podobný obsah

Dlouhé ucho

Recenzie

Dlouhé ucho

Egon Bondy alias Zbyněk Fišer, prozaik, básnik a filozof, sa narodil v roku 1930 v Prahe a zomrel vo veku 77 rokov v Bratislave. Pod svojím pseudonymom vydával nápadité kritické literárne podobenstvá ako Invalidní sourozenci, Máša a Běta, Severin, ale aj rôzne kratšie samizdatové formáty, ktoré v súčasnosti vychádzajú vo vydavateľstve Akropolis. Dnes je dostupná aj jeho posledná známa ucelená práca Dlouhé ucho.

​Kocka cukru ti môže (a nemusí) zachrániť život

Recenzie

​Kocka cukru ti môže (a nemusí) zachrániť život

Na korze v Sabinove stojí vyzdobená výloha v zelenkastých farbách. Nápis nad vchodom hovorí H. Lautmann ‒ vdova. Toto miesto je späté s oscarovým filmom Obchod na korze (1965, Ján Kadár, Elmar Klos), kde ambivalentnú úlohu arizátora Antona Brtka stvárnil Jozef Kroner. Filmu predchádzala novela Ladislava Grosmana, ktorá je súčasťou vzácnej spisby skompletizovanej vo vydavateľstve Akropolis ‒ Spisy Ladislava Grosmana 1. Súčasťou knihy je aj novela Nevěsta a tiež román Z pekla štěstí.

Jednu Bloody Mary?

Recenzie

Jednu Bloody Mary?

David Szalay nás vo svojom románe Turbulence necháva prežívať lietanie z perspektívy dvanástich príbehov, ktoré sa v detailoch prelínajú a vytvárajú nervozitu zo situácie, ktorú nemáme pod kontrolou.