Rozhovor bez banalít

Pri Baršovi nie je o vyrušenia (rozličného druhu) núdza. Absolventi marxizmu-leninizmu nevzbudzujú dôveru a väčšinovo sme presvedčení, že ich časy definitívne pominuli. V Baršovom prípade je však aj táto epizóda súčasťou väčšieho rozprávania. Najdôležitejšie pre neho bolo a je nezastať na mieste, pretože to prináša nudu a v krajnom prípade intelektuálnu smrť.

Matěj Metelec, redaktor kultúrneho magazínu A2 a jeho partner v knižnom rozhovore, si uvedomuje, že Baršov príbeh je aj príbehom českého intelektuálneho života s jeho kontinuitami a diskontinuitami medzi normalizáciou a 90. rokmi. „V tom individuálním osudu se skrývá i obecnost, nebo její část, kterou je možné prostřednictvím přiblížení se k jedinci vynést na povrch.“

Metelec sa na svojho vzdelaného respondenta poctivo pripravil, a tak je výsledkom intelektuálne vzrušujúce čítanie. Rozhľadený čitateľ si užije chutné sústo osvietenej polemiky a slobodného rozmýšľania o zložitom svete. Jediné, čo v tomto knižnom rozhovore chýba, sú banality na čítanie príjemné, ale inak zbytočné a otravné.

Veriaci komunista i postpunkový muzikant

Barša bol vychovaný ako veriaci komunista – iní sú podobne vychovávaní napríklad ako veriaci katolíci. V konfrontácii s marxistickou filozofiou a jej retardačnou inkarnáciou do spoločenskej reality cítil vnútorný konflikt na spôsob náboženského problému: „Ta víra měla své proroky, svá zjevená písma, svou mocenskou strukturu a svou vizi spásy.“ Po dokončení diplomovej práce zavrhol historický materializmus ako sekularizovanú teológiu spásy.

Na Západe by bol vo svojej dobe označovaný za liberálneho ľavičiara a príslušníka „druhej ľavice“. V československej realite skončil ako príslušník brnenskej kontrakultúry a hudobník v postpunkovej kapele.

S ťažko „vydretou“ modrou knižkou sa vyhol vojenskej službe a zakotvil v Ústave pre výskum spoločenského vedomia a vedeckého ateizmu. Aby sa úplne nezbláznil z nudy, stihol byť aj upratovačom v škole a nočným strážnikom v Brnenských vodovodoch a kanalizáciách. „Byla to primárně esteticko-existenciální volba.“

Inštitucionálna politika nie je všetko

Po spoločenskej zmene v 89. sa Barša vrátil do akademického sveta pôvabným spôsobom, keď začal prednášať dejiny filozofie učiteľkám materských škôl. Postupne sa stal nekompromisným bádateľom i glosátorom raného kapitalizmu. Získal si rešpekt aj u ľudí iného ideologického razenia, „k sebe“ na politológiu si ho vzal súčasný český premiér Petr Fiala.

Po štúdiu na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti plnil dôležitú misiu, keď do česko(slovenského) prostredia kompiloval a prekladal základné politologické poznanie.

Rozhovor mapujúci Baršove životné zastávky sa postupne dostáva do intelektuálnejšej polohy. Český politický filozof nehlása očakávané pravdy a neklania sa spolu s ostatnými autoritám (nebojí sa byť kritický voči politickému pôsobeniu Václava Havla). Ponúka základný obraz teórií medzinárodných vzťahov aj obrysy moderného feminizmu. A pravidelne dáva najavo, že sa vo svojom myšlienkovom putovaní nemieni zastaviť či pohodlne prežívať v ideovom závetrí.

Je sympatický aj tým, že neabsolutizuje politiku v jej inštitucionálnej podobe. Preferuje zhromažďovanie v nepolitických priestoroch. Tak sa ľudia pripravia na koniec súčasnej šialenej vlny na hrane autokracií a otvorí sa príležitosť k presadzovaniu eko-demokratickej alternatívy.

Barša na ľavom okraji politického myslenia nemusí byť blízky všetkým. V každom prípade príťažlivým spôsobom predstavuje ozajstnú slobodu myslenia a pripravenosť hľadať pre individuálny i spoločenský život alternatívne perspektívy. Bez takejto odvahy to môžeme zabaliť.

Matěj Metelec, Pavel Barša: Jako obvykle jsem hledal nějakou třetí cestu

Host, 2025

Zobraziť diskusiu (0)