Zabudnuté

Americká prozaička a autorka slávneho Slávika využila teraz svoje bestsellerové ambície na sprístupnenie vážnych tém. Román Ženy venuje ženám, ktoré slúžili vo Vietname.

„Až príliš často sa vracali do krajiny, ktorá nedbala na ich skúsenosti a odvedenú prácu, ich povojnové strasti nikoho nezaujímali, svet na ne zabudol a odsunul ich do ústrania.“

Dvadsaťročná Frankie pochádza z dokonalého kalifornského sveta. Od nej sa očakáva, že bude vychovanou mladou dámou, usmievavou a rezervovanou. Od brata Finleyho sa očakáva presný opak. Odchádza do Vietnamu, aby ako hrdina ozdobil hrdý rod. Otec má na jednej stane pracovne vlastnú stenu hrdinov, dokonca s írskym prastarým otcom v uniforme. Vo Frankie, začínajúcej zdravotnej sestre, sa presvedčenie, že aj ženy môžu byť hrdinky, zrodilo v jednom výnimočnom okamihu.

„Pri tejto myšlienke pocítila akési prebudenie, zrod nového ambiciózneho cieľa. Miesto na stene hrdinov by bolo jej, a nie preto, že by sa dobre vydala, ale preto, lebo by zachraňovala životy v čase vojny.“

Rodičia ju podľa očakávania nepochopili. Frankie je odvedená do služby v jednej z poľných nemocníc vo Vietname. Postupne sa pred ňou odkrývajú všetky hrôzy vojny aj vlastné limity. Mení sa na spoľahlivú, rozhodnú a skúsenú sestru pripravenú držať za ruku zomierajúcich amerických chlapcov. Nemôže si nevšimnúť ani miestnych civilistov (vrátane detí) spálených napalmom.

Pri zákrokoch na desiatkach zranených neexistuje pracovný čas ani možnosť oddychu. Napriek hraničnej situácii však v mladej žene ožíva aj svet emócií, priateľstiev a lások.

Návrat plný sklamaní

Porcia sklamaní je veľká. Američania postupne prichádzajú o ilúzie, rýchle víťazstvo sa nekoná. Verejná mienka sa okolo roku 1968 radikálne obracia proti všetkým, ktorí si oblečú uniformu. Všeličo je inak, ako sa zdalo na začiatku.

Frankie sa sústreďuje na jedinú ambíciu: zostať verná svojmu poslaniu a potvrdiť možnosť, že aj ženy môžu byť hrdinky.

Návrat domov prináša ďalšiu dávku rozčarovania. Nielenže svoju fotku nenašla na otcovej stene hrdinov, rodičia ignorujú jej vietnamskú skúsenosť. Nezaujímajú sa o jej príbehy, len sa trápne poburujú nad zhrubnutým slovníkom svojej dcéry. Dokonca počas jej služby vo Vietname šírili medzi známymi legendu, že je na štúdiách vo Florencii.

Jej okolie opovrhuje uniformou a taxikár ju vezme do auta, keď ju nemá na sebe. Trápia ju nočné mory, ľaká sa každej sirény a nivočí ju smútok zo zabitého brata aj nenaplnenej lásky. Prestáva rozumieť zmyslu svojho nasadenia vo Vietname.

Osobný príbeh mladej ženy sa postupne rozvíja. A rozvíja sa aj väčší príbeh americkej spoločnosti, ktorá po kúskoch odkrýva to, čím sa opovrhovalo. Prestalo byť tajomstvom, že vo Vietname pôsobilo približne desaťtisíc žien.

Kristin Hannah sa podujala svojím príbehom vzdať hold hrdinkám. Nemožno utiecť pred minulosťou. Traumy z neúspešných vojen sú hrozivé, ale ešte hrozivejšie je, keď sú na začiatku nových škodlivých mýtov a nespravodlivostí. Vlastenectvo je v rozličných podobách podrobované skúškam. Môže byť dokonca zneužité. To však neznamená, že neexistuje. Úctu si zaslúži hrdinstvo, úprimný motív a nezištná služba.

Autorka sa nesnaží o politický román, hoci je miestami pripravená venovať sa rozdeleniu americkej spoločnosti a hlbokým traumám spôsobeným Vietnamom. Je vyzbrojená rozprávačským talentom nasmerovaným na široký okruh čitateľov. Zásluhou tohto nadania napísala atraktívny príbeh mladej ženy, pri ktorej hrdinka neznamená iba literárnu pozíciu, ale aj vážnu charakteristiku a životnú stratégiu.

Kristin Hannah: Ženy

Preklad: Milan Kopecký

Lindeni, 2025

Zobraziť diskusiu (0)