Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Hrdinovia podnetnej odlišnosti

„Farár“ zvykne byť pejoratívnym označením pre duchovného, kňaza. V kolekcii rozhovorov Aleša Palána sa toto označenie zmenilo na kompliment adresovaný jeho respondentom. Byť farárom či farárkou znamená žiť so svojím spoločenstvom a angažovať sa vo vľúdnej a podnetnej realizácii svojej misie.

Rocker, farmár aj maratónec

Palán je pán majster v oblasti knižných rozhovorov. Publicista, ktorý bol aj kopáčom a nočným strážnikom, spravil dobrú prácu už výberom farárov a farárok z rozličných kresťanských cirkví.

V českých farnostiach a zboroch je to určite tak ako hocikde inde. Pôsobia v nich nenápadní pracanti, čudáci, svätci asociálni aj komunikatívni, rezignovaní moralisti, strážcovia dogiem či nudní uspávači návštevníkov chrámov a modlitební.

A potom je tu ešte množina rebelov a rušiteľov. Samotná odlišnosť od priemeru negarantuje inšpirujúci príbeh. Nestačia dlhšie vlasy, motorka alebo ochota posadiť sa s farníkmi k pivu. Chce to iskru navyše – nápad a vytrvalú invenciu, prispôsobivosť a veľkorysosť. Až potom sa dotyční duchovní stávajú lídrami svojich komunít i adeptmi na zaujímavé knižné rozhovory.

V Palánovej galérii sa predstaví mladý českobratský farár, hudobník s nápadnými vlasmi a gitarou. Nechýba katolícky farár z pražských Holešovíc schopný zvládnuť ultramaratóny a Spartana, farárka pripravujúca vodiacich psov, iný hardcorový hudobník v službách Cirkvi československej husitskej aj správca katolíckej farnosti, ktorý sa zoči-voči ekonomickej odluke cirkvi od štátu stal farmárom a vie, ako sa opravujú kombajny.

Palán z nich dostal hádam všetko: spomienky, príbeh ich osobnej viery, názory a vízie.

Prekvapujúca rozmanitosť

Nejde o dokonalých hrdinov. Poznajú pochybnosti, neistotu a otázky. Zažili krach svojich vzťahov a manželstiev alebo v prípade katolíckych kňazov krízu celibátu. Stihli sa popáliť vo svojom idealizme, občasnej naivite i očakávaní, že vypiť s farníkmi pivo znamená definitívne ich dostať na svoju stranu.

Napriek všetkému sú odvážni, otvorení a pripravení na prekvapenia. Ich túžbou nie je zachraňovať konfesionálne značky a imidž svojich cirkví. Viac ich zaujíma autentická služba konkrétnym ľuďom a možnosť byť im nablízku. A ani náhodou nepovažujú za splnenie svojich snov opravené kostoly.

Jednoducho je zrejmé, že ich Učiteľ sa z nich teší. Napodobňujú ho novými spôsobmi. Hľadajú reč moderných podobenstiev, nevyhýbajú sa vylúčeným, biednym a sklamaným. Idú k podstate a nezaujímajú ich mocenské či politické hry cirkevných elít. Služba ich nepripravila o osobnosť, naopak – rozvinula ju a zušľachtila.

Je sympatické, že farárske či kazateľské pôsobenie môže byť takto rozmanité, farebné a otvorené novým možnostiam. To všetko bude pokračovať bez ohľadu na štatistiky ateizácie či sekularizácie spoločnosti. Nikdy materiálne nezbohatnú, ale v ich prípade nepôjde o prehru. Naopak, bude to potvrdenie skutočného víťazstva.

Palán sa pýta zvedavo, s empatiou aj zorientovane. Nerobí zo seba blbca, aby vyprovokoval svojho respondenta k niečomu dramatickému. Atmosféra jeho rozhovorov je prívetivá, ale nie falošne bezpečná.

„Divní“ farári a farárky nie sú novými idolmi. Nie je nevyhnutné ich vo všetkom nasledovať. Len tak obyčajne predznamenávajú Božie kráľovstvo, ktorého iným menom je ríša prekvapení.


Aleš Palán: Ten farář je nějakej divnej, o farářkách nemluvě

Portál, 2025

Zobraziť diskusiu (0)

Ten farář je nějakej divnej

Ten farář je nějakej divnej

Palán Aleš

Nepraktický mimoň s hlavou kdesi v oblacích. Vypasený prelát s nekonečným apetitem.

Kúpiť za 17,48 €

Podobný obsah

Kde líšky dávajú dobrú noc

Recenzie

Kde líšky dávajú dobrú noc

Príbehy bežných ľudí v dejinách sú dôležitým posolstvom. Ukazujú, že dejiny netvorí iba politika, ale aj každodenný život a spôsob, akým sa obyčajný človek stavia k svojmu okoliu. Historička Hana Kubátová prispela do obrazu o slovenskej kultúre počas Slovakštátu knihou Kde líšky dávajú dobrú noc (N Press, 2025). Pri Antonovi Hruboňovi, Miloslavovi Szabóvi, Martinovi Poschovi, Jozefovi Hyrjovi, Jakubovi Drábikovi je to podnetný lokálny príspevok o jednej z najtemnejších a najbizarnejších epizód našich národných dejín. Akú daň mala národná samostatnosť v čase, keď sa v Európe konal holokaust?

Dušu nikto nerozreže na plátky

Recenzie

Dušu nikto nerozreže na plátky

Psychoterapiu a spiritualitu spája priestor ľudskej duše, ale nie je možné povrchne zmiešať ich prístupy. Spolu však môžu človeku pomôcť, aby na svojich životných cestách nezblúdil a nezložil sa pod ťarchou bremien.

Mladej Mungo

Recenzie

Mladej Mungo

90. roky. Glasgow. Chudoba. Špina. Ekonomický prepad. Polorozpadnuté rodiny. Nenávisť. Rezignácia. Krehkosť, súcit, starostlivosť a empatia sa nevyplácajú, naopak. Vypudia vás za ne na okraj komunity, akoby ste boli nevyliečiteľne chorí či pokazení. Tvrdí chlapci a chlapi, muži, ktorí si svoju frustráciu zo života vybíjajú doma na ženách, pri futbale alebo protestantsko-kresťanských bitkách, značne posilnení lacným alkoholom a všeličím ďalším. Až živočíšna potreba prežiť život v nenávisti, bolesti a krvi, lebo okrem pocitu neporaziteľnosti na ničom a nikom nezáleží. A najmenej na sebe samom.