FRAKTÁL / 2. ročník (2019), č. 1 / krátka anotácia

„Sme a chceme byť (profesionálne robený) časopis, ktorý vyznáva slobodu myslenia a vyjadrovania a ktorý v literatúre rozlišuje kvalitné od menej kvalitného, no deje sa tak v diskusii... Myslím si, že v prvom ročníku sa nám podarilo pritiahnuť pozornosť tých, pre ktorých sme tu v prvom rade: autorov a prekladateľov literatúry, literárnych vedcov a kritikov, motivovaných a rozhľadených čitateľov. Skrátka, sympatie celej tej pestrej komunity, ktorá potrebuje literatúru k svojmu životu a neopustila ju (v jej materiálnej podobe) ani v dobe digitalizácie či nadraďovania obrazu nad slovo...

V druhom ročníku by sme radi tieto „kruhy“ rozširovali ďalej, aby sme sa priblížili ku všetkým tým, ktorí pre časopis, ako je Fraktál, majú slabosť a dokážu si s ním a jeho autormi či autorkami vychutnávať spoluúčasť na literatúre a jej presahoch. Vytvárať a vydávať v dnešnej dobe podobný časopis je síce radostné poslanie, ale náročná práca – spoločenské priority sú dnes iné. Nachádzame sa v zlomovom období, všetky médiá sú plné znepokojujúcich správ; tých optimistickejších je oveľa menej. Možno práve preto sme sa rozhodli hneď 1. číslo roku 2019 venovať podobám súčasnej poézie; táto téma novému vydaniu Fraktálu dominuje. Z jednoduchého dôvodu. Poézia má dar dostať sa človeku až pod kožu a poodhaliť jeho démonov či poblúdenia, upozorniť na to podstatné, bez čoho náš svet ľudsky nezmúdrie, vyzdvihnúť jedinečný život jednotlivca ako priestor univerzálnej ľudskosti. Väčší blok v čísle venujeme aj otázkam knižného trhu a problematike bibliodiverzity; k životu ju potrebujeme práve tak ako bio- či sociodiverzitu. Ďakujeme českému vydavateľstvu wo-men za túto sugesciu. Nepochybne s ňou súvisí aj ďalšia nastolená problematika: problém (a radosť) čítania. Kto nedokáže čítať (hodnotné) knihy, obvykle ostáva ukrátený a bezmocný aj vo svojom vlastnom živote. Obrazne povedané: uspokojí sa s (padnutým) jablkom – a rodiacu jabloň obíde. Možno práve do toho bodu smeruje viacero úvah, ktoré prvé číslo spoluutvárajú. V čísle nájdete aj výrazný prekladový blok nazvaný ex-jugo, v ktorom predstavujeme najmä prekladové „kúsky“ i lásky básnika Karola Chmela; doplnili sme ho o rozsiahly rozhovor, ktorý s ním viedol Joe Palaščák. A jednotku otvárame spomienkou na inú vzácnu jednotku (No. 1), na priateľa a kolegu Lajosa Grendela (1948 – 2018). O ich dlhoročnom vzťahu i spolupráci pre nás exkluzívne čo-to poodhalil celoživotný prekladateľ Lajosových textov do slovenčiny Karol Wlachovský. A stále to nie je všetko, čo by vás mohlo zaujímať. Kritika, poézia, próza, úvahy, denníky – a vy. A my, priatelia; my s vami.“

Zobraziť diskusiu (0)