Do nitrianskej Diecéznej knižnice vchádzame v sprievode správcu tejto úctyhodnej kolekcie, opáta Ladislava Belása, ktorý sa vo svojich 86 rokoch o knihy stará už vyše štvrťstoročie. Presnejšie od roku 1990, keď bol zároveň fond Diecéznej knižnice vyhlásený za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku.

Foto: Miro Nôta/Forbes

Náš sprievodca nás vo svojej kancelárii privítal sediac za pracovným stolom, vrchovato obsypaným rôznymi tlačovinami a spismi. Už tento pohľad je pre každého „knihofila“ očarujúci, no to, čo vidíme v jeho pracovni, sa nedá ani len porovnať so záľahou starobylých kníh dýchajúcich históriou, umiestnených v samotnej knižnici.

Ešte predtým, ako vojdeme do priestorov knižnice, nás však opát upozorní, že kabáty si vyzliekať nemáme. Sám si oblečie hrubú prešívanú bundu, na hlavu založí teplú čiapku a ráznym gestom rukou ukáže smer cesty. Starými vysokými drevenými dverami nás vovedie do chladnejších, ale o to pôsobivejších priestorov knižnice, kde diecéza uchováva viac ako 66-tisíc kníh zozbieraných na toto miesto za vyše 130 rokov existencie knižnice.

Pôsobivý 22 metrov dlhý a sedem metrov široký chrám kníh s policami tretej galérie vo výške zhruba 10 metrov sa nachádza v pravom krídle Veľkého seminára, ktorý dal v roku 1879 biskup Augustín Roskoványi upraviť ako vernú kópiu hlavného traktu Szécsényiho maďarskej národnej knižnice v Budapešti.

Foto: Miro Nôta/Forbes

A je sa tu na čo dívať, najmä, ak máte radi knihy, ktoré sršia históriou. Na rozdiel od našich očakávaní, knihy nie sú nijako zaprášené či nebodaj pokryté pavučinami. Všade je čisto. V knižnici panuje poriadok, i keď množstvo kníh, ktoré sa z každého kúta a každej police na nás doslova valia, môže v prvej chvíli vyvolávať dojem chaotickosti. Opát Belás však presne vie, kde sú ktoré knihy uložené podľa témy, ako nás vedie pomedzi masívne police rukou ukazuje na regály s teologickými spismi, bibliami či rôznymi vednými knihami a slovníkmi.

„Hovoria mi, že mám veľmi dobrú pamäť a keď príde niekto, kto niečo potrebuje, viem mu hneď povedať, kde to nájde,“ vysvetľuje opát Belás.

Miesto je ako stvorené na bádanie a kochanie sa i pátranie v starých spisoch, ošúchaných i veľmi dobre zachovalých zväzkoch zabalených v kožených obaloch. Obdivovať sa tu dajú i pôsobivé zlatorezy a knižné spracovanie, ktoré už dnes, v časoch masovej produkcie tlačovín, pomaly, ale isto upadá do zabudnutia.

Najvzácnejšou časťou zbierky knižnice sú takzvané inkunábuly: prvotlače vydané do roku 1 500. Majú ich tu zhruba 80. Ako vysvetľuje opát Ladislav Belás, pred zrakmi návštevníkov však tieto kúsky zostávajú skryté, kvôli bezpečnosti. Ich hodnota je podľa neho nevyčísliteľná, no neukazujú ich najmä pre zlé skúsenosti, ktoré ich naučili opatrnosti.

Foto: Miro Nôta/Forbes

„Viete, všelikomu sme dôverovali a veru zažili sme aj zlodejov...“ hovorí. Na vysvetlenie dodáva, že z knižnice v minulosti zmizlo niekoľko vzácnych kníh. Našťastie, väčšinu z nich aj vďaka nitrianskym kriminalistom dokázali nájsť a vrátiť späť. Ako dodáva, jednou z kníh s takýmto osudom bola aj kniha z 18. storočia – Atlas Germánie, v ktorom sa nachádzajú mapy rakúsko-uhorského mocnárstva. Pôvodný obal tejto knihy bol vyrobený z teľacej kože a podľa odhadu reštaurátorov mal len obal samotný hodnotu okolo 80-tisíc korún (zhruba 2 700 eur). Knihu ukradli a keď sa im vrátila, bola už otrhaná a bez obalu. „Keď som to videl, skoro som nad tým zaplakal,“ spomína opát.

Knižnica zatiaľ funguje tradičným kartotékovým systémom, postupne sa však všetky tituly katalogizujú do počítača, na čo je v tejto inštitúcii určená jedna pracovníčka. Dni v knižnici trávi opát Belás prozaicky. Jeho pracovný čas poväčšine vypĺňa výskumná práca a príprava rôznych príspevkov do odborných časopisov. Okrem dní, keď prídu návštevy a on ich, tak ako aj nás, ochotne sprevádza po knižnici.

Nuž a čo sa týka kníh samotných... s nimi nemám veľa práce, tie tu ležia a žijú si svoj život,

hovorí s úsmevom.

Základom širokej diecéznej zbierky boli knihy prenesené z katedrálnej knižnice, do ktorej sa včlenila knižná pozostalosť biskupov Jozefa Vuruma a Imricha Palugyaiho. Biskup Augustín Roskoványi, ktorý s plánom postaviť súčasné priestory knižnice prišiel, jej venoval vlastnú zbierku v počte 19 365 zväzkov. Knižnicu stavali nitrianski remeselnícki majstri šesť rokov a jej slávnostné otvorenie sa konalo v novembri 1885.

„Knižnica je svojim spôsobom unikát – je to stavba a štýl 19. storočia a sú v nej rozumy nemeckých inžinierov konštruktérov. Materiál je dovezený zo Salzburgu a práca a spracovanie nitrianskymi remeselníkmi,“ hovorí opát Belás.

História knižničného fondu siaha omnoho ďalej ako do 19. storočia. Zbierka sa začala tvoriť už v 12. storočí, keď sa v katedrálnom kostole začali zhromažďovať rukopisné kódexy. Ako hovorí opát Belás, predchodkyňou súčasnej Bibliotheca Diocesana bola knižnica vo veži hradného kostola, ktorá má pôvod okolo roku 1710, keď do Nitry prišiel za biskupa mladý Ladislav Adam Erdödy.

Katedrálu aj biskupský palác našiel v dezolátnom stave po tureckých vojnách a všelijakých povstaniach. Nitriansky hrad vo svojej histórii bol asi 20-krát zničený alebo čiastočne poškodený, či už požiarmi, alebo vojenskými výbojmi. A tak mladý biskup musel opravovať a reštaurovať. On našiel aj knihy pri katedrále, tie knihy pozbieral, pridal svoje vlastné a ustanovil Kapitulskú knižnicu. Zároveň nariadil, aby sa po smrti biskupov i kanonikov knihy nerozpredávali, nededili a nestrácali, ale zhromažďovali sa v knižnici,

hovorí opát Belás.

Postupom času však už nebolo miesta, a tak Augustín Roskoványi prišiel s plánom postaviť Diecéznu knižnicu. Všetky knihy potom presunuli tam. Po slávnosti otvorenia sem v roku 1885 knihy prevážali na vozoch z hradu, knihy zapisovali a ukladali na police.

Foto: Miro Nôta/Forbes

Z hľadiska tematických skupín v knižnici nájdeme teologickú literatúru, sú tu však aj rozsiahle zbierky textov z oblastí ako právo, história, jazykoveda, rôzne slovníky či staré noviny a iné periodiká. Ako dodáva opát Ladislav Belás, najstaršia Biblia, ktorú tu majú, je latinská a je z roku 1480. Okrem nej je tu ešte množstvo ďalších teologických publikácií, v knižnici je týmto knihám venovaná veľká časť zbierky, dodáva a rukou ukazuje na plný regál s Bibliami.

Pribúdajú do zbierky ďalšie tlače aj dnes? Ako hovorí opát Belás, knižnica nemá financie na nákup drahých kníh ani na cielené zberateľstvo vzácnych kusov. Občas sa však stane, že im niekto knihy prinesie či daruje a niekedy sa medzi nimi nájdu aj skutočne staré kúsky. „Raz sem prišla jedna pani učiteľka, ktorá nám doniesla 300 rokov staré knihy. Hovorila, že ich našla vyhodené len tak na ulici... Takéto knihy radi vezmeme k nám,“ hovorí opát Belás.

A čo nové knihy? Nájdu sa aj dnes kvalitné tlače hodné záujmu zberateľov? Odpoveď opáta je skôr pesimistická. „Čo dostávam knihy, aj väzba občas býva pekná, ale papier je podlý, nie kvalitný. Ani tie väzby sa už dnes nerobia také, ako kedysi,“ hovorí.

Samotný opát Belás si v knihách z knižnice zalistuje, len keď to potrebuje pre odbornú prácu. Ako dodáva, chodia sem aj ľudia „zvonku“ – väčšinou výskumní pracovníci či rôzni bádatelia, alebo študenti, ktorí hľadajú konkrétne informácie z kníh alebo historickej tlače.

„Knihy nepožičiavame, ale keď sem prídu ľudia s čistým úmyslom, môžu tu študovať,“ vysvetľuje opát Belás.

V knižnici sa nachádzajú napríklad i perikopy – výňatky z Biblie čítané pri omši – vydané po roku 1700, ale aj úplný preklad Biblie v bernolákovskej slovenčine z roku 1830. Zbierka knižnice sústreďuje na jednom mieste texty v mnohých jazykoch – okrem kníh v latinčine, nemčine, maďarčine či slovenčine tu nájdete i biblické knihy v thajčine či liturgiu japonských biblických čítaní.

„Napríklad tie knihy z Thajska nám poslala jedna rehoľná sestra z misijného pobytu. Japonské kusy sem zas dopravil jeden slovenský misionár,“ hovorí opát Belás. V knižnici sa nájde napríklad aj Nový zákon v nórčine. Túto knihu opátovi daroval jeden nórsky študent, ktorý sem raz prišiel na návštevu spoločne so slovenským kamarátom. „Máme tu napríklad aj čínsku Bibliu, ktorú nám daroval kardinál Ján Chryzostom Korec,“ dodáva opát.

Foto: Miro Nôta/Forbes

Franz Josef v knihe návštev

Za viac ako 130 rokov fungovania knižnice tu privítali hostí z celého sveta, vrátane skutočne vzácnych návštev. Jedným z prvých výnimočných hostí v knižnici bol aj cisár František Jozef. Aj okolo jeho návštevy už vznikli rôzne legendy.

Sú takí, ktorí tvrdia, že cisár prišiel na otvorenie knižnice. Ale to nie je pravda. Knižnica bola otvorená 30. novembra 1885. A Franz Josef sem prišiel o dva roky neskôr, keď sa tu konali vojenské manévre a on ako veliteľ armády musel pri tom byť,

vysvetľuje historickú nepresnosť niektorých zdrojov opát Belás.

Ako dodáva, cisár František Jozef prišiel do Nitry k biskupovi kvôli tomu, že potreboval pozemok na stavbu kasární a pri tej príležitosti bol aj tu v Diecéznej knižnici. Opát Belás ako dôkaz ukazuje pamiatkovú knihu návštev založenú 6. septembra 1887 pri príležitosti cisárskej návštevy.

Hodnota celej knižnice sa podľa neho nedá odhadnúť. Ani sa o to nepokúša.

Viete, videl som raz v Bratislave v antikvariáte jednu knihu z 18. storočia. Stála 25-tisíc korún (asi 800 eur). Ja však takto vôbec neuvažujem. Rozmýšľam takto: tie peniaze môžete mať, ale nemáte knihu. A preto knihy nepredávame, ani zberateľom. Hodnota je totiž v predmete samotnom, ak ho nemáte, peniaze nie sú ničím,

hovorí opát.

Knihy v Diecéznej knižnici v Nitre:

• Najstaršia kniha pochádza z roku 1473. Jej autorom je Boethius. Inkunábula má názov De consolatione philosophiae (O úteche filozofie) a vydali ju v Norimbergu.
• Unikátnym kúskom je i ďalšia prvotlač vydaná v Paríži v roku 1495 s názvom Officium Beate Virginis Mariae, ktorá okrem písaného slova obsahuje aj celostránkové drevorezby.
• K zaujímavým kúskom v zbierke patrí aj Calepiniho slovník Ambrosii Calepini dictionarium undecim linguarum vydaný v roku 1599 v Bazileji, ktorý obsahuje text v 11 jazykoch.
• Nájde sa tu i Gramatika rómskej reči v maďarčine z roku 1800.
• Najhrubšia kniha v knižnici sú Zápisky z dejín poľského sejmu. Je tu viac zväzkov, pričom zväzok vydaný v roku 1557 má 1 659 strán.
• Nájdete tu aj Bernolákovu knihu Dissertatio philologico-critica, ktorá predstavuje jedno zo zásadných diel smerujúcich ku kodifikácii spisovnej slovenčiny.
• Je tu i cenná Bernolákova štúdia slovenská gramatika pre školy – Grammatica Slavica.
• Najťažšia je 9-kilogramová kniha z 19. storočia s názvom Neerlandia Catholica.
• Je tu i dielo Mateja Bela Notitiae Hungariae Novae z rokov 1735 – 1742 vydané vo Viedni.
• Najväčšia kniha je Atlas československých dejín s rozmermi 50 x 43 cm vydaný v Prahe v roku 1965.

Tento text vyšiel v marcovom vydaní magazínu Forbes

Zobraziť diskusiu (0)