Tóno Brtko principiálne nie je zlý človek. Ocitá sa na dejinnej slučke, kde formujúci sa Slovakštát postupne prijíma opatrenia nasmerované voči židovskému obyvateľstvu. Medzi najradikálnejšie z nich patrí arizácia. Tá však nie je žiadnym opatrením, ale radikálnym zásahom do majetkového práva židovského občana. Prebratie majetku sa stane rodinnou témou u Brtkovcov, ktorí sa na rýchlom zisku nezhodnú. Tóno nemá rád svojho nafúkaného gardistického švagra a je príliš hrdý na to, aby od neho prijal neštandardnú pomoc. Pod tlakom svojej manželky však postupne začne podnikať nesmelé kroky namierené do galantérie starej pani Rozálie Lautmanovej. Tá si jeho príchod interpretuje po svojom, je k nemu milá, varí mu, stará sa o neho a Brtkovu prítomnosť si vysvetľuje ako pomoc, netušiac, že jeho zámery sú pre jej podnik fatálne.

Ideologický základ všetkých troch diel v prvej časti spisov Ladislava Grosmana tvorí psychologický prevrat v povahách ľudí pod prísľubom lepšej budúcnosti, ktorú majú na dosah. Vidia, že ich susedia, rodinní príslušníci alebo vzdialení príbuzní v štruktúrach fašistickej moci získavajú hmotné statky a tiež sa začínajú nosiť ako páni. Zmenili sa formálne ‒ drahé šaty, upravené uniformy príslušníkov HSĽS, no najdôležitejšia zmena sa udiala na tej neviditeľnej časti. Ideálna štúdia charakteristiky postáv je komponovaná aj v dramatickom texte Petra Karvaša Polnočná omša. Rodina Kubišovcov prežíva na Vianoce povstaleckého roku 1944 kamuflovaný strach o syna ‒ partizána, o ktorom tvrdia, že študuje v hlavnom meste. Povedať pravdu nahlas bolo nebezpečné aj v kruhu najbližších. Profit z odmeny za vyzradenie sabotáže bol prisilnou motiváciou. Elitný fašista Adolf Eichmann na povojnovom súdnom procese v Izraeli priznal, že keby bol kolaborantom jeho vlastný otec, taktiež by ho potrestal. Zákon pred ľudskosťou. Ríša pred rodinou.

Slovensko ako satelitný štát hitlerovského Nemecka cítilo vojenskú silu, ktorou disponovala Ríša. Tak to býva, slabší si rýchlo zvykne na ochranu silnejšieho a so spojencom v pätách je manipulácia s bezbrannými osudmi jednoduchšia. Čo na tom záleží, že takýto teror je len slepým plnením cudzích plánov?

Vynaliezavosť rozumu sa prejaví v novele Nevesta, kde ústredná protagonistka, spokojné a slobodné dievča, zažije peripetie s manželstvom, ktoré jej má papierovo zabezpečiť slobodu. Veselosť a spokojnosť z čias bez zväzku sa zamotá do neprehľadnej hry na náboženstvo, manželstvo a absolútnu voľnosť, akú zažívala, kým nebola nútená do žiadneho zväzku proti svojej vôli. Samote Líza rozumela, manželstvu nie, rovnako ako nerozumela krutosti svojej doby a hrozbe deportácie do koncentračného tábora. Sám Ladislav Grosman považoval novelu o pekárovej dcére za svoje najlepšie dielo.

Posledný román s názvom Z pekla štěstí hovorí o bezstarostnom detstve dospievajúceho chlapca Róberta, ktorý má plnú hlavu červenej knižnice svojej tety. Namiesto toho, aby sa dospelých pýtal na lásku, interpretuje si príbehy po svojom a popri svojom rozrušení skúma zákutia ľudského tela. Práve vo chvíľach, keď sa jeho organizmus budí a odhaľuje tajomstvá sexuálneho života dospelých, musí byť zo svojho hniezda násilne odňatý a odchádza do Maďarska. Platonická láska a otázky tela chlapca vyrušujú minimálne s rovnakou kadenciou ako napätie okolo židovskej otázky. Róbert politike nerozumie, nepotrebuje. Vie, že sa strýko nakrátko vracia z frontu a čoskoro zase odíde, aby mohol svoje mladé city adresovať svojej láskavej manželke. Tá netuší, že z chlapca sa pomaly stáva muž a jej prítomnosť ho rozrušuje. Aj Anna Franková a Renia Spiegel boli dve mladé dievčatá zažívajúce peripetie lásky a objavujúce svoje telo; holokaust, vojna a to všetko okolo bolo len súhrou okolností v pozadí, ktorá bola slabšia ako elementárne ľudské city.

Ladislav Grosman v poviedke Z pekla štěstí píše, že kocka cukru na cestu vie zachrániť život. Detail, aký sa túla pohodený vo vrecku pri odtrhnutom gombíku, ozdobnej spone. Čosi, čím deti kŕmia koňa, keď chcú, aby sklonil hlavu a ony ho mohli pohladkať. Keď chcel Ján Komínek, boxerista z koncentračného tábora vo filme Boxer a smrť (Peter Solan, 1962), ustáť v pästnom súboji proti veliteľovi tábora Walterovi Kraftovi, tiež mu radili ‒ „cukor, hlavne si pýtaj cukor”. Akoby sladkosť mala byť detskou zbraňou proti mašinérii smrti.

Spisy Ladislava Grosmana 1
Akropolis, 2020

Obrázok:
Milan Florián, Kresba I (1939), webumenia.sk

Zobraziť diskusiu (0)