Táto útla kniha o retrospektíve a pamäti je dôkazom, že nato, aby sa čitateľ dostal k podstate ľudskej skúsenosti, nie je potrebný dramatický dej – stačí dobrý pozorovací zrak a schopnosť pomenovať krehké, no kľúčové momenty.

Dej sa odohráva v podstate celý v jednej izbe. Rozprávačka, ktorá zostáva bez mena, leží v posteli s vysokou horúčkou a v chorobnej malátnosti sa jej začínajú vybavovať štyri zásadné osoby z jej minulosti: bývalá veľká láska Johanna, dávna kamarátka Niki, otec jej dieťaťa a hudobník Alejandro a napokon jej matka Birgitte. Ich životy sa v knihe neprepletajú, nespája ich žiadna veľká udalosť ani spoločný osud – a predsa práve tieto štyri postavy formovali rozprávačkinu identitu. Každá kapitola je tak akousi introspektívnou „štúdiou charakteru“, písanou bez patetickosti, zato s odzbrojujúcou pravdivosťou.

Vzťahy sú ako naše zrkadlo

Ia Genbergová píše o spomienkach nie ako o presných záznamoch minulosti, ale ako o živých fragmentoch, ktoré sa vynárajú vďaka predmetom, vôňam, vetám či fyzickému vyčerpaniu. Kniha, ktorú dostala od Johanny, nie je len hmotným artefaktom, ale spúšťačom celého emocionálneho vlnobitia. Autorka totiž krásne ilustruje, že pamäť nie je lineárna, je skôr kolážou zmyslov, nálad a tichých detailov, ktoré v sebe nesú významy často väčšie než samotné udalosti.

Hoci je každá kapitola o inej osobe, témou identity spája celé rozprávanie. Rozprávačka sa vo vzťahoch nevidí len ako „ja“, ale ako „ja s niekým“. Každý vzťah, ktorý popisuje, akoby predstavoval zrkadlo, ktoré jej ukazuje inú verziu samej seba. Kamarátka Niki, divoká, neuchopiteľná a impulzívna, odhaľuje jej neistotu. Jej bývalá partnerka Johanna, sebaistá a chladná, zas otvára tému dominancie a podriadenosti vo vzťahu. Alejandro, dočasný partner a otec ich dcéry, je jej pokusom o hľadanie opory, a matka Birgitte zase stelesňuje tie najhlbšie vrstvy jej identity – od detstva po generačné zranenia.

Autorkin štýl je striedmy, koncentrovaný a zároveň veľmi poetický. Hoci dlhé súvetia môžu miestami pôsobiť zmätočne, nakoniec pochopíme, že ide o zámer. Namiesto veľkých gest volí pozorovanie: tón hlasu, spôsob mlčania, drobné gestá, ktorým by iný spisovateľ možno ani nevenoval toľko pozornosti. No práve tieto detaily tvoria emocionálny svet postáv. Kniha sa číta pomaly, nie preto, že by bola ťažká, ale preto, že nás núti zastaviť sa – rovnako ako rozprávačka, ktorá v horúčke nemá kam ujsť a zostáva len so svojimi myšlienkami.

Literárna sonda do pamäti a emócií

Kniha Detaily je však zároveň aj o strate. Nie nevyhnutne o smrti, ale o strate kontaktu, o strate verzie seba samej, ktorou sme boli pri niekom inom. V týchto momentoch je kniha veľmi blízka filozofickému čítaniu identity ako dynamickej, nestálej a vždy vzťahovej. Ia Genbergová nás nenúti k interpretácii, ale ponúka priestor: tiché rozjímanie nad tým, ako vznikáme skrz iných a ako nás ich zmiznutie môže rozložiť na prach.

„Z pohľadu mŕtvych je chronológia nezaujímavá, jediné, na čom záleží, sú detaily, miera ich zhustenia, to ako a čo, ale predovšetkým kto a všetko, čo s ním súvisí. Keď som bola mladšia, myslela som si, že musím viac cestovať, viac a ďalej, častejšie navštevovať cudzie krajiny, že by som mala mať byť stále v pohybe, aby som sa oslobodila a žila naplno, no postupne som pochopila, že to, čo hľadám, sa nachádza práve tu, vo mne samej, vo veciach okolo mňa, v prácach pre zárobok, ktoré sa stali mojím povolaním, v bolesti všedného dňa, v očiach ľudí, ktorých stretávam, ak neuhnem pohľadom.“

Niektorí čitatelia môžu mať pocit, že knihe chýba dej alebo dramatický oblúk. No Detaily nie sú románom o udalostiach – sú literárnou sondou do štruktúry pamäti a citového sveta. V tomto zmysle ide o veľmi silnú literatúru, ktorá nás nechce pobaviť, ale v tichu sprevádza k sebe samému.

Hoci autorka nepoužíva psychologickú terminológiu, kniha má veľkú terapeutickú hodnotu. Vzťahy nie sú prezentované ako ideály ani traumy, sú opísané v celej svojej ambivalencii. Láska nie je vždy naplňujúca a blízkosť nie je vždy bezpečná. A predsa práve tieto komplikované spojenia formujú to, kým sme.

Ia Genbergová: Detaily

Preklad: Jarmila Cihová

Zobraziť diskusiu (0)