Prišla si dopísať príbeh?

Ten predsa píše život sám, teatrálne sa rozosmeješ a schováš si tvár do dlaní. Nerozoberáte, čo sa dialo, kým ste sa nevideli, vtedy ani nikdy potom. Križujete ten nehybný, spánkom obostretý svet, od Fraňa Kráľa na Hlavatého a naspäť, celé vaše dni sú cesta domov. Prenášate knihy z izby do izby, Endre všade vsúva záložky, má ich milión, ty všetko popodčiarkuješ a ponatŕhaš, označíš. Chodíte do opery, ty útla a temná, Endre tichý a dôstojný, v bielej košeli a tmavom svetri, vieš si predstaviť niečie prsty, ako mu na svadobnú noc rozopínajú manžety, uvoľňujú kravatu. Spravíte si výlet do Viedne, je tam Rubens, ale Rubens vás nezaujíma, sedíte na dlhých laviciach pred obrazmi a tlmeným hlasom sa zhovárate. Zavše sa presuniete, páči sa ti, ako pod vami pukajú parkety, páči sa ti to viac než celá výstava, ako keby ste, plní pochopenia, tým nahým telám skrúteným v rozkoši aj v bolesti vypukali malú pieseň.

Minimum striptízu, povie Endre, keď sa mu pri skrinkách v galérii odtrhne gombík z kabáta, a skloní sa poň. Chcela by si ho zdvihnúť sama, prišiť mu ho naspäť a potom ešte ďalších tisíc takých gombíkov, a pripla by si sa k nemu.

Vrátite sa neskoro v noci, pijete čaj, nad vami v strešnom okne natlačené hviezdy.

Môj dedo bol zlatník, rozpráva Endre, chodili sme za ním do obchodu, ukazoval nám drahé kamene. Niektoré sme si mohli vziať. Úlomky rubínov. Takýto veľký a stojí kopu peňazí, a ty ho brúsiš, zlomíš, a zrazu je skoro bezcenný. Ale o tom možno tiež nie každý vie. Kedysi som si hovoril, že by som vzal vrece takých polámaných a odišiel do Kazachstanu, tam možno práve nevedia, to by bola moja Hodvábna cesta, jedlo, milenky a vodné fajky.

Dostaneš prácu — prekladáš dievčenskú romancu, kde má hrdinka ťažký život, neverí, že by ju niekto mohol pochopiť, a intenzívne tento svoj pocit tematizuje. Hrdina naproti tomu nehovorí skoro nič, v polovici knihy dostane kopytom do hlavy a potom mnoho strán leží v kóme.

Popritom rediguješ Endremu článok do konferenčného zborníka, o plochej zemi a o tom, čo je to pravda. Dlhé hodiny presedíte u teba na vyhrievanej podlahe, s čajom a koláčom, konzultujete tvoje opravy a návrhy, sledované zmeny. Endre občas niečo prevráti, rozleje a ospravedlní sa. Sústavne pritom odbieha od témy, Millais, povie, kolegovia si iste myslia, že mám v malíčku celú avantgardu a že žijem pre performance sedemdesiatych rokov, pritom asi nepoznám nikoho okrem Mariny Abramović a ani tú rozhodne nemilujem, zato Millais, ukážem ti to, také nádherné vlasy. Vrátite sa k textu, ďalšia veta trvá ďalšiu hodinu, Endre sa teší, toto je prvé dlhé r v mojom živote.

V noci sa ti vracia zas a zas ten istý sen, kde vchádzaš do domu, a len čo vojdeš, dom zmizne, zmizne všetko, zostane len drevený prah. Na ten skúmavo hľadíš, dotýkaš sa ho dlaňami a niekedy tvárou, akoby si prikladala ucho na koľajnicu, ale už nevieš a neprídeš na to, na ktorej strane je vnútri a na ktorej vonku, kde je doma a kde je cudzí svet. Máš len prah, pomlčku medzi dvoma prázdnotami. Budíš sa, na hrudi balvan, odnášaš si ho do kúpeľne, presila smútku, ruky po kolená.

A potom raz v noci prídeš, strapatá a celá nakrivo, sedíte každý na inom konci izby a zhovárať sa zrazu nemáte o čom.

Mrzí ma, povieš, že som vo svojom rozhodnutí nekonzistentná, ale chcela som sa spýtať, či by si ma napokon predsa len nepobozkal.

Nakloní hlavu a položí dlaň na miesto vedľa seba. Rozbalíš sa a ako pavúk zakrádavo prelezieš k nemu. Díva sa na teba, než zdvihne ruku a koncami prstov ti prejde po sánke — zastaví sa na brade a nepatrne zatlačí. A zrazu vieš, aké to bude, dávno ťa má odmeranú, dávno si ťa prezrel zo všetkých strán a vyrátal uhol.

Mal som sa ja skamarátiť s vetrom?

A usmeje sa.

Tvoja izba

Michaela Rosová

vychádza v júli 2019

-----------------------------------------------------------------

Michaela Rosová (1984) pochádza zo Senice nad Myjavou. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu v Brne a Bristole. Za poéziu aj prózu bola ocenená na viacerých slovenských literárnych prehliadkach, je dvojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka (2005 a 2006) a prémiu získala aj v literárnom súbehu Román 2006. Debutovala v roku 2009 románom Hlava nehlava a v roku 2011 vydala novelu Dandy, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2012. V roku 2014 vydala novelu zo súčasného slovenského vidieka s názvom Malé Vianoce. Po dlhšej pauze jej v roku 2019 vychádza dlhšia próza s názvom Tvoja izba.

Zobraziť diskusiu (0)